Košice: Hoffmannovy povídky zbavené své fantazijní podstaty

  1. 1
  2. 2

Hudobné naštudovanie zverilo vedenie opery do rúk mladého dirigenta Maroša Potokára. Výsledok bol tiež nejednoznačný. Partitúra skrýva nemalé nástrahy, a ak sa z nej nevypreparujú jemné, farebne, dynamicky a inštrumentačne rafinované nuansy, má tendenciu skĺznuť do banálnosti. Potokárovo naštudovanie nešlo vždy do náležitej hĺbky, nezvyčajne veľa nepresností sa objavilo v rytmickej súhre javiska s orchestrom (dokonca aj taký muzikálny spevák ako Marián Lukáč viackrát nebol v súlade), onen tajomný esprit a maľba atmosféry rozdielnych dejstiev sa dostali nanajvýš do náznaku. Ak si z predchádzajúcich premiér v košickej opere uvedomím, aký kvalitný výkon dokázal podať orchester pod taktovkou Roberta Jindru alebo Martina Leginusa (v neľahkých tituloch Wagnerových Víl a Verdiho Falstaffa), tak tento raz uviazla úroveň v rovine priemeru. O trocha lepšie vyznel zbor (zbormajster Lukáš Kozubík), ten aj s prihliadnutím na jeho obmedzenú veľkosť a iné objektívne limity podal solídny výkon.

Košičania siahli po alternatíve obsadenia ženských postáv jednou predstaviteľkou. Rizikovejšou je preto, lebo Olympia, Giulietta a Antonia nie sú písané pre rovnaký hlasový odbor. Na prvej premiére sa trojice úloh odvážne zhostila Michaela Várady. Má za sebou bohatú prax v koloratúrnom odbore, ale vďaka sýtejšej farbe stredov a hĺbok má i schopnosť vyhovieť lyrickým sopránovým partom. Ak od jej Olympie sa neočakávala vyslovená brilantnosť v ozdobných kaskádach, tak aj trocha zjednodušená podoba bola akceptovateľná. Nad očakávanie farebne znel jej hlas v Giuliettinom dejstve (odhliadnuc od menšej priebojnosti tónu vo finále), no v postave Antonie, ktorá by jej mohla byť momentálne najvlastnejšou, trocha sklamala. Prekvapujúco práve vo výškach, kde sa jej tón zužoval a chýbal mu potrebný objem a mäkkosť.

Najväčším kameňom úrazu bolo však obsadenie titulnej roly. Robiť túto operu bez adekvátneho tenoristu je priam samovraždou. Tomáš Černý, hosťujúci v mnohých českých divadlách, najviac však v pražskom Národnom, sa v „Kleinzachovej“ árii ešte pokúsil obsiahnuť vysoké tóny plným hlasom. No keďže mu vôbec nevyšli, ostatné buď vynechal, alebo odšvindľoval polofalzetom. Žiadne vyžarovanie osobnosti na javisku, žiadne výrazové napätie v hlase ani v herectve. Fádny tenor, spoľahlivý len v strednom registri, stretol sa s partom, ktorý jednoducho nezvládol a ochudobnil ho o najpôsobivejšie momenty. Marián Lukáč (Lindorf, Coppélius, Dapartutto, Miracle) vložil do svojej kreácie nemalé skúsenosti a technickú istotu, no tiež nepresvedčil bez zvyšku. Do istej miery to bol výsledok impotentnej réžie, ale aj čisto vokálne znel vo vyššej polohe málo objemne a vo výraze nie dosť diferencovane a démonicky.

V košickej verzii má Nicklausse menej príležitostí, no Myroslava Havryliuk v kuplete, barkarole i v ansámbloch zúročila svoj príjemne sfarbený lyrický mezzosoprán. Vydarili sa aj ďalšie menšie postavy, resp. dvojroly. Najmä Marek Gurbaľ (Luther, Crespel) spravil pokrok v kultivácii svojho čoraz basovejšie znejúceho materiálu. Peknú figúrku vytvoril Maksym Kutsenko (Nathanaël, Spalanzani), ale uspokojil aj Jaroslav Dvorský najmä v kuplete Franza a Martin Kovács ako Hermann a Schlémil. Menej farebná a nosná bola Sylvia Stenchláková (Matka).

Offenbachove Hoffmannove poviedky sú operou, ktorá, ak nie je interpretovaná – hudobne alebo vizuálne – precízne a invenčne, nemusí zabrať. Ak navyše je ochudobnená o žánrovú podstatu „fantastickej opery“ a do titulnej postavy je obsadený tenorista bez výšok, výsledok je potom márny. Škoda, že v kontexte pozitívneho smerovania košickej opery došlo k tomuto skratu. Život však ide ďalej.

Hodnotenie autora recenzie: 35 %

 

Jacques Offenbach:
Hoffmannove poviedky
Hudobné naštudovanie: Maroš Potokár
Dirigent: Maroš Potokár (alt. Jan Novobilský)
Réžia: Imre Halasi
Scéna a kostýmy: Henriette Laczó
Zbormajster: Lukáš Kozubík
Choreograf: Oleksandr Khablo
Dramaturg: Peter Hochel
Koncertný majster: Peter Michalík
Orchester, zbor a balet ŠD Košice
Premiéra 23. februára 2018 Štátne divadlo Košice

Hoffmann – Tomáš Černý (alt. Tomasz Kuk / Róbert Remeselník)
Olympia / Antonia / Giulietta – Michaela Várady (alt. Nicola Proksch)
Stella – Miriam Mrízová
Lindorf / Coppélius / Miracle / Dapertutto – Marian Lukáč (alt. Michal Onufer)
Andrès / Cochenille / Frantz / Pitichinaccio – Jaroslav Dvorský (alt. Peter Svetlík)
Crespel / Luther – Marek Gurbaľ (alt. Juraj Peter)
Nathanaël / Spalanzani – Maksym Kutsenko (alt. Anton Baculík)
Peter Schlémil / Hermann – Martin Kovács (alt. László Havasi / Martin Pado)
Nicklausse – Myroslava Havryliuk (alt. Andrea Nemcová)
Matka – Sylvia Stenchláková (alt. Erika Šporerová)

www.sdke.sk

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - J. Offenbach: Hoffmannove poviedky (SD Košice 2018)

[Celkem: 43    Průměr: 2/5]

Mohlo by vás zajímat


6
Komentujte

Please Login to comment
3 Comment threads
3 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
4 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
jaksef

Zrejme pán Unger navštívil 23.2. inú premiéru Hoffmannových poviedok v Košiciach ako ja, ak tam vôbec bol. Túto kritiku zjavne napísal sa zadaním za každú cenu strhať inscenácii aj interpretov, ktorí nemajú ako sa brániť, pretože tak ako vážený pán kritik nemajú prístup do médií. Dosť ďaleko do vyjadrenia “akceptovateľná” mala brilantnosť nepostrádajúca Olympia Michaely Várady (a to nielen v ozdobných kaskádach), ale aj s prehľadom stvárnená Giulietta aj Antonia. Žiadny významný nesúlad v rytmickej súhre Mariána Lukáča s orchestrom sa tiež nekonal. Záverečný vysoký tón v “Kleinzachovej” áriu spieval Tomáš Černý bez problému až do konca dohry orchestra, z… Číst vice »

autor recenzie

Zbytocne reagovat na Vasu choromyselnu pochybnost, ci som vobec bol na premiere. Rovnako patri do sfery psychiatrie uvaha, ze som nieco napisal “so zadanim…” Na to Vam urcite po vyse 45-rocnej recenzentskej praxi neskocim. Toto tvrdenie ma presne taku relevantnost, ako keby ste napisali, ze ostatnu noc bolo + 20 stupnov. Za svojim hodnotenim si stojim, mozem len dodat, ze mi je luto nevydarenej inscencie. V podobnom duchu hodnoti premieru aj kolega na portali Opera Slovakia. Na rozdiel od Vas sa pod komentar podpisujem: Pavel Unger

jaksef

Vážený pán Unger, Vaše hodnotenie hudobnej interpretácie a niektorých umelcov podľa môjho názoru nezodpovedá skutočnosti. Taktiež Vaša neprimeraná reakcia na môj komentár nezodpovedá Vášmu renomé (aspoň u nás na Slovensku) a Vami spomínanej praxi. Urážlivú zmienku o chorej mysli beriem s rezervou, lebo viem, že vo svojich recenziách ostrými slovami nešetríte. Moja reakcia by nebola až taká tvrdá (spochybnenie prítomnosti na premiére a zmienka o zadanie), keby hodnotenie umeleckých výkonov zodpovedalo skutočnosti a vykazovalo istú mieru objektivity. Tentoraz sa pán kritik pohybuje už za hranicou objektívneho hodnotenia, kedy vzniká otázka, či je v tomto prípade recenzia ešte kritika alebo už… Číst vice »

hytat

Pan Unger,

lepsie hamovat ako banovat!
Prilis cast reagujete na kriticke prispevky, ktore su vacsinou mimo, ako tento tu!

Vas priaznivec Jano Borik ( tiez prave meno :))

autor recenzie

Ano, pan Borik, je to mudre a vystizne prislovie ;-) Moja reakcia sa tykala len konspiracnych teorii (prve dve vety) a pokial su spojene priamo s mojim menom, obavam sa, ze rovnaku odpoved by som napisal aj zajtra, o tyzden, o mesiac. Necitam podobnu formulaciu po prvykrat a adresovana byva obcas aj inym kolegom. A kedze v tomto kontexte povazujem za vyplod chorej mysle (alebo ak chcete, osobnu urazku) uvazovat o tom, ze pisem na zadanie niekoho, alebo ci som bol vobec pritomny na premiere, sformuloval som reakciu natvrdo. Hodnotenie vykonov autorovi komentaru neberiem, moje je, zial, ine a na… Číst vice »

Henryk

S autorom recenzie sa da len suhlasit, nakoniec kritika nesla ani tak na Kosicku operu ako taku ale na nevydareny vyber rezisera a dirigenta, ten vyber bol dost nestastny to ze opera v kosiciach vie vyprodukovat aj naozaj kvalitne predstavenie sme videli nedavno ked tu hostovali dirigenti ako Jindra a Leginus. Bohuzial Maros Potokar ako dirigent nema zdaleka take kvality v jeho pripade sa stretli velke ambicie s mizernymi schopnostami ktore mal bohuzial moznost predviest uz aj v Bratislave