Michal Krčmář jako milenec Svetlany Zakharové v Baletním panoramatu

Baletná panoráma Pavla Juráša (161)

Tentoraz:

• Millepied opustil parížsky balet!
• Triumf Michala Krčmářa v helsinskej Bajadére
• Čo sleduje Kateřina Plachá?

Tretí diel Bolšoho babylonu, labyrintu i mystifikácií a intríg, opäť odložím. Náš mladý, reprezentatívny, talentovaný, ale aj obzvlášť pracovitý Etoile dancer Fínskeho národného baletu Michal Krčmář totiž zažil mimoriadny večer.

Ešte predtým však horúca aktualita svetového rozmeru a škandálu.

Millepied opustil parížsky balet!
V stredu večer slávny žurnál Paris Match ohúril svet. Zverejnil správu, že riaditeľ baletu parížskej opery Benjamin Millepied, ktorého priviedol len pred rokom Stéphane Lissner, opustí úrad. Na štvrtok bola generálnym riaditeľom zvolaná tlačová konferencia, kde sa všetko vyjasnilo. Nebola to len novinárska kačica, bola to pravda.

Choreograf Millepied vydržal po dlhoročnej vláde Brigitte Lefèvre na čele súboru (tu), ktorý je pokladaný niektorými za najlepší na svete, len rok. Choreograf, ktorý strávil väčšinu svojej kariéry v Spojených štátoch, sa hrdil, ako oživí starnúcu inštitúciu, ale zdá sa podľa získaných informácií, že podcenil administratívnu ťažobu svojej funkcie. Podľa kritikov zmenil slávny Palais Garnier na verejné metro a jediné, čo učinil, je oprava podlahy na baletných sálach a machinácie v prísnej hierarchii súboru. Vyčítajú mu aj pochybný dokument „Relève“, ktorý sa javil ako nelojálny. Spomína sa rasizmus, zákaz baleríny čiernej pleti a podobné problémy. Vydesil médiá, keď prehlásil bezostyšne, že baletu tam chýbala radosť. Objektívni kritici a znalí problémov vidia v odchode nedostatok podpory od nadriadených? (tu)

Benjamin Millepied urobil kariéru v Spojených štátoch, v slávnom New York City Ballete. Keď prišiel triumfálne do Paríža so slávnou herečkou Nataliou Portman v role manželky, myslel si, že jeho úlohy budú umelecké. V dome, kde musí každé rozhodnutie absolvovať zložité byrokratické koliesko, zrazu stratil ilúzie, možno až príliš rýchlo. Povesti hovoria aj o túžbe jeho manželky herečky Portman, ktorá sa chce vrátiť do Spojených štátov, kde je jej kariéra ako v zátvorkách, keď sa zdržiava s rodinou v Paríži.

Vo štvrtkovom vyhlásení Millepied zdvorilo povedal, že odchádza „len z osobných dôvodov“, aby mal viac času venovať „100 % na umelecké a tvorivé vyjadrenie“. Hoci tridsaťosemročný Millepied trval na tom, že „väzby, ktoré ho viažu k tejto krásnej inštitúcii, znamenajú, že bude vždy na jej strane“, jeho skorý odchod je veľkou ranou pre obe strany. Millepied a Portman priniesli podľa mnohých obrovskú injekciu pôvabu – ale aj sponzorstva a záujmu o ctihodnú parížsku inštitúciu. Mladší členovia súboru si vychutnávali príležitosti, ktoré im otvoril. Millepied kvôli tanečníkom dokonca prestal fajčiť. Tvrdil, že balet bol úzkoprsý, príliš hierarchický a posadnutý vnútornou konkurenciou. Rovnako tak ako „vynikajúci“, bol „aj smrteľne nudný“.

High étoile Aurélie Dupont ho nahradí na čele spoločnosti. Štyridsaťtriročná baletná hviezda spojila svoj život aj kariéru s týmto súborom. Od École de Danse de l’Opéra (ako 11-ročná) až po slávnu kariéru baletnej hviezdy. Naznačila, že pod ňou by súbor mohol byť viac tradičný než za Millepieda. „Priniesol veľa súčasných choreografov… a nové choreografické skúsenosti,“ povedala. Ďalej Dupont dodala: „Pre mňa Opera de Paris zostáva spoločnosťou klasických tanečníkov otvorených súčasnému tancu, a nie naopak.“ Riaditeľ Parížskej opery Stéphane Lissner vzdal hold Millepiedovi, keď hovorí: „Priniesol veľa baletu. Byť riaditeľ a aj vyhľadávaný choreograf mu však spôsobuje problémy… Aurélie prinesie veľa ďalších vecí, keď sa ujme v septembri svojej funkcie.“

Triumf Michala Krčmářa v helsinskej Bajadére
Michal Krčmář zažiaril. Nielenže jeho partnerkou ako Solora bola hviezda svetového baletu Svetlana Zakharova, ale na záverečnej klaňačke mu bola udelená cena Edvarda Fazera. Toto meno u nás neznáme, je výnimočným menom v svete fínskej kultúry. Edvard Fazer založil Fínsky národný balet, zatiaľ čo jeho brat Karl založil čokoládovňu. Cena sa udeľuje od roku 1982, kedy súbor slávil šesťdesiate výročie vzniku. Má podobu misky, ktorá kopíruje design daru, ktorý dostal ešte samotný Edvard Fazer od vďačného súboru k svojim sedemdesiatym narodeninám. Veľká česť pre českého umelca aj český národ.

Komisia v svojom hodnotení nešetrila vrelými slovami a uznaním na adresu pána Krčmářa. „Michal okúzlil divákov aj kritikov v hlavných rolách v mnohých klasických baletoch. Diváci boli nadšení jeho úžasnou technickou brilantnosťou a jeho hlbokými umeleckými výkonmi, a to ako u nás doma v Národnej opere, tak i v zahraničí, kde reprezentoval Národný balet na medzinárodných festivaloch, gala a iných udalostiach. Michal sa pozitívne stavia k prisťahovalectvu a je vždy ochotný zastupovať Národnú operu v rovinách publicistických i umeleckých. Je to inšpirujúci kolega a lojálny mentor mladých tanečníkov, ktorým pomáha v začiatkoch ich kariéry.“ Michal Krčmář sa tak vedľa domácich umelcov – nie je ich moc, cena sa udeľuje len každé dva roky – zaradil k Barbore Kohoutkovej, ktorá cenu tiež získala.

Michal Krčmář sa v Panoráme objavuje často, lebo jeho skráne zdobia čím ďalej tým významnejšie vavríny. Popri Edite Raušerovej je to klenot Fínskeho národného baletu. Po generácii Klimentovej, Kohoutkovej, Bubeníčkovcov, Jiřího Jelínka je úžasné, že aj mladá generácia si našla svoje pevné miesto na popredných svetových scénach. Michal Krčmář si cenu nepochybne zaslúžil. Napriek všetkému, čím sa podieľa na živote súboru a jeho reprezentácii či propagácii, aby si balet zamilovali aj mladšie divácke ročníky, gro jeho umeleckého vyjadrenia je javisko. Solor je jeho parádna partia. V slávnej verzii legendárnej Natálie Makarovej vôbec nezaostáva za slávnou ruskou divou Svetlanou Zakharovou.

Nikia sa Zakharovej nesmierne hodí. Jej typu veľkej baleríny s dlhými vláčnymi líniami v arabeskách a skokoch, vycibrenej efektnosti techniky. Kontemplatívna chrámová tanečnica sa stretáva aj s jej chápaním baletného herectva, chladným a odosobneným výrazovým herectvom zbaveným od maniery či emotívnej výbušnosti, postavenom na precíznom vyjadrení charakteru celým telom. Vycizelované nuansy a tanečné majstrovstvo robia z tejto Nikie ohromný zážitok štýlovo vyhranenej interpretácie slávnej baleríny, ktorá v Kráľovstve tieňov nemá žiadne technické limity. Jej port de bras a celkové uchopenie gesta ako tradície klasického baletu tu slávi dokonalý poetický triumf. Jej dlhé ruky obzvlášť pôsobivo vynikajú v krížených pózach v svadobnej variácii, kedy sama pre seba tancuje tento obradný tanec na zásnubách neverníka. Nedíva sa nikam konkrétne, už nebojuje s Gamzatti, nevyčíta Solorovi nič, ona sa modlí sama k mocným bohom svojej viery, aby ukončili jej život, ktorý stratil zmysel. Viera už nie je prostriedok spásy, vykúpenie môže nájsť len smrťou, čo sa jej aj splní. Jej modlitba je vyslyšaná.

V helsinskej verzii nekončí variácia oným rozšafným hudobným finále, ale logicky graduje k allegrovej pasáži štýlovo zovretejšie (túto verziu urobila prvýkrát v ABT, v Royal Ballet nie). Zakharova je najpravdivejšia vo chvíli smrti. Zrazu odkladá masku zbožnej služobníčky božstiev, tak ako si uvedomuje vlastnú smrteľnosť. Makarovej brilantne vystavaná mizanscéna, s plným napätím sa presekne v pohľade Nikie ku Solorovi, ktorý na prianie Maharadžu slávnosť s jeho dcérou opúšťa. Jej ľadová krása a oduševnená zbožnosť sú vynikajúcim protikladom a pancierom, ktorý ju zrejme dlho chránil pred plameňmi horúcich vyznaní mladého mužného vojaka Solora. Proti mužnej sile a erotickému vyžarovaniu Krčmářa ju však ani chrámové litánie a asketizmus neochránili. Spojenie týchto dvoch rozdielnych typov logicky musí vyústiť do tragického finále.

Zakharovej muzikalita, stavanie arabesiek či atitúd, výdrž a balance, celkový aplomb určujú široký rozmer kňažkinej bytosti tak, ako choreografická partitúra, hudobná zložka či výtvarno. Krčmář sa k nej hodí nielen fyziognomicky a vzhľadovo, ale aj v nesmiernej usilovnosti po dokonalosti javiskového vyjadrenia. Nesmierne elegantný, vyvážený, nijako nie hektický a vznosný prezentuje dedičstvo klasického baletu. Svoju fyzickú silu výborne uplatňuje v partnerskom tanci a zdvíhaných figúrach. V 21. storočí Solora posúva cez hranice – pre mnohých tanečníkov takejto konštitúcie nedosiahnuteľných – ku ekvilibristickým tanečným figúram. Jeho force je obdivuhodný a zároveň je jeho technika krištáľovo čistá. Bez jediného zakolísania zvláda obávané variácie. Mimoriadny dojem zanecháva jeho herecké uchopenie Solora. Úprimný prežitok v intenciách klasického baletu, s poľudštenou pantomímou a srdečným vyjadrením, činí jeho hrdinu uveriteľným a človečenským. Hrá nielen choreografiou, gestom, ale aj očami a tvárou, no emócia nevyviera z nacvičeného opakovania, ale z prežitku. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa Krčmářovo port de bras stáva ešte mäkším, plastickejším, mimoriadne prirodzeným a tým okúzľujúcim. Veľmi dôsledne vedie postavu príbehom s akýmsi hmatateľne autentickým pochopením. Oproti stretnutiu pred chrámom a obavám z priania Maharadžu vo chvíli, keď sa pomaly otáča ku Gamzatti, akoby ho jej krása spaľovala a ožiarila ako slnko, zrazu nutne chápeme, prečo chce vymeniť skoro mystickú bajadéru za ženu femme fatale.

U mnohých predstaviteľov Solora je pas d’action vrcholom. U Krčmářa tiež, ale v Kráľovstve tieňov príde ďalší vrchol v jeho absolútne bezchybnom technickom tancovaní. Emocionálny vrchol prichádza aj v krásnom Makarovej pas de trois v epilógu. Krčmář po stretnutí s Nikiou v bezčasí, s prosbou a výčitkami svedomia zvádza svoj boj. Jeho nechuť k svadobnému obradu, jeho vnútorná premena sú až psychoštúdiou a drámou jedného muža. Žiadny detail tanečník nezahodí; napríklad oné herecké miesto v adagiu pas d’action, kde si zrazu spomenie na Nikiu a ruky prirodzene povýši do gesta, ktorým sa znázorňuje Bajadéra, a priamo do jeho spomienky vkĺzne Gamzatti do promenády. Ešte pôsobivejšia je invokácia smrti v úvode II. dejstva. Krčmář nestavia na vonkajšom efekte vodnej fajky, ale na svojich výčitkách. Posledný pohľad očí Nikie ho spaľuje, a on hľadá oázu. Toto prianie sa mu vyplní, keď ho vôľa sudby privádza do ríše tieňov. Tu má jeho pohyb úplne novú výrazovú kvalitu.

Vedľa éterických tieňov aj on je len tieňom toho mužného lovca v svete živých. Jeho vzdušné skoky, nesmierne vysoké, vysoké relevé, akési zastavenie v skoku na sekundu, či vedenie pracujúcich nôh napríklad v renversé, to všetko je iný Solor než ten, ktorý bol v balete doposiaľ. Jeho telo dýcha zároveň s Nikiou v obávaných duetách. Spôsob, akým odchádza do zákulisia za Nikiou, je celkom abstraktný v rovine odfyzičtenia sa. Zároveň sa mu linka nezlieva. Pribieha vydesený do údolia tieňov, ale vidina Nikie ho uspokojuje. Korí sa jej, potom, keď zmizne, ju hľadá. Dlhé akordy poklôn v kontraste voči hektickému behu krátkeho stretnutia milencov vytvárajú aj vďaka dirigentovi, ktorý cíti orchester spolu s tanečníkmi, mimoriadne účinné napätie. Už dlho som v scéne so závojom nevidel také efektné a precízne tour en suite a piruety. Zakharova nemá limity, tak ako jej entrelacé vo variácii je ako z iného sveta. Vďaka českému tanečníkovi v zvíhačkách pláva priestorom, pretože Krčmář ju zdvíha akoby až k vrcholkom Himalájí. Dramatickým vyústením Solorovej tragédie v podaní Krčmářa je svadobný obrad, kedy sa všemožne snaží nájsť východisko zo svadby s rivalkou Nikie. Lenže východiska niet. Obrad musí byť dokončený. Nie je v ľudskej moci zmeniť svoj osud, jedinec ho môže len pokorne prijať a naplniť. Krásne miesto, keď Krčmář preberá po Nikii a Gamzati v pomalom tempe tourlent en dehors v druhej arabeske na demi plié a z tejto promenády urobí ešte piruetu.

Pôsobivý je záver inscenácie, kedy v kontra svetle dva tiene, ktorých láska na zemi nebola možná, blúdia éterom k vyššej harmónii a spojeniu, ktoré už nie je telesné, limitované pominuteľnosťou a smrteľnosťou, ale je astrálne, večné. Krčmář, v siluete so zdvihnutými rukami objímajúci závoj, kráča ako telo odhmotnené od gravitácie a ťažkých krokov, ako duša namaľovaná na klenbe chrámu nebies. V rukách výnimočnej choreografky, ktorá si zo ZSSR odniesla v srdci a technike tradíciu a v interpretácii vynikajúcich tanečníkov, nepotrebuje Bajadéra žiadne rozsiahle výklady, posuny, zmeny. Semiotiku nezmyslov a vylepšovania. Absolútna krása vybrúseného diamantu podčiarkuje jeho čistotu a lesk. Možno i ten, kto by sa radšej díval na telenovelu so šperkmi z mačacieho zlata zo Šangri-lé, by sa uzmieril a našiel nádej.

Je radostné vidieť českého umelca, ktorému sa darí v náročnej medzinárodnej konkurencii. Veď už len zoznam rolí a choreografov je u Michala Krčmářa úžasný. Romeo vo verzii Johna Cranka, od Cranka ešte obľúbený Onegin, Princ v Popoluške v extravagantnej verzii Terenca Kohlera, De Grieux v nesmrteľnej Manon sira Kennetha MacMillana, náročný Franz v Coppélii vo verzii Marca Ribauda, Princ v Luskáčikovi vo verzii baletu od miláčika Royal Balletu Wayna Eaglinga, Basil v Donovi Quijotovi legendárneho posla z Parížskej opery Patrice Barta, Konrád v Korzárovi v zvláštnej verzii Ivana Lišku, v našich končinách nedocenené Etudy Haralda Landera. Snáď sa v skorej dobe dočká Princa Siegfrieda a Albrechta v Giselle v zahraničnom naštudovaní, tancoval ich len doma – v Štátnej opere. Je vidieť, že určitá miera špecializácie a vytrvalosti v klasickom a neoklasickom repertoári, ako aj skúsenosť s charaktermi veľkých pánskych hrdinov mu pasuje a je ku prospechu. Spomínam si na jeho vynikajúci a smelý záskok, ktorým zachránil pred piatimi rokmi gala v Brne v rámci festivalu Ruská kultura v České republice, aby Maria Mishina mala partnera na pas de deux z Plameňov Paríža a na Dona Quijota za zraneného Dmitrija Zagrebina a neodriekla. Je to stále ten istý vynikajúci tanečník, a predsa v mnohých detailoch je to iný tanečník. Akoby podstata jeho vyjadrenia, duše zostala rovnaká, tak ako jeho fyzická športová sila, zároveň však s prístupom k svetovým choreografom akoby narástla jeho schopnosť javiskovej charizmy a uhrančivosti. Dvadsaťpäťročný tanečník, ktorý to v Prahe včas zabalil a tým sa posunul ďalej, nás isto prekvapí. V Helsinkách už pozbieral všetky méty. Od novej sezóny je Etoile dancer, teraz tancoval v gala predstavení so svetovou baletnou celebritou. Dostal národnú cenu. Pekné video na záver ukazuje, že si vedľa bohatých kostýmov princov a hrdinov stále zachoval svoju českú lásku k športu a akési okúzľujúce chlapčenstvo miesto hviezdnych manierov (tu ).

Teraz vedľa gala z Brna mám pred očami Krčmářovu variáciu z Bajadéry v Helsinkách. Na začiatku variácie nádherné renversé en tournant en dehors, kde sa na vrchole úplne zastaví. Double cabriol je veľmi kvalitný (po krúžku trikrát!), vynikajúce prevedenie, nie len titerné klepanie nôh o seba, ale mužne otvorený. Stred variácie je ohromujúci. Tour a la seconde v kombinácii s tour atittude, nasleduje ešte double a la seconde dvakrát a celú kombináciu zakončí čistými piruetami. Variácia končí grand jeté en tournant v atittude. Desaťkrát! Natalia Makarova urobila v entrée Solora pred tieňovým obrazom interpretov veľmi krásny obrat fouttée en dedans obohatený rond de jambe en l’air vo vrchole skoku. V podaní Krčmářa mimoriadne krásny – a to je jedna figúra – a utkvie v pamäti. V Kráľovstve tieňov je nezabudnuteľné na konci variácie Solora double assemblé en tournant, ktoré Krčmář v prvej fáze obohatí prechodom cez polohu passé do piatej pozície.

Aj tlač v Helsinkách pozitívne referuje. Nie je to len môj objav. „Michal Krčmář v heroickej úlohe s veľkým presvedčením. On je mužský, charizmatický s výbušnými skokmi. Dav jasá, keď sa majstrovsky zastaví v rovnováhe po piruetách,“ píšu kritici v novinách.

Čo sleduje

Okrem Michala Krčmářa zaujala aj najmladšia česká balerína v zahraničí Kateřina Plachá, ktorá Drážďany zamenila za luxusný Kráľovský balet. A darí sa tejto mladej, pracovitej baleríne vynikajúco. Prekonáva konkurenciu krok po kroku v tom slávnom súbore s ohromujúcou historickou tradíciou. Kateřina bola hosťom Baletnej panorámy, keď do súboru nastúpila (tu). Túto sezónu už tancovala Pas de quatre v Labuťom jazere, niekoľko rolí v Luskáčikovi, v Sylphide a teraz práve demi sólový pár v Balanchinových Theme and Variations. V tejto sezóne v Kodani Kateřinu čaká ešte Romeo a Júlia, Don Quijote, pre ktorého študuje Amorka, a veľké turné v Číne. Nabitý program. Kateřina na ceste z malých Nezdic, kde nechala svoje dvojča – sestru, ktorá však umeniu nepodľahla, ďalej usilovne pracuje na svojom zdokonaľovaní. A čo práve medzi náročnými skúškami v historickej budove s prístavbou sleduje? „Pro mne je toto video osvobozující, uklidňující, čisté, svěží, nestranné a nabíjející.“