Netopýří msta nebo pomsta Netopýrovi?

  1. 1
  2. 2

Ondřej Koplík ako Eisenstein vytvoril ľudskú a sympatickú figúru. Dá sa mu veriť. Jeho herectvo je precízne, texty má riadne naštudované, s rolou sa pohráva, dokáže vtipne a briskne reagovať, pracuje s hlasom, gestom. Vokálne jeho lyricky vrúcny hlas zaspieva všetky noty a zaspieva ich dobre a so zmyslom. Vedľa neho exceluje Martin Štolba ako doktor Falke. Osnovateľ pomsty, onen predošlý netopier, rafinovaný intrigán. Je vidieť a poznať, že Štolba a Koplík majú skúsenosť z iných väčších divadiel, veľký repertoár, sú mladí, pracovití a ambiciózni. Mali to šťastie nezostať v malom divadle, kde všetko všetkým prejde, ale pracovať s veľkými profesionálmi, ktorí svojich interpretov ako vokálne, tak i herecky vychovajú a inšpirujú. Vladimír Třebický ako Frank je úžasne vybudovaná figúra, plná roztomilých momentov. Naplno uplatňuje svoj sýty, zvučný bas, neprehráva, naopak funkčne využíva svoje telesné dispozície a je dokonalým a úctyhodným riaditeľom väznice, ktorý ako francúzsky chevalier v noci prchá od väzenských ciel na luxusné plesy. Jakub Rousek ako Alfréd je vokálne vynikajúci, speváka však zrádza jeho herecká nemohúcnosť. Že niet malých rolí potvrdil Ivo Melkus, ktorý doktora Blindeho obdaril nielen koktaním, ale i precíznou interpretáciou. Očakávané scény Froscha sa neminuli účinku. Václav Bahník hrá tak dokonale prihlúpleho a pripitého, že je to k neuvereniu. Pritom to nie je prvoplánové, ale Bahník má všetky úlohy pod kontrolou. Vytvoriť komický typ je úloha obťažná, možno najťažšia. Musí sa správne rytmicky odvíjať, správne synchronizovať. Nezabudnuteľná je jeho scéna, keď si myslí, že cylinder riaditeľa je pes. Zásadný problém, na ktorom padá inscenácia a načal som ho už v úvode, je obsadenie dám. Barbore Poláškovej uškodilo výtvarné i režijné uchopenie Orlovského. Ten je prezentovaný ako hrubozrnný, zhýralý sveták, čo sa hrá omnoho ťažšie než iné nohavičkové role. Počiatočná hlasová a intonačná neistota sa po prvej strofe premenila v nádhernú altovú farbu, ale rozpačitý dojem zostal. Môže Magda Málková po tom, čo niekoľkokrát precestovala republiku ako Turandot či Abigail spievať Rosalindu? O vhodnosti dámy jej typu ku Koplíkovi pomlčím. Paradoxom je, že práve Málková dokonale ovláda nástrahy operety: má dokonalú javiskovú reč a prejav, s postavou sa hrá, má figúru skvele vybudovanú s istou nadstavbou a roztomilými nuansami, ktoré čo to o Rosalinde prezrádzajú, ale keď začne spievať? To je ale otázka vedenia, možno sa im takýto typ hlasu zdá na Rosalindu vhodnú. Elena Gazdíková ako Adéla je prvoplánovou, operetnou divou, ktorá zápasí o prvenstvo s Rosalindou. Bohužiaľ nestačí zaspievať všetky noty, záleží na tom, ako sa tie noty zaspievajú. Kŕčovitým a preexponovaným hereckým prejavom dala vyniknúť Renáte Mrózkovej. Mrózková, dokonalá interpretka moderných choreografií, členka súboru baletu hrá Idu (či všetky noty spieva spolu s Adélou vo finálovom ansámble II. dejstva, je záhada). Má len jedno tanečné číslo, škoda. Čo je ale umelecký precedens? Mrózková hovorí lepšie než speváci, možno aj herci. Je záhada, prečo Mrózková zostáva v Olomouci, pretože táto umelkyňa so širokým diapazónom talentu, sa aktívne venuje spevu i herectvu. A dosahuje v nich mimoriadne výsledky. Opäť sa ale dostávame v kruhu na začiatok, prečo režisér nevyužil lepšie to, čo mu obsadenie ponúkalo. Nebudem sa zamýšľať ako, pretože by som bol možno zase obvinený, podobne ako v prípade olomouckej Lucie.

Bohužiaľ, olomoucký Netopier je premárnená šanca. Zabitá chybne obsadenými postavami a výpravou. Na tomto titule si vylámali zuby i skúsení „vizionári“ ako napríklad Ondřej Havelka v Brne. Brabec nie je druhý Otto Schenk, ale je to poctivý a remeselne zdatný režisér. Mnoho nielen starších generácií narieka, že opereta v Česku zaniká. Ale čím to je? Nie je pravda, že Netopiera naštudoval napríklad Nikolaus Harnoncourt? Orlovskeho spievala Agnes Baltsa? Hermann Prey, Wolfgang Brendel Einsensteina, Edita Grúberová Adélu, Lucia Poppová Rosalindu? Režíroval ho už spomenutý klasik opernej réžie Otto Schenk, ale aj kontroverzný Jürgen Flimm (Theater an der Wien, 1999) alebo Günter Krämer. Budem dúfať, že rozhovor s režisérom si prečítali i tí, ktorí si ho objednali „Na rozdíl od západoevropských zemí, kde opera prožívá boom, u nás postupně upadá. Ztrácí společenskou prestiž, mládež k ní není nijak vedena, divadla jsou podfinancována, chybí kulturní politika a podpora státu, pro městské rozpočty jsou operní soubory těžkým břemenem. Je mi líto těch lidí, kterým kouzelný svět opery nebyl otevřen a kteří svou kulturu vidí v multikinech, při sledování bezduchých televizních seriálů o stovkách dílů a v nakupování v hypermarketech.“ Keby vedenie súboru poskytlo inscenátorom svoju starostlivosť, najlepšie možnosti, tvorivé prostredie a podmienky, mohol vzniknúť Netopier, na ktorého by sa vyplatilo zájsť i abstinujúcim milovníkom operety z Brna.

Hodnotenie autora: 30 %

***

Johann Strauss: 
Netopýr
Režie: Zbyněk Brabec
Hudební nastudování a dirigent: Tomáš Hanák
Scéna: Pavel Krejčí
Kostýmy: Soňa Valentová
Choreografie: Robert Balogh
Sbormistr: Lubomíra Hellová
Premiéra 22.2.2013 Moravské divadle Olomouc

Gabriel von Eisenstein – Ondřej Koplík (alt. Petr Martínek) 
Rosalinda – Magda Málková (alt. Lea Vítková) 
Frank – Vladimír Třebický (alt. Petr Špaček) 
Princ Orlovský – Barbora Polášková (alt. Lucie Janderková) 
Alfréd – Jakub Rousek (alt. Milan Vlček) 
Dr. Falke – Martin Štolba (alt. Vladislav Zápražný) 
Dr. Blind – Ivo Melkus (alt. Ondřej Doležal)
Adéla – Elena Gazdíková (alt. Barbara Sabella) 
Frosch – Václav Bahník (alt. Petr Šíma) 
Ida – Renáta Mrózková (alt. Lucie Martináková – Hloužková)

www.moravskedivadlo.cz

Foto Moravské divadlo Olomouc – Jiří Doležal, Jan Procházka

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení -

[yasr_visitor_votes postid="43108" size="small"]

Mohlo by vás zajímat