Ľubica Vargicová a Peter Mikuláš v komorním podvečeru Opery SND

  1. 1
  2. 2

Znova Voci da camera 

Koncertom dvoch stálic operného súboru Slovenského národného divadla pokračoval v jeho historickej budove cyklus Voci da camera. V slovenskom koncertom živote dosiaľ nevznikli podmienky na pravidelné uvádzanie piesňových cyklov vysokej náročnosti. Nemáme pre interpretáciu takejto tvorby špecialistov-spevákov ani vychované publikum, takže aj na vrcholnom podujatí bratislavskej koncertnej sezóny, totižto na Bratislavských hudobných slávnostiach, sa s programami tohto typu stretávame len raz za niekoľko rokov. Cyklus organizovaný Slovenským národným divadlom chápem skôr ako poskytnutie priestoru pre spevákov, aby po dňoch opernej rutiny sa pokúsili zamuzicírovať na komornejšom repertoári, čo do istej miery môže pozitívne ovplyvniť potom aj ich operné kreácie.

Zastavme sa najprv pri dramaturgii koncertu Petra Mikuláša a Ľubice Vargicovej (8. novembra). V úvode koncertu odznel výber z cyklu Spevy jesene Ladislava Holoubka (z roku 1967) a dve piesne – Pieseň o jariPo daždi Tibora Freša, datované v rokoch 1972 a 1974. Ich uvedenie považujem za hold dvom osobnostiam slovenskej opery – dirigentom, ktorí vtlačili hlbokú pečať slovenským operným súborom, predovšetkým Slovenskému národnému divadlu (v prípade Holoubka aj ŠO Košice). Ako skladatelia patrili ku konzervatívnejšiemu prúdu slovenskej skladateľskej obce a ich prezentované skladby sa vyznačovali výraznou melodikou najmä v sprievodnom klavírnom (u Holoubka) či flautovom a harfovom parte (u Freša). Tento vstup bol od následných koncertných a operných vokálnych ukážok oddelený trocha triviálnou Fantáziou na motívy Smetanových opier pre kontrabas a klavír. Išlo teda o transkripcie diel skladateľa, ktorý v prvých desaťročiach Slovenského národného divadla bol tu kmeňovým autorom pre české úradníctvo a ešte aj v mojej mladosti boli jeho „Predanka“ a Hubička vďačnými titulmi poobedňajších predstavení pre rodičov s deťmi. Po Mozartovej koncertnej árii Per questa bella mano nasledovala ária Fulvie z opery Ezio „Božského Čecha“ a napokon tri ukážky z Haydnovho oratória Schöpfung (1798), čo považujem za celkom šťastné, pretože z diel tohto velikána sme za posledných 50 rokov uviedli len dve opery.

Voci da camera: Ľubica Vargicová, Peter Mikuláš - SND Bratislava 2015 (foto Alena Klenková)
Voci da camera: Ľubica Vargicová, Peter Mikuláš – SND Bratislava 2015 (foto Alena Klenková)

Peter Mikuláš mal vždy povesť výborného koncertného speváka, čo dokazoval najmä na pódiu Slovenskej filharmónie. Teraz to potvrdil aj na javisku Slovenského národného divadla, ba dokonca by som ho ako koncertného umelca postavil ešte vyššie, nad jeho vydarené operné kreácie. Spevák má totiž úžasný zmysel pre detail, schopnosť vcítenia sa do interpretovaného partu, ktorý dokáže vystavať racionálne i emotívne zároveň. Škála dynamická i výrazová je pri jeho interpretácii nesmierne bohatá a o skúsenosti z koncertnej interpretácie svedčí, že spev vo forte používa len výnimočne a prísne funkčne. Z jeho perfektného výkonu možno najlepšie zvládnuté hudobné čísla vyčleniť ozaj len subjektívne. Mne sa obzvlášť páčil v Mozartovej koncertnej árii a árii Rafaela z Haydnovho diela, kým v prvom duete Adama a Evy tohto oratória sa s partitúrou priam pohrával.

Voci da camera: Ľubica Vargicová, Peter Mikuláš - SND Bratislava 2015 (foto Alena Klenková)
Voci da camera: Ľubica Vargicová, Peter Mikuláš – SND Bratislava 2015 (foto Alena Klenková)

Ľubica Vargicová asi nemá toľko skúseností s koncertným spevom, čo bolo trochu poznať pri interpretácii Frešových piesní, v ktorých väčšiemu muzicírovaniu však bráni aj part položený dosť nepríjemne vysoko. Celkove sopranistka potvrdila trend, ktorý sme zaznamenali už pri jej Gounodovej Júlii, totiž to, že sa hlasovo vyvíja od koloratúrky vyťukávajúcej vokálne ozdoby k speváčke aj s dramatickejším cítením. Prispieva k tomu aj niekedy väčšia vibrácia hlasu. Pri interpretácii Myslivečkovej Fulvie však potvrdila, že vysoká poloha jej aj naďalej nerobí problémy a pôsobí mimoriadne úderne. Vrcholom jej výkonu podľa mňa boli obe Haydnove duetá Adama a Evy, v ktorých svoj part kreovala mimoriadne disciplinovane a v ktorých dokázala vysokú polohu zvládnuť štíhlym a jemne znejúcim tónom.

Voci da camera: Katarína Turnerová, Ľubica Vargicová, Jana Gazdíková - SND Bratislava 2015 (foto Alena Klenková)
Voci da camera: Katarína Turnerová, Ľubica Vargicová, Jana Gazdíková – SND Bratislava 2015 (foto Alena Klenková)

Spevákov sprevádzali naslovovzatí odborníci na klavírny sprievod – Jana Nagy-JuhaszRóbert Pechanec. K pozitívnemu dojmu z koncertu prispeli aj ďalší inštrumentalisti: Filip Jaro (kontrabas), Jana Gazdíková (flauta) a Katarína Turnerová (harfa).

Koncert mal viac než dobrú návštevnosť, veď mená slovenských operných hviezd priťahujú a šťastnou voľbou je aj zaradenie cyklu do nedeľných podvečerov.

Voci da camera: Róbert Pechanec, Jana Nagy-Juhasz, Filip Jaro, Ľubica Vargicová, Peter Mikuláš - SND Bratislava 2015 (foto Alena Klenková)
Voci da camera: Róbert Pechanec, Jana Nagy-Juhasz, Filip Jaro, Ľubica Vargicová, Peter Mikuláš – SND Bratislava 2015 (foto Alena Klenková)

Hodnotenie autora recenzie: 85 %

Voci da camera
Ľubica Vargicová (soprán)
Peter Mikuláš (bas)
Filip Jaro (kontrabas)
Jana Gazdíková (flauta)
Katarína Turnerová (harfa)
Róbert Pechanec (klavírny sprievod)
Jana Nagy-Juhasz
(klavírny sprievod)
8. novembra 2015 historická budova Slovenského národného divadla Bratislava

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Voci da camera -P.Mikuláš, Ľ.Vargicová (Bratislava 8.11.2015)

[Celkem: 6    Průměr: 4.5/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na