Nevydařený experiment. Berliozův Romeo a Julie ve Vídni

  1. 1
  2. 2
Baletný súbor viedenskej Štátnej opery uviedol 9. decembra 2017 vo Volksoper tanečno-spevácku inscenáciu Romeo a Júlia v choreografii Davide Bombanu. Nová koncepcia shakespearovskej klasiky prináša na javisko netradičné spracovanie známeho príbehu využívajúc dramatickú symfóniu Hectora Berlioza.

Romeo a Júlia vo viedenskej Volksoper: Bombanov nevydarený experiment

Pravdepodobne najznámejší milostný príbeh všetkých čias Romeo a Júlia dostal vo Viedni novú javiskovú podobu v réžii a choreografii Taliana Davide Bombanu. Inscenácia, ktorá mala byť v kontexte „luskáčikovskej sezóny“ romantickým únikom z predvianočného zhonu, sa ukázala ako nie príliš vydarený pokus o novátorský prístup k dielu. Experimentovať s javiskovým spracovaním chronicky známeho diela sa nemusí vyplatiť a snaha autora-inscenátora priniesť na scénu originálny osobný vklad môže skresliť (prípadne úplne degradovať) predlohu do takej miery, s akou sa divák už nedokáže stotožniť. Výsledkom býva javiskový tvar, ktorý v tom lepšom prípade publikum unudí a v horšom rovno vyženie z divadla. Na predstavení 12. decembra 2017 boli vo Volksoper zastúpené obe kategórie: diváci nonstop kontrolujúci čas na mobiloch a aj tí, ktorí cez pauzu (niektorí i počas predstavenia) divadlo opustili. Pre korektnosť treba dodať, že sa v hľadisku našli aj takí, ktorí na záver oduševnene kričali „Bravo“. V konečnom dôsledku účinkujúci umelci sa k stvárneniu svojich postáv postavili vysoko profesionálne a potlesk si za svoju prácu zaslúžili.

Bombana rozdelil príbeh do dvoch dejstiev a desiatich obrazov, zasadil ho do súčasnosti (podľa bulletinu tu a teraz) a obsadenie postáv zúžil na Romea, Júliu, kráľovnú Mab, pátra Lorenza, Mercutia, Tybalta, Benvolia a „zbor“. Konflikt znepriatelených rodov Montekovcov a Kapuletovcov ostal v nekonkrétnej rovine, respektíve veľmi chabo naznačený, a dominancia postáv kráľovnej Mab a pátra Lorenza zatienila dokonca príbeh mladých milencov.

Romeo a Júlia sa stretávajú v úvode baletu – v prológu. V nasledujúcom obraze Júlia objavuje nové city za sprievodu spevu pestúnky. Predstavenie pokračuje vstupom kráľovnej Mab, ktorá prepožičiava Romeovi na chvíľu čarovný plášť ( svetielkujúcu disko vestu), aby ho následne opäť uvrhla do reality života. Romeo s Benvoliom a Mercutiom sa zúčastnia plesu u Kapuletovcov, čo sa nepáči Tybaltovi, a vyzve Romea na duel. Traja kamaráti z domu Kapuletovcov utečú a nasleduje „scéna lásky“ (takzvané balkónové adagio), ktorá sa zdá v tejto koncepcii nekonečne dlhá. Ďalší obraz nesie názov Kráľovná Mab, v ktorom Mab so svojimi štyrmi dvojníčkami rozohráva manipulatívnu hru. Štyria smrteľníci pobehujúci po scéne medzi neviditeľnými vílami – obraz ako vystrihnutý zo Sna noci svätojánskej. Mercutio umiera rukou Tybalta, Tybalt umiera rukou Romea, víly miznú a na scéne ostáva len Júlia, ktorej páter Lorenzo tesne pred spustením opony prináša jed.

Druhé dejstvo sa prekvapivo začína až pohrebom Júlie. Divák si musí domyslieť vyhnanie Romea, Kapuletov nátlak na dcérinu svadbu s Parisom, zápletku s Lorenzom a uspávacím elixírom. Najdramatickejšie scény sa tak odohrajú v mysli divákov mimo javiska – ideálne počas prestávky, no aj pohrebná scéna poskytuje dostatok času na rekapituláciu obsahu svetovej klasiky. K Júliinej „mŕtvole“ privádza Benvolio Romea, ktorý v zúfalstve vypije jed. V tom momente sa Júlia prebúdza a pozoruje, ako jej milý umiera v nesmiernych kŕčoch. Prebodnutím sa dýkou nasleduje svojho milovaného. Tam, kde by každý očakával koniec, prichádza najzaujímavejšia časť predstavenia, ktorou je tanečný monológ pátra Lorenza za sprievodu spevu sólistu a zboru. Emocionálne sólo – metafora nezmyselnosti ľudskej nenávisti – je pomyselnou bodkou. Predstavenie však uzatvára pomerne dlhé finále, kde stále prítomný spevácky zbor odhodí gumené pršiplášte a v rozmanitých (vzorovo, strihovo i materiálne) kostýmoch sa prespievava do akejsi apoteózy, ktorej dominuje predierajúca sa zdanlivo porazená Mab.

V Bombanovom javiskovom spracovaní Berliozovej hudobnej predlohy úplne absentujú dramatické prvky typické pre Shakespearov príbeh, dejová línia takmer neexistuje, predstavenie je sledom vizuálnych obrazov prepojených viac či menej len hudbou. Zosekanie príbehu len na najnutnejšie jadro by nemuselo predstavovať najväčší inscenačný problém, no konanie postáv podľa mňa úplne stráca zmysel. Veď prečo Júlia vypije elixír, keď Romea nik nevyhnal a kľudne s ním môže žiť v ústraní? Nie je tu žiaden Kapulet, ktorý by ju tlačil do svadby s iným, nie je tu žiaden Paris, nie je tu žiaden stratený list, kvôli ktorému sa k Romeovi nedostane informácia o elixíre. Z pôvodného príbehu neostalo okrem názvu takmer nič a inscenátor nedokázal vzniknuté vzduchoprázdno ničím vyplniť.

Prvkom fantázie mohlo byť spomínané zapojenie kráľovnej Mab, ktorá by vďaka dômyselnej dramaturgii mohla skutočne priniesť originálny pohľad na príbeh milencov z Verony, no jej postava ostala v rovine neistej fabulácie. Kráľovná Mab sa v Romeovi a Júlii objavuje len v zopár veršoch Mercutia adresovaných Romeovi a na vývoj deja nemá žiadny vplyv. Paradoxne v Bombanovej inscenácii je všadeprítomnou postavou, ale bez vplyvu na ďalší vývoj ostáva len slabým pokusom o originalitu a prázdnym dekoratívnym elementom. Bombana nedokázal javiskovou rečou prerozprávať príbeh. Neinšpirovali ho ani vynikajúci tanečníci a ich plastický pohyb, ani Berliozova hudobná predloha. Nezaškodilo by sa započúvať do hudby, nájsť v nej silné miesta, sústrediť sa v tomto prípade viac na melódiu než na rytmus a preniesť jej obsah do pohybového textu s využitím striedania dynamických a pomalých častí, jednoducho skutočne sledovať partitúru a nejsť za každú cenu tvrdohlavo proti nej.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - H. Berlioz: Roméo et Juliette (Volksoper Vídeň 2017)

[Celkem: 4    Průměr: 4.3/5]

Mohlo by vás zajímat


Napsat komentář