Košice: Hoffmannovy povídky zbavené své fantazijní podstaty

  1. 1
  2. 2

Hudobné naštudovanie zverilo vedenie opery do rúk mladého dirigenta Maroša Potokára. Výsledok bol tiež nejednoznačný. Partitúra skrýva nemalé nástrahy, a ak sa z nej nevypreparujú jemné, farebne, dynamicky a inštrumentačne rafinované nuansy, má tendenciu skĺznuť do banálnosti. Potokárovo naštudovanie nešlo vždy do náležitej hĺbky, nezvyčajne veľa nepresností sa objavilo v rytmickej súhre javiska s orchestrom (dokonca aj taký muzikálny spevák ako Marián Lukáč viackrát nebol v súlade), onen tajomný esprit a maľba atmosféry rozdielnych dejstiev sa dostali nanajvýš do náznaku. Ak si z predchádzajúcich premiér v košickej opere uvedomím, aký kvalitný výkon dokázal podať orchester pod taktovkou Roberta Jindru alebo Martina Leginusa (v neľahkých tituloch Wagnerových Víl a Verdiho Falstaffa), tak tento raz uviazla úroveň v rovine priemeru. O trocha lepšie vyznel zbor (zbormajster Lukáš Kozubík), ten aj s prihliadnutím na jeho obmedzenú veľkosť a iné objektívne limity podal solídny výkon.

Košičania siahli po alternatíve obsadenia ženských postáv jednou predstaviteľkou. Rizikovejšou je preto, lebo Olympia, Giulietta a Antonia nie sú písané pre rovnaký hlasový odbor. Na prvej premiére sa trojice úloh odvážne zhostila Michaela Várady. Má za sebou bohatú prax v koloratúrnom odbore, ale vďaka sýtejšej farbe stredov a hĺbok má i schopnosť vyhovieť lyrickým sopránovým partom. Ak od jej Olympie sa neočakávala vyslovená brilantnosť v ozdobných kaskádach, tak aj trocha zjednodušená podoba bola akceptovateľná. Nad očakávanie farebne znel jej hlas v Giuliettinom dejstve (odhliadnuc od menšej priebojnosti tónu vo finále), no v postave Antonie, ktorá by jej mohla byť momentálne najvlastnejšou, trocha sklamala. Prekvapujúco práve vo výškach, kde sa jej tón zužoval a chýbal mu potrebný objem a mäkkosť.

Najväčším kameňom úrazu bolo však obsadenie titulnej roly. Robiť túto operu bez adekvátneho tenoristu je priam samovraždou. Tomáš Černý, hosťujúci v mnohých českých divadlách, najviac však v pražskom Národnom, sa v „Kleinzachovej“ árii ešte pokúsil obsiahnuť vysoké tóny plným hlasom. No keďže mu vôbec nevyšli, ostatné buď vynechal, alebo odšvindľoval polofalzetom. Žiadne vyžarovanie osobnosti na javisku, žiadne výrazové napätie v hlase ani v herectve. Fádny tenor, spoľahlivý len v strednom registri, stretol sa s partom, ktorý jednoducho nezvládol a ochudobnil ho o najpôsobivejšie momenty. Marián Lukáč (Lindorf, Coppélius, Dapartutto, Miracle) vložil do svojej kreácie nemalé skúsenosti a technickú istotu, no tiež nepresvedčil bez zvyšku. Do istej miery to bol výsledok impotentnej réžie, ale aj čisto vokálne znel vo vyššej polohe málo objemne a vo výraze nie dosť diferencovane a démonicky.

V košickej verzii má Nicklausse menej príležitostí, no Myroslava Havryliuk v kuplete, barkarole i v ansámbloch zúročila svoj príjemne sfarbený lyrický mezzosoprán. Vydarili sa aj ďalšie menšie postavy, resp. dvojroly. Najmä Marek Gurbaľ (Luther, Crespel) spravil pokrok v kultivácii svojho čoraz basovejšie znejúceho materiálu. Peknú figúrku vytvoril Maksym Kutsenko (Nathanaël, Spalanzani), ale uspokojil aj Jaroslav Dvorský najmä v kuplete Franza a Martin Kovács ako Hermann a Schlémil. Menej farebná a nosná bola Sylvia Stenchláková (Matka).

Offenbachove Hoffmannove poviedky sú operou, ktorá, ak nie je interpretovaná – hudobne alebo vizuálne – precízne a invenčne, nemusí zabrať. Ak navyše je ochudobnená o žánrovú podstatu „fantastickej opery“ a do titulnej postavy je obsadený tenorista bez výšok, výsledok je potom márny. Škoda, že v kontexte pozitívneho smerovania košickej opery došlo k tomuto skratu. Život však ide ďalej.

Hodnotenie autora recenzie: 35 %

 

Jacques Offenbach:
Hoffmannove poviedky
Hudobné naštudovanie: Maroš Potokár
Dirigent: Maroš Potokár (alt. Jan Novobilský)
Réžia: Imre Halasi
Scéna a kostýmy: Henriette Laczó
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Choreograf: Oleksandr Khablo
Dramaturg: Peter Hochel
Koncertný majster: Peter Michalík
Orchester, zbor a balet ŠD Košice
Premiéra 23. februára 2018 Štátne divadlo Košice

Hoffmann – Tomáš Černý (alt. Tomasz Kuk / Róbert Remeselník)
Olympia / Antonia / Giulietta – Michaela Várady (alt. Nicola Proksch)
Stella – Miriam Mrízová
Lindorf / Coppélius / Miracle / Dapertutto – Marian Lukáč (alt. Michal Onufer)
Andrès / Cochenille / Frantz / Pitichinaccio – Jaroslav Dvorský (alt. Peter Svetlík)
Crespel / Luther – Marek Gurbaľ (alt. Juraj Peter)
Nathanaël / Spalanzani – Maksym Kutsenko (alt. Anton Baculík)
Peter Schlémil / Hermann – Martin Kovács (alt. László Havasi / Martin Pado)
Nicklausse – Myroslava Havryliuk (alt. Andrea Nemcová)
Matka – Sylvia Stenchláková (alt. Erika Šporerová)

www.sdke.sk

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - J. Offenbach: Hoffmannove poviedky (SD Košice 2018)

[yasr_visitor_votes postid="287080" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
6 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments