Lidská tragédie o zlomeném srdci. Premiéra Giselle v Baletu SND

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Giselle je pre svet baletu nesmrteľným kusom, tak ako Shakespearov Rómeo a Júlia pre činohru či Beethovenova „Deviata“ pre svet klasickej hudby. Giselle ako balet nie je len klenotom vrcholného romantizmu, ale aj ľudskou výpoveďou, tragédiou a drámou so sociálnou tematikou. Príbeh o dievčine, ktorú podvedie muž z vyššej spoločnosti a ona na následky sklamania zomiera, sa teší priazni publika už takmer dve storočia. Jeho téma je stále aktuálna a schopná inšpirovať súčasných choreografov. O tom svedčí aj mediálny „boom“ okolo novej verzie z dielne Akrama Khana, ktorú naštudoval so súborom Anglického národného baletu.
Adolphe Charles Adam: Giselle - Luana Brunetti (Giselle), Artemyj Pyzhov (Albert) – SND 2016 (foto Peter Brenkus)
Adolphe Charles Adam: Giselle – Luana Brunetti (Giselle), Artemyj Pyzhov (Albert) – SND 2016 (foto Peter Brenkus)


Giselle v Balete SND – ľudská tragédia o zlomenom srdci

Balet Slovenského národného divadla sa tento nesmrteľný titul rozhodol uviesť v jeho originálnej podobe a v naštudovaní Rafaela Avnikjana. Ten Giselle uvádza s Baletom SND už po druhý raz. Jeho prvé naštudovanie prebehlo počas jeho pôsobenia v Balete SND v sezóne 1999/2000. V súvislosti s týmto faktom mi nedá nepoznamenať, že táto situácia mu jeho prácu neuľahčila, skôr naopak. V súbore prebehla generačná výmena a je tvorený pätnástimi národnosťami, čo má za následok obohacujúcu rôznorodosť, ale zároveň odlišnosť v tanečnom zázemí.

Absolvent moskovského GITISu (pozn. redakcie: Ruská akadémia divadelného umenia, skôr GITIS – Gosudarstvenyj institut teatralnogo iskusstva – Štátný inštitút divadelného umenia) nepoprel svoje korene a opäť pripravil hodnotnú inscenáciu, ktorá má čo ponúknuť nielen bežnému divákovi, ale aj ortodoxným milovníkom klasiky. Avnikjanova Giselle je čistá, pýši sa dokonalosťou formy a inscenátor pristupoval k dielu citlivo a s úctou, na akú sme uňho zvyknutí. Do verzie podľa choreografie Mariusa Petipu zbytočne nezasahoval a dramatickú líniu dokázal vybudovať až do kvalitatívnej úrovne Stanislavského princípov. Práve dramatickosť, reálne uchopenie postáv v intenciách ich charakterov, ich poľudštenie a prirodzené javiskové konanie robia z Giselle výnimočné dielo svetového významu.

Rafael Avnikjan odviedol s mladým súborom kus výbornej práce a pre divákov prvej tanečnej scény pripravil inscenáciu, ktoré je autentická a plnohodnotná a zároveň je exkurziou do obdobia vrcholného romantizmu.

Hudobne balet Giselle naštudoval Dušan Štefánek, ktorý zároveň obe premiéry dirigoval. Orchester podal odvážny výkon, a to napriek tomu, že neostal bez chýb. Stále však platí, že sa výkony orchestra neustále zlepšujú a hráči sa postupne otvárajú smerom k javisku a snažia sa s pomocou dirigenta podporiť tancujúcich kolegov. Výkonu nechýbala dynamika, farebnosť, o ktorú sa postarali najmä sólisti. Violové sóla z druhého dejstva majstrovsky zvládli obe alternácie (Júlia Bolebruchová a Tomáš Cseh) a kvalitou ich doplnili ako harfy, tak aj hoboj, klarinet a v tesnom závese im na päty šliapali flauty, ktoré majú práve v romantickej Giselle hrania viac než dosť. Drevené dychové nástroje boli vo výkone stabilné na oboch premiérach. Doladiť by bolo treba sláky, ktoré sa na niektorých miestach vybrali odlišnými smermi. Na druhej strane sa postupne lepšia v artikulácii a hudobnom výraze. Intonačné zakopnutia boli aj u lesných rohov, ale z globálneho hľadiska podali plechové dychové nástroje vyrovnaný a dynamicky bohatý výkon. Len tak ďalej. Bez kvalitnej podpory z jamy sa scénický zážitok buduje ťažko a tentokrát bol orchester (na čele s dirigentom) vyrovnaným a nápomocným partnerom.

Obe premiéry tohto titulu boli výnimočné, a to najmä vďaka dvom výrazným obsadeniam, ktoré dokázali pokryť nielen hlavné postavy, ale aj tie menšie. Výrazovo dominantný „hráč“ Hilarion bol skvostným zážitkom v oboch obsadeniach. Jonatan Lujan, ktorému postava patrila v prvý večer, bol výbušný, temperamentný a svojím spôsobom temný. Jeho Hilarion zaváňal ulicou a bitkami a nechýbala mu ani štipka krutosti či jednoduchosť, ktorá ho výrazne oddelila od postavy princa.

Adolphe Charles Adam: Giselle - Jonatan Lujan (Hilarion) – SND 2016 (foto Peter Brenkus)
Adolphe Charles Adam: Giselle – Jonatan Lujan (Hilarion) – SND 2016 (foto Peter Brenkus)

Druhý večer sa v tej istej postave predstavil Adrian Ducin, ktorý nielenže je výborným interpretom, ale jeho najväčšou devízou (ak nerátame výbornú techniku) je to, kým je. Ducin dokáže javisko ovládnuť, svoje telo má pod absolútnou kontrolou a jeho výkony sú málokedy sklamaním. Jeho Hilarion bol možno až príliš elegantný a graciózny, ale postavu vykreslil ako bystrého človeka, ktorý dokáže nasledovať svoj cieľ. Ducinov Hilarion koná z lásky, tá je jeho hnacou silou, motívom, ktorý ho vovedie do náruče víl. Adrianovi Ducinovi sa bohužiaľ nepodarilo zopakovať silu tanca smrti tak ako na generálnej skúške, keďže sa počas tejto scény zranil. Napriek tomu scénu dohral do konca.

Výborné obsadenie sa ušlo aj „sedliackemu“ pas de deux v prvom dejstve. Erina Akatsuka spolu s Yukim Kaminakom predviedli technicky dokonalý koncert. Druhý večer sa v tomto pas de deux publiku predstavila usmievavá a technicky veľmi zdatná Chiaky Honda spolu s Dansaranom Vandanovom. Ten si s náročnejším partom poradil, ale zároveň sa v jeho výkone zakaždým bezdôvodne objavuje panika a zvláštna zmätenosť v priestore. Je to veľká škoda, lebo práve toto zvykne výrazne sťažiť jeho inak pekný výkon. Oba páry sa zhostili spomínaného pas de deux s maximálnym využitím svojich fyzických možností a dispozícií.

Giselle ako z príručky?
Prvá premiéra Giselle patrila Luane Brunetti, ktorá sa výzorom výrazne priblížila k ideálu. Svoj krehký výzor podložila pekným, mäkkým port de bras a technicky si tiež dokázala udržať úroveň. Svoje dispozície a fyzické možnosti využila na maximum a diváckemu oku obzvlášť ulahodila peknou prácou chodidiel. Jej Giselle nechýbala ľahkosť a presvedčivosť. Postavu si vychutnala a dokázala ju interpretovať s potrebnou roztomilosťou. Veľmi pekne si pripravila oblúk, ktorý ju priviedol až k šialenstvu a dramatickému koncu. Nevyhýbala sa ani konaniu, ktoré vypovedalo o jej chorom srdci, a tak jej smrť v závere vyznela omnoho logickejšie. Dúfam, že sa Brunetti dokáže časom v postave viac uvoľniť a vyšperkovať scénu šialenstva tak, aby sa čo najviac priblížila k podstate emocionálneho obsahu. Potenciál obsiahnuť dramatické finále jej nechýba.

Adolphe Charles Adam: Giselle - Luana Brunetti (Giselle) – SND 2016 (foto Peter Brenkus)
Adolphe Charles Adam: Giselle – Luana Brunetti (Giselle) – SND 2016 (foto Peter Brenkus)
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Adam: Giselle (SND 2016)

[Celkem: 15    Průměr: 3.7/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře “Lidská tragédie o zlomeném srdci. Premiéra Giselle v Baletu SND

  1. Též jsem viděl obě premiéry a souhlasím téměř se vším napsaným. Krátce řečeno, Giselle je další skvělé představení bratislavského baletu. Jen bych dodal ke scéně, myslím že Juan G. Nova vytvořil velmi pěknou scénu i pro druhé dějství, nápad se stromy, vytaženými pak vzhůru, se mně líbil. A k řečnické otázce pí. Jabůrkové, proč se Giselle nehraje na nové scéně, je to podle mě problém publika, větší hlediště by se asi nezaplnilo, bohužel.

Napsat komentář