Neobyčejně silné spojení hudby a tance. Balanchine, Neumeier a Robbins ve Vídni

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Sólistka Kiyoka Hashimoto zatancovala svoj part veľmi slušne, no celkový dojem sa z môjho pohľadu niesol v rovine paradoxov: ženský výraz prebíjala sústredenosť, náročná technika sa odzrkadľovala v držaní tela, ktorému chýbala grácia, dominovala technická istota nad tanečnosťou, čo je v kontexte s Balanchinovým predstavením pomerne nežiadúci výsledok. Jej partner Jakob Feyferlik doslova exceloval. vydarila sa mu rotačná variácia, i tá so sériou tours en l’air. Bol spoľahlivým a elegantným partnerom, ktorý sa v sólových výstupoch nebojí využiť priestor, riskovať, ľudovo povedané „tancovať na hrane“. Táto mladícka odvaha dodala jeho celkovému prejavu šírku, vzdušnosť a ľahkosť.

Spomenúc si na slávnu Balanchinovu balerínu Gelsey Kirkland mi chýbala v balete povestná „balanchinovská“ rýchlosť – na hranici urobiteľnosti, predlžené línie, prekrížené pózy a roztancované horné končatiny. Spomenuté atribúty by bolo vhodné aplikovať do oboch uvádzaných choreografií –zvládnutie jeho techniky im totiž dodáva úplne inú dynamiku, pohyb má iný charakter a je podmienený špecifickej baletnej estetike. Pri Balanchinových baletoch sa vyslovene žiada, aby boli zatancované „balanchinovsky“, čo však v Európe vidieť len zriedka.

 

Pocta Bachovi

John Neumeier (zdroj Zlatá Praha)

Po prestávke nasledovalo dielo Johna Neumeiera s názvom Bach Suite III. V Nemecku etablovaný Američan John Neumeier si pre svoj balet zvolil Bachovu Suitu č. 3 D dur, ktorá bola skomponovaná pre neveľký, no zvukovo farebný orchester. Čisto neoklasická choreografia je poklonou Bachovi, ale i otcovi neoklasického baletu Georgeovi Balanchinovi. Pozorný divák si všimne krokovú citáciu z Témy a variácií v jednom z pánskych sól. Neumeier, i keď silno inšpirovaný neoklasickou školou, si vytvoril veľmi charakteristický rukopis. Čisté pózy, „upratané“ línie, presné frázovanie a ďalšie charakteristické atribúty ho odlišujú od Balanchina. Je náročné porovnávať tvorbu tak výrazných tvorcov, no v kontexte tohto večera je zjavne vidieť rozdiel pri práci s hudbou i pohybom, pričom Neumeierov balet vychádza z tohto duelu ako ten sterilnejší. Tým však vôbec nie je myslené, že by bol slabší alebo horší. Autor veľmi nápadito napĺňa jednotlivé hudobné časti suity pohybovou mozaikou, strieda dynamiku i náladu. Vizuálne balet nesie silný rukopis doby svojho vzniku (1981), čo sa odzrkadľuje najmä v červených pánskych celotrikotoch s hlbokým dekoltom. Jednoduché kostýmy v odtieňoch červenej a oranžovej robia z tanečníkov živé ohnivká „šantiace“ na scéne.

V popredí kompozície sú dva sólo páry sprevádzané trojicou ďalších tanečných párov. Olga Esina a Vladimir Shishov tvoria skúsený pár. Shishov sa predviedol ako spoľahlivý partner, no v sólových výstupoch bolo cítiť pomaly odchádzajúcu kondíciu, čo súvisí s jeho vekom. Výkon Esiny by sa dal zhodnotiť ako elegantný a čistý, ale aj ako výrazovo chladný. Vedúcich sólistov doslova prevalcoval druhý sólo pár tvorený Fionou McGee a Richardom Szabóom. Energia, s akou spomenutí umelci predviedli svoje náročné časti bola doslova hmatateľná. Ich pohybovému prejavu nechýbala elegancia a plasticita, u Szabóa ostrosť, nežnosť a mužnosť zároveň. Uznanie si zaslúžia aj výkony troch párov, v ktorých sa predviedli Ioanna Avraam, Alice Firenze, Natasha Mair, Leonardo Basilio, Dumitru Taran, Alexandru Tcacenco. Interpretačná úroveň tohto diela svedčí o vysoko profesionálnom naštudovaní, ktoré mala na starosti Nanette Glushak.

