Nelehká pozice po titánech. Třikrát z Bratislavských hudebních slavností

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Postaviť sa na rovnaké koncertné pódium, na ktorom len niekoľko hodín predtým fascinovali najkvalitnejšie svetové orchestre, je na jednej strane česť, na druhej prirodzená nevyhnutnosť znášať riziko porovnávania. Režim hudobného festivalu je však neúprosný a aj pri veľkorysom finančnom krytí Bratislavských hudobných slávností si amsterdamský Concertgebouw so Semyonom Bychkovom či filharmonikov z Londýna s Jurajom Valčuhom (nestotožňujem sa s vlažným postojom kolegu Petra Cypricha a považujem tento večer a predovšetkým Šostakovičovu „osmičku“ za ťažko prekonateľnú) nemôžu dovoliť každý večer.
Štátna filharmónia Košice - dirigent Petr Altrichter - BHS 24. 11. 2016 (foto Ján Lukáš)
Štátna filharmónia Košice – dirigent Petr Altrichter – BHS 24. 11. 2016 (foto Ján Lukáš)

 

Trikrát na BHS: neľahká pozícia po titanoch

Kritická reflexia síce komparatívny moment úplne zanedbať nemôže, no narábať s istým koeficientom tolerancie je rovnako nevyhnutné. Použijem ho hneď pri zamyslení sa nad hosťovaním Štátnej filharmónie z Košíc so závažným repertoárovým číslom, Stabat mater, op. 58 od Antonína Dvořáka. Pomerne frekventovaný symfonicko-vokálny opus na pôde bratislavskej Reduty tento raz bol súčasťou reprezentatívneho festivalu a zároveň parketou prezentácie vedúceho telesa z východoslovenskej metropoly. Partnermi košických filharmonikov boli Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jozef Chabroň) a kvarteto sólistov v zložení Adriana Kučerová, Terézia Kružliaková, Oscar de la Torre a Peter Mikuláš.

Garantom výsledného tvaru bol dirigent Petr Altrichter, kvalitatívne dominantnou interpretačnou zložkou Slovenský filharmonický zbor. Ako je známe, zrod diela ovplyvnila smrť troch skladateľových detí a prvú verziu, po skone dcéry Josefy, skomponoval Dvořák roku 1876. Napísal ju pre sóla, zbor a klavír (v rekonštrukcii Miroslava Srnku vyšla na CD roku 2008) a mala sedem častí. Po smrti ďalších dvoch detí pôvodnú podobu zrevidoval, pridal tri časti a partitúru zinštrumentoval. V tvare, v akom sa so Stabat mater stretávame dnes, je to impozantná a sugestívna skladba, v ktorej opora o biblickú tému nevysiela len náboženské, ale rovnako nadčasové a nad konfesiou sa nesúce posolstvo o bolesti i nádeji. Jednotlivé časti v symbióze orchestrálneho toku s hlasmi, či už v sólovej, alebo v zborovej zložke, zjednocujú melodické, harmonické a farebné bohatstvo partitúry. Už hneď rozsiahla a veľkou gradačnou krivkou oplývajúca úvodná časť Stabat mater dolorosa vtiahne poslucháča do svojho myšlienkového sveta a nepustí ho z emotívneho „zajatia“ počas celého poldruha hodiny trvajúceho celku.

Pre Štátnu filharmóniu Košice išlo o umeleckú výzvu, ktorú prijali a spracovali so cťou. Napriek tomu, že dychová sekcia znela občas tvrdšie a nie v stopercentnej čistote, sláčiky sa postupne vzopäli a ponúkli kultivovaný a mäkký tón. Altrichterova koncepcia a čitateľné gestá pôsobili inšpirujúco a orchester sa snažil odpovedať aj tieňovaním dynamickej palety. Slovenský filharmonický zbor pod vedením Jozefa Chabroňa je telesom, stojacím nad akýmkoľvek technickým úskalím partu, v súčasnosti znejú všetky hlasové skupiny rovnocenne a v každej polohe či dynamickej hladine oblažujú nádherným zvukom. Z prejavu zboru nesála len „technicizmus“, ale hlboký ponor do obsahu interpretovaného textu. Skrátka, bola to najpevnejšia opora festivalového Dvořáka.

Sólistické kvarteto až natoľko šťastne zložené nebolo. Silnejšie pozície zaujali oba nižšie hlasy. Peter Mikuláš svoj part, dominujúci v 4. časti Fac, ut ardeat cor meum, oprel o farebnosť a objemnosť materiálu, podriadeného duchovnému zmyslu spievaného slova. Čiže nielen tóny, ale ich obsah, čo je napokon pre tohto hĺbavého umelca príznačné. Sýty a timbrovo tmavší tón mezzosopranistky Terézie Kružliakovej sa plasticky niesol v ansámbloch a jej Inflammatus patrilo k najpôsobivejším miestam oratória. Tenor Oscara de la Torre neznel tak presvedčivo ako v minulom ročníku BHS v Orffovej kantáte Carmina burana. Niesol sa síce cez orchester v každej polohe, no tie boli nevyvážené, v tenorovom čísle Fac me vere, tecum flere sa do prejavu dostala belcantová maniera a najmä problematická intonácia. Tá poznačila aj duet so sopránom v ôsmej časti. Sklamaním bol výkon Adriany Kučerovej, ktorej zopár éterických výšok nestačilo k naplneniu partu, ktorý sa často pohybuje aj v strednej polohe a vyžaduje si dramatickejšie nasadenie.

***

Zatiaľčo orchestrálne koncerty sa tešia takmer stopercentnej návštevnosti s množstvom mladých poslucháčov v diváckych radoch, sobotný popoludňajší vokálny koncert v Malej sále Slovenskej filharmónie sa nestretol s väčším záujmom verejnosti. Jeho dramaturgia síce na prvý pohľad nebola atraktívna, no na druhej strane zaujala oživením piesňových cyklov menej známych slovenských skladateľov. Všetci traja, Ján Móry, Štefan Németh-Šamorínsky a Ladislav Stanček, boli rovesníkmi (narodili sa v rozpätí rokov 1892 až 1898 a zomreli v období 1975 až 1979) a predvedená tvorba vznikala v prvej polovici 20. storočia.

Ich poetika je ovplyvnená dobou, nesie viac-menej novoromantický odkaz, v prípade prvých dvoch skladateľov prifarbený ľudovou poetikou. Ján Móry, slovenský skladateľ a tatranský hotelier (v rokoch 1921 – 1945) ostáva síce v povedomí skôr na poli ľahších žánrov, operiet a salónnych skladieb, no v piesňovom cykle Spišské balady a piesne, op. 23 ponúkol viac. Na nemecké texty zložené piesne prinášajú mozaiku lyrických variácií na miestnu tému s poetickým textom a vďačnými partmi pre sólový spev i sprevádzajúci klavír.

Barytonista Pavol Kubáň nielenže zužitkoval možnosti predlohy, ale ich obohatil o širokú výrazovú a dynamickú paletu. Tento mladý umelec, ktorý už prešiel krstom významných zahraničných pódií (žiaľ, príznačné je, že dosial nestál na javisku Opery SND), znova dokázal, že aj v komornej literatúre je absolútne doma. Hlas má krásnu farbu, je mäkký aj kovový, v polohách vyvážený a jeho schopnosť tieňovať dynamiku, vnášať do nej piana, ba aj mezza voce, je ojedinelá. Príkladná je Kubáňova artikulácia textu, veľmi citlivá reflexia hudobnej poetiky, pointovanie jednotlivých slov a tým aj kontrastnosť výrazu a atmosféry. Bol to prejav výsostne komorný, bez operného pátosu, a pritom poskytol celú škálu rozsahových, technických a výrazových možností. Vnímavou klavírnou partnerkou Pavlovi Kubáňovi bola Jordana Palovičová.

Vokálny koncert - Jordana Palovičová, Pavol Kubáň - BHS 26. 11. 2016 (foto Alexander Trizuljak)
Vokálny koncert – Jordana Palovičová, Pavol Kubáň – BHS 26. 11. 2016 (foto Alexander Trizuljak)
  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Štátna filharmónia Košice -P.Altrichter (BHS 24.11.2016)

[Total: 18    Average: 3.9/5]

Vaše hodnocení - Vokálny koncert (BHS 26.11.2016)

[Total: 20    Average: 4.2/5]

Vaše hodnocení - Symfonický orchester h.m.Phy FOK -O.Lenárd (BHS 26.11.2016)

[Total: 32    Average: 2.6/5]

Související články


Napsat komentář