Král a princ. Dramatičtí tenoři Mario Del Monaco a Corneliu Murgu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Osobným víťazstvom v kariére temešvárskeho tenora bola organizácia dobročinných koncertov na podporu Rumunska v decembri 1989 v Paríži a vo februári 1990 v Štátnej opere vo Viedni. Viedenský galavečer bol prehliadkou svetových hlasov, medzi účinkujúcimi boli Plácido Domingo, José Carreras, štyri rumunské divy svetového mena (Ileana Cotrubaş, Mariana Nicolesco, Eugenia Moldoveanu a Viorica Cortez), mezzosopranistka Agnes Baltsa, barytonista z rumunského Klužu Alexandru Agache, nechýbala ani Slovenka Gabriela Beňačková. Corneliu Murgu si zaspieval áriu Calafa z Pucciniho Turandot.

Murgu v úlohe Riccarda v Maškarnom bále v newyorskej Metke (foto archív autorky)

Úspechy na divadelných doskách ešte nevedú do nahrávacieho štúdia. Corneliu Murgu sa napriek pozoruhodnému vokálnemu fondu nestal predajným artiklom gramofónových firiem a žatva jeho nahrávok je skromná. Medzi kvalitou a kvantitou nebýva znamienko rovnosti. Diskografický odkaz Cornelia Murgu nám ukazuje, že to, čo ekonomicko-marketingové ukazovatele ubrali na množstve, je vyvážené perlou kvality.

V repertoári dramatického tenora nesmú chýbať jednoaktovky Cavalleria rusticana – Pagliacci. Murgu exceluje na komplete veristických dvojičiek pod taktovkou Roberta Paternostra. Jeho interpretácia sa na prvé počutie môže javiť ako zrkadlový obraz Del Monacovho tenore di spada (tenor-meč), rumunský tenorista však svoje podanie obohacuje o balkánsky dynamizmus. Za postavu Otella získal v roku 1998 prestížnu cenu Zlatý Verdi (Verdi d’oro) v Parme. Na margo úlohy Otella vytvorili Mario Del Monaco a Corneliu Murgu vzorové interpretácie tohto partu (každý vo svojom geografickom priestore a sfére vplyvu). Rumunská kritika nazvala Murga najväčším domácim Otellom. Tento epiteton mu prischol aj vďaka kreácii Verdiho Maura v japonskej Suntory Hall, ktorú si môžeme vychutnať na živej nahrávke s Renatom Brusonom.

Corneliu Murgu bol najväčším rumunským Otellom, tento part spieval aj v Suntory Hall v Tokiu (foto archív autorky)

Tmavý tenor rumunského dravca znie aj na komplete Bizetovej Carmen, na ktorom mu kontruje málo známa americká mezzosopranistka Pamela Pantos (táto bývalá diva šesť rokov šéfovala americkej Opera North a následne sa etablovala v biznise ako finančná expertka). Tu sa výpočet Murgových komerčne dostupných štúdiových nahrávok končí. Existujú pirátske snímky jeho vystúpení v Trubadúrovi, Aide a Maškarnom bále, dostupný je televízny záznam Andrea Chéniera s Aprile Millo (tenora žiaľ neukazuje v najlepšom svetle, spieval v indispozícii) a početné fragmenty z operných a koncertných pódií. Ich zvuková kvalita nie je vždy optimálna. S kolektívom opery v Brašove Murgu realizoval filmový prepis Leoncavallových Komediantov. Žiaľ, kľúčové audiovizuálne dokumenty jeho špičkových výkonov spia v archívoch Rumunskej televízie a rozhlasu.

Corneliu Murgu oslňoval publikum kovovým tenorom (foto archív autorky)

Corneliu Murgu od roku 2000 šéfuje Rumunskej opere v Temešvári. Do rodného mesta sa vrátil viac než symbolicky – je zakladajúcim členom obnovenej temešvárskej Filharmonickej spoločnosti (Societatea filarmonică din Timişoara), členom porôt, angažuje sa ako donátor a popri práci impresária sedí v režisérskom kresle. Pod režisérskou taktovkou Cornelia Murgu vznikli inscenačné tvary Trubadúra, Turandot, veristických jednoaktoviek a Lehárovej operety Zem úsmevov. Pripomeňme si, že jablko nepadá ďaleko od stromu, a Del Monacov syn Giancarlo sa stal výnimočným režisérom. Legendárny tenor z Florencie a zabudnutý tenor z Transylvánie majú spoločné ešte niečo – lásku k múdrosti. Ich operné postavy sa zrodili z hlbín umeleckej filozofie, ktorá je zlatým grálom géniov.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Mohlo by vás zajímat