Jubilanti slovenské opery (9)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

O dva dni staršia od Regeca je košická sopranistka Lucia Ganzová-Holoubková (2. 12. 1925). Kým v mladodramatickom a dramatickom hlasovom odbore sa v ŠO Košice striedalo v prvých štyroch desaťročiach existencie divadla viacero významných sopranistiek (Poláková, Abrahámová, Šmáliková, Pappová, Harnádková, Varadyová), koloratúrny odbor spolu s odborom lyrickým bol dlho doménou práve Ganzovej.

Lucia Ganzová-Holoubková (foto archiv DU)
Lucia Ganzová-Holoubková (foto archiv DU)

Narodila sa vo Viedni, prežila útrapy koncentračného tábora, spev študovala v Prahe a prvé operné skúsenosti získala na českých operných javiskách. Od roku 1956 (do 1981) pôsobila v ŠO v Košiciach, kde zároveň aj vyučovala spev na Štátnom konzervatóriu. Na košickom javisku vytvorila pol stovky postáv, všetky významné z Mozartových opier, Verdiho Gildu i Violettu (ale po roku 1970 aj Desdemonu a Ameliu Grimaldi), Donizettiho Luciu, z Pucciniho Mimi i Musettu a pôsobivú Liu. Mala bohatý český repertoár a spievala aj v moderných operách. Bola úspešnou koncertnou speváčkou. Okrem iného interpretovala aj cyklus piesní svojho manžela Ladislava Holoubka Dcérenka moja.

Sopranista Božena Hanáková mala k umeleckým úspechom ozaj genetické predpoklady. Jej otcom bol scénický výtvarník Ján Hanák a matkou mezzosopranistka Ružena Kustrová (18. 11. by sa dožila 105 rokov). Božena najprv študovala tanec a potom spev na VŠMU a podobne ako jej matka okrem spevu vynikala v herectve a pohybovej kultúre.

Božena Hanáková (foto archiv DU)
Božena Hanáková (foto archiv DU)

Keď v roku 1954 nastúpila do ŠO v Košiciach, divadlo hneď využilo jej nadanosti a obsadzovalo ju predovšetkým do klasických operiet, ktorých popularita v tomto regióne bola (a čiastočne aj dodnes je) enormná. A tak sopranistka spievala Jolanu i Júliu v Cigánskej láske, Adelu v Netopierovi, Valenciu vo Veselej vdove, ale aj postavy v sovietskych operetách. Predsa sa časom našli pre ňu úlohy aj v opernom repertoáre, ako boli Mozartova Zerlina, Pucciniho Musetta, Rossiniho Rosina a Offenbachova Olympia. Neskôr prešla k charakterovým úlohám, ale aj k opernej réžii (Pergolesiho La serva padrona, Verdiho Traviata).

Ak sa presunieme z Košíc do Bratislavy, tak medzi minulými či súčasnými sólistami SND nájdeme viacerých jubilantov. Alexander Baránek by sa 3. novembra dožil okrúhlej stovky (zomrel 13. 3. 1994).

Alexander Baránek (foto Magdaléna Robinsonová/archiv SND)
Alexander Baránek (foto Magdaléna Robinsonová/archiv SND)

Začínal ako zborista v SND, cez druhú svetovú vojnu v Budapešti, potom v Slovenskom ľudovom divadle a v roku 1951 urobil úspešný konkurz za sólistu SND v tenorovom odbore, kde zotrval do roku 1978. Pravda, jeho najlepšie roky, to bolo obdobie 1955–1965. Tenoristove operné úlohy by sa dali zadeliť do troch kategórií. Najmenšiu skupinu tvoria úlohy z odboru buffo, ktoré však z hľadiska jeho prínosu pre umeleckú úroveň súboru boli najdôležitejšie. Ide o Triqueta z Eugena Onegina a Vaška z Predanej nevesty, pri ktorých k celkovému komickému účinku prispieval aj jeho okrúhlejší vzhľad. Ďalšou skupinou boli malé až stredné tenorové úlohy, v ktorých takisto bol mimoriadne záslužným členom súboru. Platí to o Kormidelníkovi z Blúdiaceho Holanďana, Vítkovi z Dalibora, ktorého nástup na javisko v druhom obraze („Jitka, kvietok“) občas publikum prijímalo so smiechom, Jacquinovi z Fidelia či Rechtorovi z Lišky Bystroušky. Sem by som priradil aj rozsahom veľkú a dôležitú titulnú postavu v Gyermekovej inscenácii Egkovho Revízora, v ktorej sa našiel nielen spevácky (s dojemne sladkým „adieu mamá, adieu papá“), ale aj herecky. Keďže situácia v tenorovom odbore SND v druhej polovici päťdesiatych rokov nebola najružovejšia (Janko Blaho už viac-menej robil iba záskoky a Kucharský ešte len začínal), Baránek dostal nemálo príležitostí na stvárnenie veľkých postáv lyrického tenorového odboru (Rodolfo, Pinkerton, Alfréd, Vojvoda, Ernesto, Don Ottavio). Ba v roku 1958 musel spievať aj dramatického rytiera des Grieuxa v Pucciniho opere po boku Ludmily Dvořákovej, s ktorou prirodzene nedokázal udržať krok. Jeho hlas bol mäkký a farebne pomerne príťažlivý, isté problémy mal s extrémnymi výškami, ktoré sa mu trhali. V nasledujúcom desaťročí potom väčšinu talianskeho repertoáru už v SND prevzali Kucharský, Jakubek a Zahradníček, takže Baránek postupne prešiel k druhému tenorovému odboru. Z rozhlasu sa dala počuť jeho nahrávka slávnej árie Eleazára z Halevyho Židovky (v bratislavskej inscenácii však spieval len princa Leopolda) a jeho interpretácia Tosseliho serenády.

Štefan Janči (19. 11. 1930 – 18. 9. 1994) sa stal členom opery SND pomerne neskoro. Najprv spieval vo Vojenskom umeleckom kolektíve a SĽUK-u, v rokoch 1959–1968 v spevohre Novej scény.

Štefan Janči (foto Magdaléna-Robinsonová/archiv SND)
Štefan Janči (foto Magdaléna Robinsonová/archiv SND)

Na svoj talent upozornil už ako poslucháč VŠMU, kde v rámci študentských predstavení vytvoril viacero zaujímavých kreácií (Dvořákov Filip z Jakobína, Janek z Blodekovej opery V studni, Nicolaiov Falstaff, Mozartov Leporello), z ktorých si najlepšie pamätám jeho Trivalina z Folprechtovej adaptácie Čapkovej Lásky hry osudnej, v ktorej svojou úctyhodnou váhou búral kulisy. Jeho pedagógom bol dr. Janko Blaho a na hodinách (konaných v našom dome) svojho žiaka vždy rozospievaval frázou Sparafucilla: „Pán môj, ja nežobrem, som ten muž, ktorý dýkou vládnuť vie. Hľa táto päsť!“ V opere SND (1968–1984) sa uplatnil predovšetkým ako bas buffo a v charakterových úlohách. Dona Bartola spieval tak v Rossiniho ako v Paisielovom Barbierovi, kým vo Figarovej svadbe bol zasa donom Basiliom. K jeho najväčším úlohám patril Monterone z Rigoletta a Orovesto z Normy, no nezabudnuteľné zostávajú skôr jeho malé postavičky ako Kostolník z Tosky, Benoit a Alcindor z Bohémy, Varlaam z Borisa Godunova, Don Fernando z Fidelia. Rozhlasové publikum si obľúbilo jeho interpretáciu zľudovelej piesne Láska, Bože, láska.

Basistom je aj ďalší jubilant, aktuálny člen sólistického súboru SND Ján Galla, ktorý 21. decembra dovŕši svoju šesťdesiatku.

Ján Galla (foto Alena Klanková/SND Bratislava)
Ján Galla (foto Alena Klanková/SND Bratislava)

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat