Jiří Jelínek pokračuje v otevřeném rozhovoru pro Baletní panorama

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

A tanečníci? Baleríny: Alicia Amatriain – za Blanche DuBois v Neumeierovom balete Električka do stanice túžba a postavu Diabla v Stravinského Osude vojaka. Rebecca Bianchi – za Giselle v súbore baletu Rímskej opery. Sara Mearns – hlavná rola v Peckovom balete ‘Rōdē,ō: Four Dance Episodes – New York City Ballet. Hannah O’Neill – Paquita v Paríži. Oksana Skorik – Sylvia v Mariinskom divadle. A nakoniec Gina Tse – za Odettu-Odiliu, ale pozor, vo verzii Labutieho jazera od Matsa Eka a zase za Kráľovský švédsky balet.

Skrotení zlej ženy - Jiří Jelínek a Alicia Amatriain (tohtoročná držiteľka Prix de Benois) - Stuttgart Ballet (foto Ulrich Beuttenmuller)
Skrotení zlej ženy – Jiří Jelínek a Alicia Amatriain (tohtoročná držiteľka Prix de Benois) – Stuttgart Ballet (foto Ulrich Beuttenmuller)

Nominácie páni: Josua Hoffalt – za Princa v Nurejevovom parížskom Labuťom jazere a za Balanchinove Theme and Variations a ešte aj za Luciena d’Herville v Paquite. Za Solora v Nurejevovej verzii Bajadéry, ktorú tancoval v Paríži, Kim Kimin. Ďalší mladý parížsky sólista Hugo Marchand taktiež za Solora na parížskej scéne. Sólista New York City Ballet Amar Ramasar za hlavnú pánsku rolu v už spomenutom balete ‘Rōdē,ō: Four Dance Episodes. Alessandro Riga za Frédérica v Petitovom balete L’Arlesienne na Festivale dei Due Mondi v Spolete. A zoznam uzatvára Dmitry Zagrebin ako Basil v Donovi Quijotovi za Kráľovský švédsky balet.

Prix de Benois podľa mena slávneho maliara a scénografa oceňuje aj scénografov. Nominovanými boli: Jean-Marc Puissant – za dve produkcie v HET balete a za britský Kráľovský balet. Ren Dongsheng – za výpravu k baletu už spomenutému v rámci nominácií choreografov – Emperor Yu Li v Beijing Dance Academy. A ako to celé dopadlo? Môžete čítať, alebo sa preklikať na stanicu ruská kultúra (tu).

Tohtoročná komisia bola veľmi štedrá. Choreografiu vyhrali hneď dvaja. Domáci Yuri Posskhov (Bolšoj balet) a Johan Inger, ktorého balet môžete vidieť napríklad v Drážďanoch. Medzi dámami vyhrali tiež dve baleríny: Alicia Amatriain zo Stuttgartu, ktorá tancovala aj na Gala Filipa Barankiewicza pred rokom v Štátnej opere v Prahe (tu), a Hannah O’Neill z Paríža. Páni mali jediného víťaza – Kim Kimin za Solora. Toho v Panoráme tanečník Václav Lamparter dal ako svoje obľúbené video v rubrike Čo sledujem? (tu). Práve v role Solora v Paríži. Cena pre scénografa putuje do Pekingu pre Rena Dongshenga. Špeciálnu medzinárodnú cenu Benois-Moscow-Massine-Positano Prize dostala primabalerína Veľkého divadla v Moskve Ekaterina Krysanova. Tú mohli vidieť aj českí diváci v prenose do kín ako Katarínu v Skrotení zlej ženy (tu). Dlhoročný sólista Hamburského baletu Johna Neumeiera Alexandre Riabko získal cenu For Great Partnering Artistry. Naposledy tancoval pred dvoma týždňami pri hosťovaní hamburského baletu vo Viedni spolu so svojou manželkou Silviou Azzoni. Ocenený bol ešte miláčik londýnskeho publika Edward Watson (Principal dancer Royal Ballet) a „žijúca legenda“ John Neumeier (Cena Benois Lifetime Achievement Award).

 

Čo sleduje

Jiří Bartovanec (foto Sang Hoon Ok)
Jiří Bartovanec (foto Sang Hoon Ok)

Po Jiřím Jelínkovi v tejto tematickej časti Panorámy je dnešným hosťom ďalší Jiří. Tento je členom súboru Sashy Waltz a dnes už aj baletný majster, choreograf na voľnej nohe – Jiří Bartovanec. Tanečník, ktorý dokázal, že pracovitosťou a talentom aj bez najoficiálnejších stredných škôl môže interpret získať miesto, o ktoré sa usilujú tanečníci z celého sveta. Azda najvýstižnejšie ho opísala samotná slávna choreografka a režisérka Sasha Waltz pre medailónik v Divadelních novinách. „Jako člověk je velmi zvídavý a otevřený. Je angažovaný, je soucitný i zranitelný. Je výborným kolegou a členům skupiny dobrým přítelem. Jeho vztah k přátelům a rodině je plný lásky, pochopení a osobní obětavosti. Jiří je velký člověk i velký umělec, což v uměleckém světě rozhodně není samozřejmostí. Mnohé těžké životní zkoušky, kterými prošel, i bolest, kterou v životě poznal, jej posílily. Vyrostl z bolesti a roste z ní dál,“ napísala choreografka. A aké video si vybral sám Jiří, ktorý sa práve balí na veľké turné so súborom do Južnej Ameriky?

Prečo práve toto? – „Šaty, druhá vrstva našich já. Černá a bílá, dvě nejkrásnější barvy. Pohyb a zvuk, sourozenci doplňující jeden druhého. Gerath Pugh, jeden z mých oblíbených designérů současné doby, který nejen že si se vším hraje, ale také mě nechává snít o světě plném jednoduchosti a krásy právě tak jako v tomto videu. Zde vzniká pohyb pro mě v mnoha vrstvách a otevírá se brána představy být ještě více v dialogu s šaty, kostýmem a zahalováním či jakýmkoli jiným způsobem oblékání našich druhých já,“ píše z Berlína Jiří, ktorý aj sám popri svojich tanečných povinnostiach módou žije a venuje sa jej kreatívne. „Přímo mě fascinuje a inspiruje pokaždé k tvorbě svých vlastních oděvů. S tímto videem vzplanula vášeň pro módu, svou vlastní, černou, v pohybu, asymetrickém a o trochu více nápadném existenčním stylu. Propojenost a zanechávání stopy v mysli.“ Tak hodne šťastia na turné a tiež Jiřího spoločnej inscenácii s Janom Antonínom Pitínským – Otvírání studánek v Národnom divadle Brno (tu), ktorých reprízy boli najprv pred pár dňami zrušené kvôli vážnemu ochoreniu herečky a potom im zhorela aj časť kulís pri požiari v Mahenovom divadle.

Citace slov Sashy Waltz je z rozhovoru „Tančil jsem a budu!“ Vladimíra Hulca v Divadelních novinách (2015), preklad z nemčiny Zora Schmidtová30

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat