Kariéra nejen v baletu. Roman Novitzky pro Baletní panorama

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Niekoľkokrát ste už spolupracovali s obľúbencom kritikov v nemecky hovoriacich krajinách: Christianom Spuckom. Často ho označujú aj ako pokračovateľa tradície dejových baletov od Cranka, cez Neumeiera….

S Christianom sa mi spolupracovalo veľmi dobre, keď bol ešte v Stuttgarte domácim choreografom. Vyhovuje mi jeho rukopis a štýl práce. Je pravda, že jeho špecialitou sú hlavne dejové balety, niekedy s komplikovanými príbehmi. Takže možno na tom bude niečo pravdy. Ako tanečník vyrastal v Stuttgarte a je určite inšpirovaný dielami, atmosférou a prácou tu v súbore. Má veľmi špecifický a osobitý rukopis, ktorý až tak veľmi nevyvíja a neposúva ďalej, častokrát sa opakuje a je podobný. Christian sa skôr sústreďuje na tú dejovú líniu, porozprávať príbeh, dramaturgiu diela… Má skvelé javiskové myslenie a cit dať to všetko dokopy tak, aby to bolo zaujímavé pre oko aj myseľ diváka. A vie byť aj vtipný svojimi choreografiami, čo je tiež veľké plus a výhoda.

Často sa u vás objavuje aj progresívny Edward Clug, ktorého si medzinárodné súbory ešte len začínajú všímať. Aj ďalší choreografi začali internacionálny úspech práve u vás. Je to vedením? Že je šéf a dramaturgia pozorná a vie vyhmatnúť potenciálne talentovaných tvorcov?

Edward Clug je veľmi špecifický a minimalistický, čo sa rukopisu týka. Ja osobne veľmi rád tancujem jeho veci, vždy som rád, keď mám túto príležitosť. Jeho pohybový slovník mi sedí na telo.

Myslím si, že je to vedením. O našom riaditeľovi Reidovi Andersonovi sa hovorí a je známe, že má veľmi dobré oko a vkus na talenty, či už tanečné, alebo choreografické. A myslím, že to doteraz len potvrdzuje. Rád objavuje nové tváre a dáva im príležitosti a tak ich posúva na svetlo.

Objavovanie choreografických talentov má v Stuttgarte úžasnú a hlbokú tradíciu. Od čias Johna Cranka, ktorý dával tanečníkom príležitosti choreografovať a tak nachádzal nové talenty. Samozrejme on sám bol pre nich obrovská inšpirácia. Keď si zoberieme, väčšina veľkých svetových mien choreografie urobila svoje prvé kúsky a pokusy v Stuttgarte, ktoré doteraz uvádzame a tancujeme, kde boli zároveň aj členmi súboru ako tanečníci – Jiří Kylián, John Neumeier, William Forsythe, Uwe Scholz a iní… Je tu obrovská história. Dlhé roky sa tu každoročne organizuje večer – Noverre SocietyJunge Choreographen, na ktorom sa práve uskutočňujú prvé pokusy začínajúcich choreografov a vedenie má príležitosť vidieť a zachytiť nové talenty. Takto Stuttgart objavil veľké mená a dodnes si vychováva svojich choreografov.

Tak a teraz k vám. Vy sám ste už niekoľkokrát choreografoval v rámci práve projektu Noverre Society. Cítite v sebe skôr túžbu vytvoriť vlastný pohybový štýl, či skôr vypovedať posolstvo vnútorné, kde tanec je skôr prostriedkom ako divákovi odovzdať svoje pocity?

Oboje… Chcel by som vypovedať myšlienku, túžbu, posolstvo pohybom, najlepšie vytvorením si svojho vlastného pohybového štýlu. Čo môže byť dlhšia cesta, no každopádne zaujímavá. Väčšinou je choreograf – začiatočník inšpirovaný niekým iným a postupne sa z toho snaží vyhľadať a vyvinúť svoj rukopis, pohybový slovník. Doteraz som urobil štyri choreografie pre večer Noverre Society. Každá práca bola pre mňa niečím výnimočná a priniesla mi niečo nové. Sú to obrovské skúsenosti, ktoré zahŕňajú nielen choreografiu, ale aj dramaturgiu, využitie javiskového priestoru, nasvietenie, kostýmy… Pohyb je pre mňa niečo také úžasné, cítim tie nekonečné možnosti vyjadrenia. Nie je tam žiadna jazyková bariéra. Myslím, že vyjadrovať pocity a emócie pohybom je niečo veľmi prirodzené. Fascinuje ma to. Mám veľa nápadov, niekedy sa len bojím, že nebudem mať dostatok príležitostí ich použiť, alebo ich nebudem vedieť preniesť na telo tanečníka a na javisko. (smiech)

Cello contra bass - choregorafia Roman Novitzky (foto Carlos Quezada)
Cello contra bass – choregorafia Roman Novitzky (foto Carlos Quezada)

No vy ste v tej choreografii už veľmi úspešný a vaša práca rezonuje. Nebuďte skromný… (smiech)

Špeciálne moja druhá choreografia bola pre mňa neočakávane veľmi úspešná. Bola zaradená do repertoáru Stuttgart balletu a neskôr aj do repertoáru Korea National Ballet a Innsbruck Ballet. A popritom bola tancovaná na veľa gala predstaveniach a projektoch.

Takže, čo dodať k choreografovi Romanovi Novitzkému okrem toho, že ho dať do pozornosti českých a slovenských divadiel a šéfov?

Určite by som v choreografii chcel pokračovať a skúšať nové a nové veci…

Gala v Tokyu - The Princess of Ballet - Daniil Simkin, Leonid Sarafanov a Daniel Camargo a Roman Novitzky na skúške jeho choreografie (archív umelca)
Gala v Tokyu – The Princess of Ballet – Daniil Simkin, Leonid Sarafanov a Daniel Camargo a Roman Novitzky na skúške jeho choreografie (archív umelca)

Choreografia nie je jediné, čím ste zaujali vedľa roly tanečníka. Zaujali ste „svoj“ súbor aj ako fotograf. Vašimi technicky kvalitnými a kompozične krásnymi fotografiami sa prezentuje Friedemann Vogel. Nafotili ste portréty súboru. Dnes sa tvári ako fotograf každý, kto má čím fotiť. (smiech) Vy ste fotili už na Slovensku. Čo vás na fotografii baví? Navyše obzvlášť na niečom tak náročnom, ako baletná fotografia.

Fotografia je asi jednoducho povedané, moja vášeň. A tanečná fotografia je úplne prepojená s tancom. Zachytenie daného neopakovateľného momentu – jedna z ďalších vecí, ktoré ma neuveriteľne fascinujú. Niekedy dostávam otázku, ako môžem robiť tri veci naraz – tanec, choreografiu, fotografiu. Tak sa nemôžem predsa venovať jednej danej veci na sto percent. Niekedy je to ťažké a náročné, to je pravda… Časovo, fyzicky, aj psychicky. Tancujem, vybehnem z javiska, chytím foťák a fotím. (smiech) No všetky tri veci sú aspoň pre mňa tak úžasne prepojené… Toto vzájomné prepojenie je pre mňa inšpirujúce, dáva mi na každý z týchto oborov iný pohľad, zlievajú sa spolu, nakoniec je to všetko jeden balík – umenie. A to sa nedá separovať jedno od druhého.

Matteo Miccini (foto Roman Novitzky)
Matteo Miccini (foto Roman Novitzky)

Portfólio osobností baletu, ktoré ste fotili sa zväčšuje. Dokonca ste sa stali oficiálnym fotografom súboru…

Som šťastný, že mi dávajú príležitosti fotografovať, veľa som sa naučil. Áno, stal som sa jedným z fotografov súboru. Je to niečo, čo ma veľmi napĺňa.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na