Mrzí mě, že divák nikdy neuvidí, kolik úsilí a hodin dřiny nás příprava představení stojí

  1. 1
  2. 2
Predstavujeme tanečníkov Baletu SND: Juraj Žilinčár. Rodák z Bratislavy pôsobí v Balete Slovenského národného divadla už pätnásť rokov. Predstaviteľ sólových partov v balete Labutie jazero, Luskáčik či Nižinskij - Boh tanca. Výnimočná osobnosť a umelec, ktorý dokáže diváka uchvátiť nielen svojím tancom, ale aj prirodzeným a sympatickým hereckým prejavom. Aký je Juraj Žilinčár a čo preňho znamená tanec?
Juraj Žilinčár (zdroj archiv SND / foto © Peter Brenkus)

 

Juraj Žilinčár: Nedokážem si predstaviť, že jedného dňa nebudem súčasťou žiadneho pracovného procesu

 

Ak by ste sa mali čitateľom predstaviť, čo by ste o sebe povedali?

Snažím sa byť optimista a byť veselý, inak som ale pomerne náladový človek.  Narodil som sa v znamení Blíženci, som veľmi emocionálny človek a workoholik. Milujem prácu a nedokážem si predstaviť, že budem raz nútený s ňou prestať. Tým nemyslím len tanec, ale aktívny život ako taký. Nedokážem si predstaviť, že jedného dňa nebudem súčasťou žiadneho pracovného procesu.

Tanečné konzervatórium nebolo vždy známe. Ako ste začali s klasickým tancom?

Ako dieťa som sa chcel uliať z vyučovania, a tak som išiel na prijímacie pohovory na Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej. (smiech) Pôvodne som si myslel, že to bude taká chvíľková záležitosť a že sa tam trochu pomotkám a pôjdem domov. Nakoniec som sa pekne motkal celý deň, asi až do šiestej večer. (smiech)

Ako ste sa o Tanečnom konzervatóriu dozvedeli?

V štvrtom ročníku prišiel do našej školy pedagóg Zoltán Nagy kvôli doplňovacím skúškam. Bol nedostatok chlapcov. Prišiel na telocvik, pozrel sa, ako sa kto hýbe, a vytipoval si zopár jednotlivcov. Potom si nás vzal bokom a pozval nás na prijímacie skúšky. Pýtal sa, či vieme niečo o balete, a prvé, čo mi napadlo, bolo, že nechcem byť homosexuálom. (smiech) Ja som sa tam teda napokon vybral a na mieste som zistil, že vtedajšia zástupkyňa riaditeľa bola otcova kamarátka z detstva. Tak ma prijali. (smiech) Samozrejme, že žartujem. Prijali ma preto, že som asi pôsobil, že by som mohol mať talent. (smiech)

U koho ste študovali?

U pána Mikuláša Vojteka, ktorý si, bohužiaľ, musel prejsť tým, čím každý baletný pedagóg – náročným obdobím puberty svojich študentov. Niekedy to boli skutočné boje. Pán Vojtek je našťastie veľmi silná osobnosť a som rád, že som mohol študovať práve uňho.

Kedy ste nastúpili do Baletu Slovenského národného divadla?

V roku 2002, teraz mi práve končí pätnásta sezóna. Zostal mi tu jeden spolužiak, Andrej Cagáň, a z ročníka pod nami je to ešte Katarína Košíková, Katarína Kaanová, Veronika Hollá, teraz už Dedinská, a Andrej Szabo.

Vy ste nižším typom tanečníka. Máte so svojou výškou problém?

Neustále. Mne to neprekáža, ale choreografi s tým majú problém. Veľa ľudí si neuvedomuje, že síce dokážem dvihnúť veľa, ale nedokážem s partnerkou to, čo napríklad Andrej Szabo, ktorý má dva metre. To je ten najzásadnejší problém.

Ako rýchlo ste sa dostali k demi-sólovým a sólovým úlohám?

