Lucia di Olomouc

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Keby sa Otava viac sústredil na profilovanie postáv čo sa týka psychológie, herectva, vzťahov, dalo by sa povedať, venoval sa bežnej režisérskej „rutine“ a budoval dramaticky účinné situácie a nerobil z romantickej látky politickú tragédiu, či drámu, i keď samozrejme i tieto podtexty libreta sú zaujímavé, vyšla by mu na javisku omnoho pôsobivejšia a sugestívnejšia inscenácia. Bohužiaľ celú dobu som mal pocit, že speváci sú ponechaní sami na seba, okrem pár základných pokynov, čo má kto kedy chytiť, priniesť, urobiť. Scéna Jána Zavarského je jedna z najkrajších, aké sme v tejto sezóne zatiaľ videli. Cituje slávne romantické obrazy, gotická architektúra sa opája mihotavou hrou svetiel, tieňa, nie je popisná, je architektonicky i výtvarne pôsobivá. Zato kostýmy Aleša Valáška, ktoré podľa režiséra nemajú byť dobovo ilustratívne „spíš jsme se inspirovali skotskými motivy a uměním romantismu“, majú z romantizmu možno iba tak spodničku. Nedomyslené, nezaujímavé a odpudivé kostýmy kazia dojem ako zo scénografie, tak i z réžie. Nápad obliecť ženy do uniforiem by nebol sám o sebe nezaujímavý, ale pokiaľ režisér hovorí o nebezpečenstve, v programe opisuje, ako každý účastník môže umrieť, ako môžu hrad prepadnúť nepriatelia, ako všade číha smrť, ako žijú v ruine, tak zbor v uniformách vyzerá, že vyšiel z nejakej romantickej operetky, ktorá sa teda neodohráva v stave obliehania v ťaživej Zavarského temne modrej, čierno-čiernej nočnej oblohe. Súčasné látky s motívom kociek sú priam do očí bijúce, pretože s elegantnými škótskymi vzormi kára ani z diaľky nemajú moc spoločného. A vojenské lodičky na hlavách oných verných statočných vojakov, ktorí na sebe nemajú jedinú škvrnku, sú ako z prehliadky na Hlavnom námestí. Samozrejme Raimondo ako hradný kaplán nemá sutanu, ale čierny oblek s kolárikom a na hrudi výrazný kríž, aby si ho nikto nesplietol trebárs s členom ochranky.

Otava zasadil dej do obytného nádvoria zámku, kde nie je pohodlie, súkromie, je to podľa neho vojenský tábor v obliehaní. Ale v tomto bohužiaľ režisér opäť nie je dôsledný. Ako sa potom do tohto stráženého pásma dostáva nepriateľ rodiny Edgardo, keď je všade toľko vojakov? Prečo Lucia sama sníva pri studni, keď je všade stres? Majú vojaci akurát prestávku? Úplne bez výkladu zostali postavy ako Normano, ktorý miesto toho, aby v tejto koncepcii bol napríklad karierista, ktorý rád donáša Enricovi, pre osobný prospech a blysol sa pred vojakmi, je žiaľ v podaní Jakuba Rouska úplne stratená figúra, disponujúca gestami Gašparka z bábkového divadla. Už spomenutý kaplán Raimondo je tiež záhadná postava. Prečo despotický Enrico drží na hrade kaplána po smrti svojej matky? Na jej spovedníka je príliš mladý a k Lucii nemá žiadny vzťah. Bohužiaľ, Jiří Přibyl má pre túto rolu príliš svetlý hlas, ktorý neznie ako sýty otcovský bas ale skôr ako barytón. Žiadal by sa skutočný, hlboký, nádherne zvučný, zrelý hlas, ktorý v pomalých tempách sýte klesá do hĺbky. Mal by byť skutočným učiteľom a vychovávateľom nešťastnej dievky, ale aj komentátorom deja. V maličkej roli Alisi sa mihla Zdeňka Mollíková, ktorá vytvorila dojemnú a herecky koncentrovanú Luciinu guvernantku, so zrelou javiskovou skúsenosťou a čitateľnou nehou i súcitom. Veľmi sympatická figúra! Bucklaw, nechcený manžel Lucie, je od inscenačného tímu ukázaný ako starý muž skoro na hranici odpudivosti, či senility. Je škoda, že práve táto dramaturgicky zaujímavá figúra je takto zosmiešnená. Navyše v červenom kabáte so zlatými ozdobami vyzerá, že si Ondřej Doležal vzal omylom kostým z Luskáčika, ktorý visel na chodbe. Nebolo by zaujímavejšie a režijne strhujúce riešenie keby bol Bucklaw nádherný, mladý, mužný hrdina? To by bola skutočná talianska dráma. Otrasená Lucia, veriaca bratovi, že jej milý ju zradil a bol jej neverný, si má vziať nádherného, bohatého, okúzľujúceho šľachtica! To je konflikt svedomia, dráma a tragédia lásky. Smerujúca k vražde! Navyše vzhľadom k hlasovej únave a bohužiaľ i k režijnému vedeniu Bucklawa sa nevie, či je tá svadba vôbec vhodná, či by lord Arturo Bucklaw ešte počal potomka.

Režisér v koncepcii, ktorú si sám vymyslel, nie je dôsledný. Pocit ohrozenia a nebezpečia nefunguje. Situácia, ktorú vytvoril, nie je kostýmom ani mizanscénou hodnoverná. Zbytočne sa zaplietol v pseudokoncepcii a snahe byť inovátorský a niečo vymyslieť. Keby bol postavy obliekol do skutočných romantických dobových kostýmov napríklad Josefa Jelínka a nenapísal dvojstranové slovo režiséra, kde presviedča diváka, ako to všetko rozmyslel, že všetci jednajú sebecky, všetci môžu byť vyvraždení, bola by inscenácia o dva stupne vyššie. A hlavne keby veril skladateľovi. Ako s obľubou hovorila Callasová: „všetko je v hudbe“. Takto zostáva pôsobivá scéna Zavarského len pôsobivou scénou, ale funkčne sa míňa s ideou režiséra, kostýmy nezodpovedajú charakteru postáv, ani ich predstaviteľom nepomáhajú. „Lucia souhlasí se sňatkem, až když ji dá bratr falešný důkaz o Edgarově nestálosti. Má právo svoji svobodu, štěstí nadřazovat nad život svého bratra, jeho vojáků? A má bratr právo žádat sestřino sebeobětování, aby si zachránil život? A co bude s Lucií, když celý rod bude potrestán a vyvražděn? Vždyť i Lucia může přijít o život. Nebylo by to poprvé, co nový vladař nechal vyraždiť celý rod. A jak se na svatbu dívají Asthonovi vojáci. Vždyť když zámek bude přepaden, stěží se ubrání přesile. Mají opustit svého pána? Mají dezertovat? Nejsou asi tak špatní, když riskují. A asi ani Asthon není tak špatný, když mu i nyní zachovávají věrnost. Jistě, patrně nepřejí Lucii, aby měla starého ženicha, ale když si ho vezme, oni přežijí a budou se mít dál dobře. Ejhle, jsou to tedy také egoisté.“

Táto pseudo meditácia je tak vágna či naopak tak zaujímavá, že sa divím, že sa príbeh neodohráva v Afganistane. Ešte zmätenejšie na mňa pôsobí režisérova veta v programe: „..Asthon patrně díky svému vlivu u krále Williama získal zámek rodu Ravenswoodů, který by měl správně patřit mladému Edgarovi.“ V tom prípade však prianie Lucie stať sa ženou Edgarda, by nebolo predsa nevýhodné. Rody by sa spojili a boli by silnejšie, keby Enrico prekonal odpor k poslednému potomkovi Ravenswoodu. Nie?

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Donizetti: Lucia di Lammermoor (MD Olomouc)

[yasr_visitor_votes postid="35615" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
8 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments