Jubilanti slovenské opery (9)

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Aj on na seba upozornil už počas štúdií na bratislavskom konzervatóriu a potom na VŠMU (v oboch prípadoch u Idy Černeckej). Do SND nastúpil v roku 1981 a po Petrovi Mikulášovi bol ďalším veľkým talentom, ktorý začal v súbore konkurovať staršej garnitúre príslušníkov basového odboru (Malachovský, Nouzovský, Špaček). Galla bol obdarený krásnym tmavým basom s pomerne veľkým rozsahom, takže zvládal tak party položené hlboko (Gremin, Sarastro), ako basbarytónové (Paolo Albiani). Jeho najvlastnejšou doménou boli úlohy z odboru basso cantante, ako Banco z Macbetha, Sparafucile z Rigoletta, Raimondo z Lucie di Lammermoor, Tom z Maškarného bálu, Ramfis z Aidy, Ferrando z Trubadúra. Spieval ale aj veľké úlohy v domácej opernej tvorbe (Štelina, Svätopluk, Jochanaan v Benešovej Hostine), zo svetovej Vodníka z Rusalky, Pimena z Borisa Godunova, Massenetovho Dona Quijota, Zachariaša z Nabucca a oboch Mefistov (Gounodovho a Boitovho).

Vari najobľúbenejšou opernou speváčkou mojej mladosti bola Anna Hornungová, neskôr Martvoňová. Jej cesta medzi najvýznamnejšie sólistky bratislavského operného súboru nebola jednoduchá.

Anna Martvoňová (zdroj SND Bratislava)
Anna Martvoňová (zdroj SND Bratislava)

Spev študovala súkromne u Flôgla a Žuravlevovej, pôsobila v zbore SND, následne v Slovenskom ľudovom divadle v Nitre a až v roku 1951 prešla zo zboru medzi sólistov opery SND (bola tam do roku 1985). Z malých úloh, ktorými začínala, si dobre pamätám jej páža z Rigoletta („Kde je vojvoda, chce s ním vravieť pani“), Aninu z Traviaty („Mňa volali ste?“), vysoko položené „ujúkanie“ Pastierika v svadobnom obraze Krútňavy. Ani neskôr popri veľkých úlohách sa nevyhýbala operným epizódam (Koledníček v Cikkerovom Mistrovi Scroogeovi, Talianka v Menottiho Konzulovi apod.). Najvýznamnejšou z jej menších kreácií bola nesporne Barča z Hubičky, kde jej spev naozaj jasal a spieval ako nádherný škovránok. Už vtedy (v roku 1952) sa ukázalo, že jej veľkou devízou bude hrejivá ľúbeznosť jej prejavu s teplým timbrom a bezpečnou a farebnou vysokou polohou.

