O nadvládě režisérů i o Jiřím Bělohlávkovi. Ptali jste se Gustáva Beláčka

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Gustáv Beláček (zdroj archiv Gustáva Beláčka / foto © Jakub Ludvík)

Slovenský basista odpovídá na dotazy čtenářů Opery Plus

 

Dobrý den, pane Beláčku, často na vás vzpomínáme v souvislosti s vaším hostováním v Národním divadle v Janáčkově Věci Makropulos. Zpíval jste od té doby Kolenatého ještě v jiném divadle? Jaký vztah k Janáčkovi máte? Ať se vám daří! (Zilvarovi, Praha)

Dobrý deň prajem. Nikdy som si nemyslel, že sa stane rola Dr. Kolenatého jednou z mojich profilových. Obsahuje dosť textu vo veľmi rýchlom tempe a často na jednom tóne. Dovolím si povedať, že Janáček už vtedy vedel majtrovsky „rapovať“, respektíve aj v tomto, ako v mnohom, vo svojej tvorbe predbehol dobu o takých osemdesiat rokov. Zvolil geniálny princíp, ako rýchlo objasniť Eline Makropulos zložitý proces. Zároveň princíp hovorovo-spievaného slova skvele vystihuje podstatu „charakteru advokátského“ rýchlo, jasne, zreteľne, teda bez okolkov, veľkých citov, pátosu, legáta a lyrických oblúkov. Totálne spojenie slova a hudby.

Po výbornej Aldenovej pražskej inscenácii som spieval Kolenatého v Düsseldorfe, v Norimbergu v skvelej Carsenovej réžii, s ktorou sme hosťovali aj v Brne na festivale. Štastím bola opätovná spolupráca s Tomášom Hanusom v mníchovskej Štátnej opere v rokoch 2014 – 2016. Pomohol mi objaviť hudobne este viac  ako pri prvom stretnutí v Prahe, za čo som úprimne veľmi vďačný. V minulej sezóne som spieval Kolenatého v Slovenskom národnom divadle v réžii Petra Konwitschného a v dobrej inscenácii berlínskej Deutsche Oper. Do smrti nezabudnem na vlaňajšie koncertné prevedenie v rámci Proms v Royal Albert Hall/ Royal Oper House v Londýne. Naozajstná, mimoriadne uveriteľná diva Karita Matilla so skvelou češtinou a za pultom pán Jiří Bělohlávek. „Svoj“ orchester BBC dirigoval s obrovským nadhľadom, hlbokým pochopením a úctou k Janáčkovmu dielu, s citom pre spevákov a koncepčne skvele vystaval operu. Pomerne často som mal česť s pánom Bělohlávkom spolupracovať a uvedený koncert bol náš posledný. Spomínam na našu spoluprácu v najlepšom a už teraz mi pán dirigent chýba, jednoducho každý nie je nahraditelný. V apríli tohoto roku som účinkoval na koncertnom prevedení Makropulos v auditoriu Rádia France v Paríži.

Janáčkovu hudbu mám stále radšej a mám pocit, že mu rozumiem. Pomerne často som spieval Glagolskú omšu. Nezabudnem na nadšené ovácie tiež z Royal Oper House počas Proms, kde dirigoval Kurt Masur, alebo vo Florencii, kde som spieval Haraštu pod taktovkou Seiji Ozawu. Všetky tieto koncerty boli live nahrané na CD alebo Blu-ray. Prosto značka Janáček má skvelé meno.

Minulý rok som navštívil Hukvaldy a školu, kde sa Leoš narodil. V tichu som sa poďakoval za tak krásne party, ktoré aj pre mňa napísal…

Máte nějakú obľúbenú stratégiu, ako sa „odstrihnuť“ od negatívnych podnetov zo súčasných médií a stresu vyplývajúceho z čoraz konzumnejšieho štýlu spoločnosti? (Elena)

Aj svojou fyzickou prácou som opravil, respektíve zachránil národnú kultúrnu pamiatku, gotický kaštieľ/tvrz v Kotešovej. Pri práci a plánoch, ako na to, sa naozaj „odstrihnem“ a mám možnosť spoznať a obdivovať a napodobňovať dedičstvo, dovednost a um našich predkov. Je to jednoduchosť, funkčnosť a spätosť s úctou a rešpektom k prírode a miestu. Pomáha mi to zachovať si čistú hlavu, nemyslieť len na prchavosť kariéry, a hlavne – cieľ a výsledok vidno a mám pocit, že pozitívne. Absolútne nepozerám seriály, maximálne pozriem spravodajstvo a pri filmoch často zaspím, čo považujem za pozitívne.

Ako si udržiavate veselú myseľ a dobrú náladu? (Elena)

Milá pani Elena, ďakujem za krásne otázky. Na pódium, a to je jedno ktoré, vchádzam s najlepšími úmyslami a úplnou snahou odovzdať dobrú náladu a umelecký zážitok poslucháčom. V osobnom živote sa mi vždy až tak nedarilo mať veselú myseľ a dobrú náladu. Ale mám dobrú manželku, ktorá ju má takmer vždy a učí to aj mňa. Snáď som dobrý žiak. Ale čiastočnú odpoveď na udržanie pozitívnej mysle nájdete aj v mojej odpovedi na prvú vašu otázku.

Ktoré umelecké/pracovné prostredie v súčasnosti uprednostňujete − domáce, či zahraničné? Prečo? (Elena)

Neuprednostňujem žiadne, sú a boli rovnocenné. Zahraničie býva inšpiratívne, čo my hudobníci veľmi potrebujeme. Skĺznutie do priemernosti, uspokojenie sa s realitou a s daným stavom nehrozí. Pokiaľ sú novonadobudnuté inšpirácie prospešné, môžem ich uplatniť aj na domácich pódiách. Pokiaľ nie, tiež fajn, třeba ich pomenovať a vystríhať sa ich. Nezabúdam, odkiaľ som, že som zo stredoeurópskeho priestoru, z jeho východnej – slovanskej – časti. Rád cestujem, ale mám veľmi rád aj ticho záhrady v Kotešovej alebo chvíle s rodinou.

Pociťujete aj vy celkovo menší záujem spoločnosti o domácu kultúru? (Elena)

Milá pani Elenka, pociťujem, a nie som sám, výrazne menší záujem o skutočnú, teda hodnotnú kultúru. Doplním, často vidím nepochopenie kultúry. Prosím nehovorím len o kultúre opernej a koncertnej, teda klasickej hudbe, ale aj o knihách, výtvarnom umení, architektúre a iných hudobných žánroch. To je obraz celkového, opakujem celkového stavu spoločnosti, teda jej zmenených hodnôt. Je to výsledok veľmi úspešnej mediálnej propagácie pseudoumenia, často nepochopenia podstaty napríklad klasickej hudby a jej pozitívneho pôsobenia na ľudskú podstatu, hľadanie filozofického pojmu „krásna“ na nesprávných miestach. Je to aj až příliš násilný a nie veľmi prospešný multikulturalizmus, klasickým hodnotám už škodiaci. Tie strácajú svoju charakteristickú podstatu, svoje znaky a rysy. Nebudem sa veľmi rozpisovať, ale to, čo v hudbe uznávali generácie našich otcov a niekedy ešte aj my dnes, má milióny nasledovníkov na Ďalekom východe, v Japonsku, v Kórei, v Číne. Milujú klasickú hudbu, rozumejú opere, obdivujú ju, vedia ju aj dobre spievať, je tam uznávaná a aj ohodnotená. A to hovoríme o krajinách, ktoré majú svoje kultúry staršie ako tá naša.

Teda „naša“ kultúra minimálne tam prežije – ironické, no dobré znamenie.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář