Košické Státní divadlo s bilancí sezony za přítomnosti kritiků

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Košické Štátne divadlo s bilanciou sezóny za prítomnosti kritikov

Už trinásty raz pozvalo Štátne divadlo v Košiciach činoherných a operných kritikov na Prehliadku divadelných inscenácií sezóny 2012/13. Spomeniem však iba tri operné, jednu baletnú a očakávanú tanečnú inscenáciu. Činoherné predstavenia patria iným autorom.Košice boli tohto roku vybrané do projektu Európske hlavné mesto kultúry. I preto žijú bohatšou ponukou rôznych umeleckých podujatí. Štátne divadlo do tejto konfrontácie ponúklo v sezóne 2012/2013 osem inscenácií, odohratých počas prehliadky v predpoludňajších i večerných predstaveniach. Všetky boli naplnené – aj vďaka pozoruhodnej organizácii manažmentu – staršími i celkom mladými divákmi. Do hodnotenia (čo len pasívnou účasťou a vnútornou konfrontáciou) sa zapojili okrem profesionálnych recenzentov činohry, opery a baletu aj poslucháči a ašpiranti z vysokých škôl a akademických pracovísk Košíc, Banskej Bystrice a Bratislavy. Prítomní na besedách boli aj účinkujúci umelci, hoci unavení po predstaveniach, no živo reagujúci na ohlas jednotlivých celkov i detailov.

Očakávanie Máraia

Skôr než to videné, prežité, spomeniem očakávané: epilóg sezóny 2012/2013. Ide o multimediálne tanečné divadlo Sándor Márai z dielne režiséra a choreografa Ondreja Šotha a hudobného skladateľa Michaela Kocába. Premiéra bude 21. júna 2013. Česko-slovenská spolupráca Šotha a Kocába sa datuje do polovice osemdesiatych rokov, kedy Ondrej Šoth – ako absolvent košického Konzervatória – dostal v Prahe angažmán v pražskom Komornom balete Pavla Šmoka. Od r. 1985 bol niekoľko sezón choreografom Laterny magiky. Tu vytvoril okrem iného diela Orbis Pictus (hudba Vladimír Godár) – a s režisérom Ewaldom Schormom, scénografom Josefom Svobodom a skladateľom Michalom Kocábom – multimediálne tanečné divadlo Odysseus. Tento titul začal autorskú spoluprácu Kocába a Šotha. K Odysseovi sa Šoth ešte viackrát inscenačne (a inovačne) vrátil – jednak pre jeho posolstvo, ale aj pre novátorský inscenačný pohľad a náročné tanečné požiadavky.Sándor Márai (1900 Košice – 1989 San Diego) je však celkom iná, aktuálne postavená téma, lákavá pre oboch tanečno-hudobných tvorcov, ktorí v osude Máraia zrkadlia nielen osobnosť, ale aj uplynulé desaťročia maďarského či nášho komunizmu a diktatúry. V prípade Máraia ide o košického rodáka, maďarského spisovateľa, ktorého závažný literárny odkaz znamená pre nás objav veľkého, v mnohom tragického umelca. (Svoje knihy zakázal publikovať v strednej Európe, pokiaľ z nej neodíde posledný sovietsky vojak). Detstvo prežil v Košiciach, kde má i malé múzeum a pamätnú sochu.

Ondrej Šoth na margo inscenácie povedal: „Nesnažíme sa prerozprávať život spisovateľa, ani žiadne jeho dielo. Zaujíma nás skôr to, čo ho privádza človeka k zlomovým rozhodnutiam v živote. Takmer deväťdesiatročný Sándor Márai ponúka, aby sme sa na jeho osobnosť pozreli z viacerých perspektív. Preto je v inscenácii aj prienik činohernej postavy, respektíve tanečného alter ega spisovateľa, ale aj úloha Mefista – a ďalších postáv, ktorí mali význam v jeho celoživotnom putovaní a hľadaní zmyslu života. Ak pri Odysseovi Kocáb naznačil, že je nielen autorom a interpretom avantgardnej populárnej hudby, ale aj skladateľom bohatej, priam oratoriálnej tvorby, v hudbe k Sándorovi Máraiovi prekvapil krehkou až intímnou hudobnou výpoveďou. V realizačnom tíme pripravovanej inscenácie je scénograf Andrej Ďurík z Prahy, kostýmový návrhár Andrij Suchanov, filmár Vasil Sevastianov a libretistka Zuzana Mistríková. Celý tanečný večer bude dotváraný filmovou projekciou a netradičným prepojením diváka, sediaceho na javisku a umelcov, pôsobiacich aj v priestore hľadiska“.

Z viacerých myšlienok Máraia vyberme aspoň tieto:
„Nepriateľa potrebuješ. Musíš prekonať seba samého, aby si nad ním zvíťazil. Musíš byť lepší, lebo ťa ohovára a považuje za nezmyselného. Boh určil, že bude tvojím druhom na zemi. Máte rovnakú úlohu ako v súboji. Neprebodni ho predčasne, neprebodni ho vôbec. On ťa naučí žiť, bojovať a brániť sa. Uvedom si, že ho potrebuješ.“

Jediná chvíľa samoty, sebapoznania, keď si pokoril svoju pýchu, dala viac tebe, aj svetu, než čokoľvek s čím sa pred svetom pýšiš. Jediný prejav pokory je väčším hrdinstvom, než akýkoľvek precítený herecký výkon, ktorému národ zatlieska. Mysli na to, kým nie je neskoro.“
***

Spiaca krásavica – trvalý boj so zlom?

Ako zatiaľ prvú realizovanú baletnú inscenáciu v uplynulej sezóne ponúkli Košičania predstavenie Čajkovského Spiacej krásavice. Prvú časť klasického baletného diela pripravil (podľa Mariusa Petipu) Michailo Novikov, druhé dejstvo – vždy prekvapujúci choreograf a režisér celého predstavenia Ondrej Šoth. Rozprávku o Šípkovej Ruženke – ruskej „Spiacej krásavici“ – presunul v druhej polovici baletu do štylizovanej súčasnosti a hudobne do zvukovo reprodukovaných troch časti Čajkovského VI. symfónie Patetickej. (Hudobné naštudovanie 1. časti pôvodného baletu však znelo s orchestrom Štátneho divadla pod vedením dirigenta Igora Dohoviča). Šoth využil základnú tému rozprávky o sudičkách vytúženej kráľovskej dcéry – Princeznej Aurory: Víle Orgován a zlej Víle Carabosse, ktoré v druhom dejstve pretransformoval do metafory všade (a vždy) prítomného Dobra a Zla v živote človeka. Triumfujúce Zlo dáva v modernej podobe záveru rozprávky napiť z čarovného nápoja aj Princeznej Aurore a Princovi Désiré, ktorí znova umierajú v objatí. Detský divák mohol mať z finále baletno-tanečnej rozprávky zmätok: Je Dobro ozaj také slabé, že neodolá lákadlu všadeprítomného Zla? Šothom vyrozprávaná druhá polovica rozprávky na symfonickú hudbu Čajkovského bola tak skôr určená dospelým divákom – a stala sa i témou diskusie o inscenácii, ktorú v bulletine navodzoval už výrok Franza Kafku: „Zlo o dobre vie, ale dobro o zle nikdy.“ Výkony sólistov i celého baletného súboru Štátného divadla boli strhujúce a bez pripomienok – v klasickej i modernej podobe choreografie (najmä Júlia Chemitova, Sergej Jegorov, Inesa Jagolniková a Ivan Šekhautsov).***

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Čajkovskij: Spiaca krásavica (ŠD Košice)

[Celkem: 3    Průměr: 5/5]

Vaše hodnocení - Leško: Zvonár u Matky Božej (ŠD Košice)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Vaše hodnocení - Puccini: Plášť (ŠD Košice)

[Celkem: 23    Průměr: 4.8/5]

Vaše hodnocení - Puccini: Gianni Schicchi (ŠD Košice)

[Celkem: 24    Průměr: 4.7/5]

Vaše hodnocení - Verdi: Rigoletto (ŠD Košice)

[Celkem: 23    Průměr: 4.8/5]

Vaše hodnocení - Poulenc: Dialógy karmelitánok (ŠD Košice)

[Celkem: 22    Průměr: 5/5]

Mohlo by vás zajímat


1
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na

Ty Sothovske veci jsou stale stejne – at se neschovava za “multimediema” a udela konecne cisty balet s poradnou choreografii!!!