Měsíc (nejen) v Barceloně (2)

  1. 1
  2. 2

Nasledovala Valkýra. Bolo to už šesť štyridsiate naštudovanie tohto diela v dejinách divadla. Hoci nepatrím k obdivovateľom  reformovaného Wagnera a z tejto časti jeho tvorby  som naživo videl iba budapeštianske Zlato Rýna, barcelonská Valkýra na mňa silne zapôsobila. Platí to tak o diele ako o inscenačnom výsledku.Bolo úžasné sledovať priam jednotu medzi hudbou s Wagnerovými príznačnými motívmi a deklamovaným textom či mimicko-gestickou reakciou účinkujúcich. Inscenácia uvádzaná v šiestich predstaveniach je dielom známeho režiséra Roberta Carsena a scénografa Patricka Kinmontha, ktorí v minulej sezóne inscenovali v Liceu úvodný diel tetralogie. Ako to v posledných desaťročiach býva zvykom, ani teraz sa príbeh neodohrával v bájnych časoch germánskej mytológie, ktorá ostatne už Wagnerovi  slúžila len ako prototyp spoločenských a individuálnych problémov jeho súčasnosti. Hneď v úvode sú Hunding a jeho družina predstavení ako príslušníci guerilly poľujúci na nepriateľov, čo aj vďaka  darebnému (sivo-čiernemu) takmer vyprázdnenému javisku (a isteže predovšetkým vďaka hudbe) zvýrazňuje pocity ohrozenosti, nebezpečenstva a pesimistickej bezútešnosti. Naproti tomu svet Walhaly v prvom obraze druhého dejstva je zobrazený ako  uhladená audienčná sieň, v ktorej sa pohybuje Wotam v uniforme generála a jeho strážcovia pripomínajú frankovskú falangu. Nasledujúce obrazy i posledné dejstvo sa potom odohrávajú na rovnako nehostinnej snehovej pláni.Vizuálny dojem plne korešponduje  s hudobnou i ideovou podstatou diela, na čom popri hlavných inscenátoroch majú zásluhu aj všetci účinkujúci. Eric Halvarson dobre vystihol surovosť Hundinga, no hlasovo sa mi viac páčil v Korzakovovi. Klaus Florian Vogt má pomerne svetlý a farebne menej príťažlivý tenor, ale v exponovaných pasážach vie s ním dosiahnuť  vysoko dramatický účinok, takže jeho Siegmund napokon vyznel mimoriadne presvedčivo. Albert Dohmen herecky smeroval od spupného tyrana k zlomenému starcovi a spevácky sa mu darilo viac v deklamačných pasážach než v povestnej rozlúčke. Zo ženského tria tak herecky ako spevácky jednoznačne najviac zaujala Anja Kampe ako Sieglinde, mohutný, rýdzo wagnerovský supersoprán mala predstaviteľka Brünnhildy Irene Theorin, spevácky sa mi však už zdala mierne za zenitom  a herecky bola menej uvoľnená. V ich tieni trochu zostala Japonka Mihoko Fujimura ako Fricka. Predstaviteľky valkýr zaujali viacej pri spoločnom speve než pri jednotlivých sólach, herecky však ich kriesenie mŕtvych vojakov patrilo k vrcholným miestam inscenácie. Orchester vedený tým istým dirigentom ako v Korzakovovi  hral korektne, no k naplneniu ozajstného ideálneho wagnerovského zvuku mu čo-to chýbalo, čo sa osobitne prejavilo v javiskovo výborne riešenom závere opery.Celkovo by som túto vydarenú inscenáciu predsa len o čosi vyššie hodnotil v javiskovej než hudobnej zložke s konštatovaním, že búrlivák Carsen tentoraz na mňa pôsobil umiernenejším a disciplinovanejším dojmom než v jeho niektorých inscenáciách, ktoré som videl v minulosti. Obe recenzované predstavenia boli beznádejne vypredané a nadšene aplaudované.

Nikolai Rimsky-Korsakov:
La leyenda de la ciudad invisible de Kitezh
(Povesť o neviditeľnom meste Kitěži)
Dirigent: Josep Pons
Réžia a scéna: Dmitri Tcherniakov
Kostýmy: Elena Zaitseva a Dmitri Tcherniakov
Svetla: Gleb Filshtinsky
Orquesta Sinfónica y Coro del Gran Teatre del Liceu
(koprodukcia Gran Teatre del Liceu Barcelona / De Nederlandse Opera Amsterdam / Teatro alla Scala Milán)
Premiéra 13. apríla 2014 Gran Teatre del Liceu Barcelona

Príncep Iuri Vsévolo – Eric Halfvarson
Príncep hereu Vsévo – Maxim Aksenov
Fevrònia – Svetlana Ignatovich
Grixka Kuterma – Dmitry Golovnin
Fiodor Pojarok – Dimitris Tiliakos
Patge del príncep Iu – Maria Gortsevskaya
Noble 1 – Josep Fadó
Noble 2 – Alex Sanmartí
Sonador de gusli – Gennadi Bezzubenkov
Domador d’óssos – Albert Casals
El captaire cantant – Xavier Mendoza
Bediai – Alexander Tsymbalyuk
Burundai – Vladimir Ognovenko
Sirin – Larisa Yudina
Alkonost – Margarita Nekrasova
*** 

Richard Wagner:
La valquiria
(Die Walküre)
Dirigent: Josep Pons
Réžia: Robert Carsen
Kostýmy a scéna: Patrick Kinmonth
Svetla: Manfred Voss
Produkce: Buhnen der Stadt Koln (Colonia)
Orquesta Sinfónica y Coro del Gran Teatre del Liceu
Premiéra 19. mája 2014 Gran Teatre del Liceu Barcelona

Sieglinde – Anja Kampe
Siegmund – Klaus Florian Vogt
Brünnhilde – Irene Theorin
Wotan – Albert Dohmen
Hunding – Eric Halfvarson
Fricka – Mihoko Fujimura
Helmwige – Daniela Köhler
Orlinde – Maribel Ortega
Gerhilde – Sonja Mühleck
Siegrune – Kai Rüütel
Waltraute – Pilar Vázquez
Rossweisse – Ana Häsler
Grimgerde – Anna Tobella
Schwertleite – Kismara Pessatti   

www.liceubarcelona.cat

Foto archiv autora, archiv

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat