Mít „recht“ nemusí být vždy pravda…

  1. 1
  2. 2

Pohybová kultúra sa nesie vo vysoko vyprofilovanej štylizácii, trhané pohyby, meravé gestá, padanie a zachytávanie tanečnice (pracujúca trieda), alebo karikovaná chôdza pani továrnikovej s jednou topánkou v dlhých zlatých šatách s cigaršpicom v ruke a predimenzovanej mimike vyfukovania dymu lavírujú medzi entertainmentom a zámerným gýčom evokujúcim snobskú spoločnosť v jej malej smiešnosti. Drobné a „mechanizované“ (i mechanické) krôčky pracujúceho páru viac naznačujú gestá nemých filmov (v našom ponímaní evokujú kultový český film Traja chrobáci).

Pohybovo aj výrazovo najvýraznejšie zapôsobí Nikoleta Rafaelisová (cítiť z nej profesionálnu tanečnicu), Daniel Raček tiež funguje v pohybovej prirodzenosti v rámci štylizácie a rezonuje aj jeho herectvo, paradoxne choreografka Stanislava Vlčeková zapôsobí viac tým, ako pohybovú skladbu vymyslela, než ako ju aj sama interpretovala a hercovi Jurajovi Hrčkovi chvíľu trvalo, kým sa do uvoľnenej polohy dostal, svedčia mu skôr herecké akcie „psích kusov“, než samotné „komentovanie“ deja.

Ak by sme sa mali baviť o brechtovskej absurdnosti, Debris Company sa k nej nebezpečne priblížila, ak nám protagonisti sľubovali nudu, v niektorých pasážach svoj sľub aj splnili a ak by sme sa mali pozrieť na komplexnosť divadelných a filmových zložiek – tie rozhodne fungovali vo svojej výtvarnej prirodzenosti a symbolike. Epic vyzerá jednoducho, ale má veľa viacvýznamových i vizuálnych detailov (v priemete robotníkovho domu na priedomí mačka, alebo prebehnuvší pes pred domom továrnika, kosť ako rekvizita – pes, cintorín, varietné flitre – ako platidlo, odklepaný popol – ako efektný oblak vyhodený naspäť do vzduchu… cirkusantské líčenie – ako karikatúra i maska…).

Epic je kritikou toho, čo žijeme (nielen kritikou toho, čo sa žilo v tridsiatych rokoch minulého storočia), je umne zteatralizované a presne vieme, čo nám chce povedať. Keby bolo ešte v dvoch prípadoch interpretačne dotiahnuté (Hrčka, Vlčeková) možno by rezonovalo viac. Malo by šancu byť komplexom nakumulovaných zložiek, ktoré spolu vedia plnohodnotne fungovať a mohlo by byť intelektuálnou lahôdkou, na ktorej by sme si aj pri „vynútenej“ nude zgustli. Nech uvažujem akokoľvek, Epic ostal v akejsi zvláštnej polohe vlažnosti, podobne ako síce pomerne dlhotrvajúci, ale tiež monotónny a nudný potlesk. Nuž, ani „Brecht“ nemusí mať vždy „Recht“. 

Hodnotenie autorky recenzie: 70 %

Súčasný tanec v  SND
Epic
Choreografia: Stanislava Vlčeková
Hudba: Jozef Vlk a David Kollar
Réžia a koncept: Jozef Vlk
Scenár: Peter Lomnický, Jozef Vlk, Tom Ciller
Scéna: Tom Ciller
Kostýmy: Katarína Holková
Animácia: Martin Piterka, Alex Zelina
Svetelný dizajn: Jozef Vlk, Martin Piterka, Martin Polák
Debris Company
Premiéra 18. 12. 2012 Divadlo elledanse Bratislava
24. 6. 2013 Slovenské národné divadlo Bratislava

Účinkujú: Juraj Hrčka, Daniel Raček, Nikoleta Rafaelisová, Stanislava Vlčeková

www.snd.sk 
www.debriscompany.sk

Foto Katarína Križanovičová

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Vlčeková: Epic (Debris Company Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="60564" size="small"]

Mohlo by vás zajímat