Kariéra nejen v baletu. Roman Novitzky pro Baletní panorama

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

(pokračovanie a záver nabudúce)
***

 

Aktuality
Premiéra Duatovho Luskáčika v Berlíne pred týždňom bola obzvlášť veselá vďaka príhovoru starostu Berlína, ktorý chcel v dobrej viere asi vysvetliť dôvody menovania Sashy Waltz, ale zožal pískanie a bučanie, aké sa na balete nevída. Hnev publika sa obrátil aj k ďalšiemu rečníkovi Duatovi. A v takejto nálade rozbúreného diváctva sa konala premiéra. Časť publika volá po návrate Malakhova, ktorý fandil klasickému baletu, časť baletu Malakhova nikdy nepovažovala za výhru pre súbor. Časť divákov odsudzuje tieto politické obchody o funkcie v štátnych kultúrnych inštitúciách. A priaznivci baletu po celom svete podpisujú petíciu proti pani Waltz, ktorá už má desiatky tisíc podpisov. K čomu to bude dobré?
***

V Zürichu sa naopak 8. októbra konala celkom pokojná, tvorivá premiéra. Petruschka od Marca Goeckeho, ktorého šéf súboru Christian Spuck pozná práve z ich spoločného stuttgartského angažmán a dnes už trochu prehnane ikonické Sacre, teda Svätenie jari Edwarda Cluga z Mariboru s padajúcou vodou. Známy ničiteľ dejových baletov Goecke zachoval postavy príbehu: Petruschku, Balerínu, Maura i Kúzelníka. Vtisol im však celkom nové, výtvarné symbolické roviny prepojená s charakterom. Fokin aj Ďagilev by sa isto divili. Pre čitateľov, ako inak, luxusné fotografie priamo z Zürichu.

Najbližšie čaká divákov, trochu netradične na december – mesiac v baletnom svete plný Luskáčikov a rozprávkových baletov, svetová premiéra baletu šéfa súboru Christiana Spucka – Messa da Requiem od Giuseppe Verdiho. Nezvyklý a rafinovaný dramaturgický počin. Možno badať, že vyspelá spoločnosť sa v dobe Adventu rada od pozlátky vianočných trhov skôr v duchu kresťanskom a duchovnom chce stíšiť a pozrieť na pominuteľnosť života. Práve v období, ktoré vianočným sviatkom predchádzalo od nepamäti a vždy malo mystický rozmer aj v ľudových zvyklostiach. Či len možno inokedy nemali na túto gigantickú výzvu v opernom dome na brehu jazera v bohatom meste čas. Jedná sa totiž o koprodukciu s opernou časťou súboru a vokálnych partov v nesmrteľnom Verdiho diele sa ujmú také spevácke veličiny ako napríklad sopranistka Krassimira Stoyanova a za dirigentským pultom nebude stáť nikto menší ako Fabio Luisi. Takže dobrý tip začať sporiť a tento rok navštíviť trhy nie v Drážďanoch či Mníchove, ale až v Zürichu.
***

Časť svetovej kritiky je zase nadšená z prvej premiéry baletu Parížskej opery. Dokonca v liste Financial Times Laura Capelle píše: „Je iróniou, že najväčší úspech prichádza až po abdikácii šéfa Benjamina Millepieda.“ Myslí tým jeho dramaturgický plán a zazmluvnené premiéry, ktoré nová šéfka Aurelie Dupont rešpektuje. Kritika je nadšená kreáciou Chrystal Pite, ktorá využila veľkú časť slávneho stopäťdesiatštyričlenného súboru. Ako prírodné abstraktné hmýrenie sa tretina tanečníkov s holou hruďou, v širokých neforemných nohaviciach formuje či rozpadá na drobných sólistov, ako napríklad Marie-Agnès Gillot na verziu Štyroch ročných období od Maxa Richtra. Údy tanečníkov slúžia k vizuálne pôsobivým obrazom, ako napríklad predlžené krídla včelej kráľovnej madam Gillot, či páni svojou energiou rozoskákaných pasáží, turbulentne evokujú prírodné drámy. Adagio sa strieda s hurikánom pohybu, ostré zákruty sa zaobľujú na harmonické vlnobitie, aby sa vzápätí rozbilo v prudkom lejaku.

Kritika chváli prvú spoluprácu „žiačky“ Kyliána, ktorý je málo poznateľný v krátkych duetách a oslavuje schopnosť choreografky v dobe, ktorá je excentricky zahľadená do duet, viesť symfonický balet s masou tanečníkov. Dokonca ju prirovnávajú k znovu vzkrieseniu ducha Béjarta. Veľmi muzikálne, sošné aj športovo vyhrotené tancovanie. Na programe je ešte reedícia z minulej sezóny Justin Peck a nový balet Forsytha Blake Works I., ktorý je dokonale vymazlený v jeho štýle rozloženej klasiky, kde sa ruka v ruke spája až prorocká múdrosť tvorcu. Kritika si všimla aj zaujímavú skutočnosť. Millepied s obľubou dával šancu tanečníkom zo súboru, bez ohľadu na ich zaradenie. Aj jedinec na poslednej priečke prísnej hierarchie mal šancu v adekvátnej role dokázať svoj talent. Naopak s príchodom Dupontovej sa súbor vracia k uctievaniu hierarchie. Napriek tomu, ako píše kritika „Aj keď súčasný étoiles už nevzbudzujú žiadne nadšenie.“ Naopak chváli mladú generáciu, ktorá má potenciál stať sa svetovou triedou ako tomu bývalo v predošlých érach.

The Seasons’ Canon - choreografia Chrystal Pite - Paris Opera Ballet 2016 (zdroj FB Opéra national de Paris)
The Seasons’ Canon – choreografia Chrystal Pite – Paris Opera Ballet 2016 (zdroj FB Opéra national de Paris)

 

Čo sleduje?

Martin Kukučka (foto Katerina Trnková)
Martin Kukučka (foto Katerina Trnková)

Dnešným hosťom je Martin Kukučka. Ak vám jeho meno hneď nič nehovorí, isto si hneď spomeniete keď uvediem, že v 136. diele Panorámy (tu) bol hosťom rubriky Lukáš Trpišovský. Takto sa teda v rubrike spojili títo dvaja mimoriadni tvorcovia a je z nich slávny SKUTR. Po septembrovej spolupráci s bratmi Bubeníčkovcami na Orfeovi, ich v novembri desiateho, teda za chvíľu s ich priateľom Janom Kodetom čaká náročná premiéra nového baletu Malá morská víla v Národnom divadle. Po úspechu Čarodejovho učňa ešte viac zaväzujúca nesklamať, ba naopak ešte predstihnúť isto veľké očakávania do ich kreácie vkladané. Tanečníci im nie sú žiadnou neznámou. V Národnom divadle pracovali s Janom Kodetom aj na projekte Human Locomotion na Novej scéne. V Hradci Královom zase na činohernej adaptácii Labutieho jazera (tu). A aké video si pre rubriku vybral Martin?

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na