 

Robbinsov vtipný Chopin

Jerome Robbins (zdroj commons.wikimedia.org)

Posledným kúskom skladačky bol divácky obľúbený balet Jeromea Robbinsa The Concert. Robbinsov optimistický koncept realisticky ukazujúci vybrané ľudské vlastnosti kráča ruka v ruke s melancholickými Chopinovými skladbami. Robbinsovi sa podarilo prostredníctvom rôznych charakterov postáv poukázať na vybrané archetypy ľudského správania a vtipnou formou nastaviť zrkadlo súčasnému divákovi. Reálnosť zobrazených scén umožňuje publiku sa s nimi stotožniť  a ich úprimnosť vyvoláva úsmev na tvári.

Čo sa týka interpretácie, nekladie na tanečníkov žiadne mimoriadne technické nároky, no vyžaduje zvládnutý herecký prejav. Humor baletu spočíva síce v parodovaní, no prejav musí byť neafektovaný a úprimný. Salvy smiechu sú dôkazom, že viedenským tanečníkom sa to podarilo zvládnuť na výbornú. Písať jednotlivo o výkonoch sólistov je v tomto prípade bezpredmetné, keďže balet skutočne nie je technickou výzvou. Všetci sólisti menovaní za textom podali presvedčivé výkony.

Pre bohatý program bol charakteristický neoklasický pohybový slovník, dramaturgickým mostíkom by mohla byť osobnosť Georgea Balanchina a jeho rozsiahla tvorba, no v konečnom dôsledku šlo o spojenie dvoch umeleckých žánrov: hudby a tanca. Prirodzené splynutie, v ktorom si sú hudba s tancom rovnocenné, je výnimočným umeleckým zážitkom. Stačí sa zapozerať, nechať sa trošku uniesť a fascinovane sledovať ako hudba tancuje.

Hodnotenie autora recenzie: 100 %

 

Balanchine / Neumeier / Robbins
Dirigent Simon Hewett
Orchester der Wiener Staatsoper
Wiener Staatsballett
Študenti Baletnej akadémie Štátnej opery
Premiéra: 25. októbra 2012 Wiener Staatsoper

(písané z predstavenia 26. marca 2018)

Stravinsky Violon Concerto
Choreografia: George Balanchine
Naštudovanie: Bart Cook, Maria Calegari
Hudba: Igor Stravinskij (Koncert D dur pre husle a orchester)
Svetlá: Ronald Bates
Husle: Rainer Honeck
Účinkovali:
Sólisti: Olga Esina, Nina Poláková, Roman Lazík, Masayu Kimoto
Zbor: N. Butchko, S. Gargiulo, A. Manolova, F. McGee, I. L. Severi, Ch.Uderzo, F. Wallner-Hollinek, B. Wieder, N. Barbarossa, M. Davletshin, M. Dempe, T. Hayden, R. Szabó, D. Taran, A. Vandervelde, J. van Overeem
***

Thema und Variatoonen (Theme and Variations)
Choreografia: George Balanchine
Naštudovanie: Nanette Glushak
Hudba: Piotr Iľjič Čajskovskij (Suita pre orchester č. 3 G dur op. 55, Tema con variazioni)
Kostýmy: Christian Lacroix
Účinkovali:
Sólisti: Kiyoka Hashimoto, Jakob Feyferlik
Demi-sólisti: Elena Bottaro, Adele Fiocchi, Anita Manolova, Rikako Shibamoto, Leonardo Basilio, Francesco Costa, Marcin Dempe, Andrey Teterin
Zbor: V. Csonka, G. Jovanovic, O. Kiyanenko, Zs. Laczkó, K. Miffek, S. Opperman, X. Qu, I. Tcaciuc, M. Davletshin, M. Furnica, T. Hayden, I. Milos, H. Opperman, K. Pavelka, Zs. Török, A. Vandervelde
***

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Balanchine / Neumeier / Robbins (Wiener Staatsoper 2018)

[yasr_visitor_votes postid="291041" size="small"]

Mohlo by vás zajímat