Prelomovou v jej kariére však bola až Čo-čo-san (1955), ktorou na premiére tak nadchla, že jej alternantky sa odvážili vstúpiť do úlohy až po väčšom časovom odstupe od premiéry. Jej kreácia Butterfly bola preplnená emóciami, k čomu nepotrebovala barličky režijno-herecké, ba ani vokálno-výrazové, lebo bohatú škálu citov vyjadroval už jej samotný hlas. Keď sa pred príchodom Pinkertona prezliekala do svadobných šiat, pred našimi očami obnažiac svoj chrbát a ramená, bolo to pre nás viac než dnešné nahotinky v moderných inscenáciách. Aj v tejto úlohe (podobne ako v niektorých ďalších) jej ku charakteristike postavy pomáhal malý, priam detský vzhľad. Vďaka nemu ju jej budúci manžel Juraj Martvoň (v úlohe Golauda) poľahky zodvihol nad hlavu, aby ako chlapček Yniold v Debussyho Pelléasovi mohla špehovať, čo robia osudoví milenci (v podaní Kucharského a Kišonovej-Hubovej). S úlohou Butterfly sa speváčka v roku 1970 zúčastnila aj medzinárodnej súťaže v Tokiu o najlepšiu interpretáciu tejto postavy. Martvoňovej bola blízka aj postava Mimi, ktorú vytvárala ako zaujímavý jednoduchší a lyrickejší kontrast k tragickej Mimi Margity Česányiovej. Z verizmu sa jej mimoriadne vydarila kreácie Neddy (výborne zvládnutý duet so Silviom Juraja Oniščenka) a Liu, no ešte vyššie by som kládol jej nežnú interpretáciu Micaely a Gounodovej Margaréty na poli francúzskej opery, kam patrila aj jej Zerlina z Fra Diavola. Najväčšie triumfy slávila práve v druhej polovici päťdesiatych rokov, kedy k už spomínaným pridala skvelú Sofiu z Ružového gavaliera a spolu s Máriou Kišonovou vytvárala pôsobivú dvojicu Líšky a Lišiaka v Janáčkovej „prírodnej“ opere. K mladodramatickému odboru patrila jej Jenúfa, ale aj ďalšie dve úlohy nasledujúceho desaťročia, v ktorých som na rozdiel od spomínaných úloh dával prednosť jej alternantkám. V prípade Cikkerovho Vzkriesenia Gite Abrahámovej a v Pucciniho Plášti Marte Nitranovej. Z komických kreácií nemožno opomenúť jej Papagenu a Mašu v Egkovom Revízorovi, hoci v podobných postavách mala sklon až ku karikovaniu. Poslednou veľkou príležitosťou pre ňu bola Serena z mimoriadne úspešnej inscenácie Gershwinovej opery.

Dňa 17. decembra uplynie desať rokov od smrti barytonistu Juraja Wiedermanna, ktorý na českých operných javiskách pôsobil deväť rokov, no potom viac než tri desaťročia bol sólistom opery SND. Za ten čas mnohé z úloh naštudoval vo viacerých inscenáciách (Tomeša z Hubičky, Hajného z Rusalky, Almavivu z Figarovej svadby, Donizettiho Malatestu, Rossiniho Figara či Verdiho Renata). Mal smolu, že v 50. rokoch musel robiť skôr „sekundanta“ Franjovi Hvastijovi a v nasledujúcom desaťročí zasa Bohušovi Hanákovi. Ak sa mu aj neušla prvá premiéra, tak poctivo odťahal väčšinu repríz. Raz som ho mal možnosť z blízka sledovať, ako si v Divadle hudby (kde sa vtedy dali počúvať nahrávky so svetovými spevákmi) pri počúvaní partu Verdiho Renáta kontroluje notový zápis v klavírnom výťahu. V jeho podaní ma očarila ária Petra Voka v Pauerovej Zuzane Vojířovej o krásnej juhočeskej zemi, bol výborným komickým Papagenom i Taddeom v Talianke v Alžíri a vášnivým Valentinom z Fausta, kde si v známej árii (podobne ako v závere Trubadúra) zgustol na vysokých tónoch, ktoré boli pre neho hračkou. Mal som ho rád aj v menších postavách, ako bol Lescaut v Manon Lescaut, kde som vychutnával aj jeho príslovečné račkovanie („Si nádherná, si krásna, si šperk, si drahokam“). Odtiahol tiež väčšinu repríz v Suchoňovom Svätoplukovi s nádherným záverečným posolstvom. Jeho hlas neoplýval krásou farby, no vždy sa dalo na jeho korektnú interpretáciu spoľahnúť.

Juraj Wiedermann (foto archiv SND Bratislava)
Juraj Wiedermann (foto archiv SND Bratislava)

K speváčkam, ktoré sa narodili na Slovensku a svoju kariéru urobili v zahraničí, nepatria len Poppová a Gruberová. Dávno pred nimi to platilo o Rose Pauly (Ružena Pollak), od ktorej smrti neďaleko od Tel Avivu 14. decembra uplynie 40 rokov (narodila sa 15. 3. 1894 v Prešove).

Rose Pauly (zdroj www.corgrisi.com)
Rose Pauly (zdroj www.corgrisi.com)

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat