Klimentová, Bubeníčci i Nurejev nejen v Praze a Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

KGB bude podľa archívov za hlavného strojcu Nurejevovho úteku na západ podozrievať choreografa Pierra Lacotteho, s ktorým ako centrálnou osobou skazenej západnej bohémy trávil v Paríži najviac času. Lacotte naopak priznáva, že Nurejev bol vždy veľmi diskrétny a nikdy sa na podmienky v ZSSR nesťažoval. Pýtal sa na Ľudovíta XIV., na Versailles, na balet, ale neriešil otázky politického charakteru či sovietskeho systému. Jeho pravdovravnosť potvrdzujú aj dohovory, ako Nurejeva navštívi v Paríži, aby videl jeho Giselle, na ktorú mu pomáhal obstarať nové trikoty, dokonca novú parochňu, keď sa dozvedel, aké utrpenie mu spôsobuje zastaraná garderóba Kirovovho divadla.

„Všetci sú proti mne,“ sťažoval sa niekedy Nurejev. „Nemôžem hovoriť alebo robiť to, čo by som chcel.“ – „Nemysli teraz na to. A nesťažuj sa, ako tanečník potrebuješ takúto disciplínu,“ snažil sa ho povzbudiť Lacotte. „Mysli len na to, že si teraz v Paríži a tancuješ tu ako mladý boh.“ Lacotte Nurejeva a výtvarníka Virsaladzeho zavedie do predajne, kde majú jedinečné, moderné látky na baletné kostýmy. Rudolf a jeho priateľ Virsaladze vyberajú materiály na Nurejevove kostýmy do budúcej sezóny do sľúbenej Legendy o láske. Lacotte spomína, ako s tlmočníkom na letisku hovoril so Sergeyevom v dobrej nálade. „Ponúkol som mu, že môžem napísať, aby sa Rudolfovi nič nestalo, že nikdy, keď sme spolu chodili po Paríži, nehovoril nič politické ani negatívne proti režimu,“ spomína Lacotte. „Prevezmem zodpovednosť za tie výlety, ale nesmie byť Rudolf potrestaný.“ Sergeyev mu mal odpovedať: „Ale on nebude potrestaný. Jeho maminka je chorá, on ide do Moskvy a potom sa vráti.“ Tak spomína na šokujúce oznámenie o prerušenom turné pre Nurejeva Pierre Lacotte.

Sovietski sympatizanti v Paríži sa pokúšali zničiť jeho dôveru tým, že ho na scéne zasypávali sklenenými črepinami medzi kvetinami a pískaním, keď vytancoval na pódium. Keď vyšiel na pódium ako Modrý vták, rev agentov a prisluhovačov bol taký silný, že sotva mohol počuť tichú romantickú hudbu Čajkovského. Diváci vykrikovali urážlivé slová, jačali a kričali: „Vráť sa do Moskvy, zradca!“ Do toho baletní diváci kričali ako veľké echo „Bravo! Nech žije sloboda! Nech žije Nurejev!“ Boľševici hádzali do publika a na scénu paradajky, šupky z banánov a mince. Nurejev si tohto pekla nevšímal, tancoval ďalej a nenávisť nepriateľov ho činila naopak silnejším a istejším.

Keď aj tieto snahy zlyhali, KGB robilo iné plány, z ktorých jedna bola možnosť zlomiť mu nohy. Bol súdený v neprítomnosti a odsúdený na sedem rokov väzenia ako vlastizradca.

Štátny aparát sa vo zvyšku Sovietskeho zväzu postaral so svojou typickou dôkladnosťou, aby žiadny Rudolf Nurejev nikdy neexistoval. Ruské knihy o balete boli zničené, kontrolované a každý odkaz na Nurejeva doslova vystrihnutý. Bol vyrezaný zo sovietskeho povedomia, akoby ani nikdy nebol. Ale napríklad práve Faina Rochid cez svoju prácu v leningradskej knižnici mala prístup k zahraničným časopisom, ktoré sa povinne museli sledovať a kontrolovať. Faina sa v polovici života naučila anglicky a v práci prepisovala tajne články z časopisov o Rudolfovi do nenápadných pracovných zošitov, aby ich dostala von. Dokonca sa jej podarilo získať tanečníkovu autobiografiu v angličtine, ktorú potajme stránku po stránke ofotila, preložila do ruštiny a vydala v tajnom samizdate.

Rozsudok súdneho kolégia pre trestné prípady z leningradského Mestského súdu zo dňa 2. apríla 1962 hovorí, že „R. H. Nurejev podľa st. 64 «a» UK RSFSR, s prihliadnutím na paragraf trestného zákona 43, UK RSFSR, je odsúdený na sedem rokov väzenia a konfiškáciu majetku, pretože sa z turné do zahraničia ako súčasť baletu Leningradského divadla opery a baletu odmietol vrátiť z Francúzska naspäť do ZSSR.“

Rodičia
Tanečník veľmi trpel prerušeným vzťahom s maminkou. Nurejev, narodený v roku 1938 vo vlaku na Transsibírskej magistrále, strávil väčšinu svojich raných rokov brúsením v chudobe v špinavých stojatých vodách Ufy. Jediný syn tatárskych rodičov sa rýchlo odcudzil otcovi, ktorý uveril sľubom komunizmu – otec bol politruk, alebo politický inštruktor v Červenej armáde. Keď videl Rudolf prvýkrát tanec, už nikdy nezabudol na tento okamih. „Niečo sa so mnou deje, niečo ma prevzalo z môjho špinavého sveta až do neba.“

V roku 1976 vznikol výbor zo známych umelcov, ktorí zhromaždili cez desaťtisíc podpisov požadujúcich, aby matka Rudolfa Nurejeva dostala povolenie opustiť Sovietsky zväz. Štyridsaťdva amerických senátorov adresovalo dopis osobne vodcom ZSSR. Zainteresovali sa aj Spojené národy, ale bolo to k ničomu. Princezná Margareth žiada – nič. Jackie Kennedy prosí – nič. Až v roku 1987, keď milovaná matka umiera, sa Michail Gorbačov zľutoval a udelil mu voľný priechod, aby ju navštívil. Nikdy sa nedozvedel, či ho maminka, blúzniaca v delíriu, vôbec poznala. Aj jeho verná sestra Rosa leží skoro na smrteľnej posteli. Vrátil sa aj do starej školy, do galérie, do divadla. Všetko však prebiehalo ako v Potemkinovej dedine. Jeho starí kolegovia záhadne dostali deň voľna. Niektorí boli varovaní, aby nezdvíhali telefón, zatiaľ čo iní boli poslaní z mesta na výlet. Až o dva roky neskôr sa splnil jeho sen, vrátiť sa na javisko Kirovovho divadla. Ale opäť to bolo príliš neskoro. KGB a vedenie divadla ho však donútili vystúpiť v neadekvátnych postavách, ktoré už roky na západe netancoval. Noviny na druhý deň napísali: „Náš potlesk bol adresovaný do minulosti…“

Celá história tajného úteku sa odohrala ako predzvesť ďalších dramatických udalostí, ktoré sa odohrajú o dvadsaťpäť rokov znovu v Paríži. Tanečníkov pomalý, bolestný a krutý odchod na onen svet. Postupne začne chápať krutú diagnózu a hľadať vlastný interpretačný kľúč k najvážnejšej role svojho života: k samotnému Rudolfovi, v inscenácii s názvom umieranie. Táto tŕnistá cesta bude trvať dlhé mesiace. Od odmietania choroby a diagnózy cez boj proti nej až ku kapitulácii. Priatelia budú nachádzať v posteľnej bielizni schované lieky, ktoré neprehltol. Neprestane vystupovať navzdory zničujúcej kritike či rozporuplným výkonom.

Rudolf Nurejev a Devon Carney (zdroj flickr.com)
Rudolf Nurejev a Devon Carney (zdroj flickr.com)

(záver nabudúce)
***

 

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na