Nebolo to rýchlo. Trvalo to určite takých sedem rokov. Prvé demi-sólo som mal už v druhej sezóne, ale veľa vecí bolo podmienených mojím vzrastom a tým, ako detsky vyzerám. Moje prvé sólo bolo v balete Snehulienka a sedem pretekárov.

Pracovali ste aj na novom titule. Čo by ste nám vedeli povedať o Dafnisovi a Chloé?

Pre mňa je to „návrat“ k mojim sólovým začiatkom, keďže opäť prechádzam takým prerodom z detstva. Hrám malého chlapca – dieťa, ktoré postupne dospieva a stráca naivitu a detskú nevinnosť. Je to veľmi príjemné.

Ako sa vám spolupracuje s choreografkou Reonou Sato?

Reona Sato je veľmi dobrý človek a tá srdečnosť sa prenáša aj do jej práce, čo je, samozrejme, úžasné. Zároveň nechýbajú ani vtipné situácie, čo je tiež dôležitý aspekt skúšania. Atmosféra je veľmi príjemná a uvoľnená a to pomáha aj procesu tvorby. Každý z nás si tento skúšobný proces veľmi užíva.

Vedeli by ste špecifikovať jej pohybový slovník?

Ja to označujem ako reonizmus – ultra moderný štýl s jemným obsahom neoklasiky, ale tá je vyslovene len v náznakoch. Je veľmi naturálny, čo mne osobne vyhovuje a je mi to prirodzenejšie než čistá klasika alebo neoklasika. Ja som spokojný!

Juraj Žilinčár (zdroj archiv SND / foto © Peter Brenkus)

Veľa tanečníkov vraví, že dní, kedy sa necítite spokojní – nič sa vám nedarí – je omnoho viac ako tých, kedy spokojní ste. Je to tak aj u vás?

U mňa to tak nie je. Samozrejme, mám aj také dni, ale je ich málo. Beriem to tak hravo. Cez akékoľvek problémy sa snažím preniesť. Povzniesť sa nad to, a vždy si poviem, že zajtra bude lepšie. Na druhej strane, keď som s pánom Igorom Holováčom skúšal Šaša z Labutieho jazera, bolo to doslova o tom, že jeden deň bol dobrý a jeden deň zlý. Vtedy som tŕpol, najmä keď mi ten zlý deň vychádzal na predstavenie. Teraz to už tak našťastie nemávam. Tanec je profesia, ktorá si vyžaduje veľkú dávku zodpovednosti a odriekania. Zlyhania sa ospravedlňujú ťažko – najmä pred sebou samým.

Ak sa dobre pamätám, Jestera, respektíve Šaša z Labutieho jazera, ste tancovali veľmi dlho. Ako sa vám darí udržať náboj postavy?

Áno aj nie. Nebolo to dlho, ak by sme sa pozreli na počet sezón. Skôr zohral úlohu fakt, že typovo sme nemali tanečníka, ktorý by ma mohol alternovať. Toho som získal, až keď nastúpil Orazio di Bella. Šašo bol pre mňa vždy najťažšou skúškou. To predstavenie som si „odtrpel“, zakaždým som bol nervózny, ale paradoxom je, že som ho vždy veľmi chcel tancovať. Je to rola, pri ktorej sa nič neschová, ani technicky, ani výrazovo.

Ako sa vám pracovalo na Mercutiovi z Romea a Júlie – Tak ako včera…?

Veľmi dobre, musím sa však priznať, že jeden problém som tam mal. Nie som rečník, a už aj tie krátke anglické frázy boli pre mňa utrpením. Ráčkujem, normálne to viem aspoň trocha zakryť, ale v angličtine je to ťažké. Zničila ma prvá premiéra, keď po mojej prvej vete niekto v hľadisku vybuchol do smiechu. Snažil som sa nebrať si to osobne, ale takéto reakcie sú pre účinkujúcich vždy extrémne nepríjemné.

Ako sa vám spolupracovalo s choreografkou Natáliou Horečnou?

Reklama
  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na