Novinka z Olomouce i tipy na dárky v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Pochvalu si zaslúži aj orchester, ktorý s nutnou dávkou patetického a drásajúceho muzicírovania pod taktovou Tomáša Hanáka hrá emotívne skladby. Krása sláčikov a pomalá veta Rachmaninovej symfónie majú také rozpätie, že ani Gennady Rozhdestvensky by sa hanbiť nemusel za orchester olomouckého divadla. Veľký – ako sa dnes rado hovorí – „rešpekt“ si zaslúži fakt, že celé predstavenie sprevádza koncertná klaviristka Alice Rajnohová (alt. Marie Šumníková) a nič nie je z magnetofónu. Strhujúca Laptěva až do konca autenticky a pravdivo buduje postavu Marguerity a v záverečnej scéne umierania rozkrýva široký diapazón svojho talentu. Posledné zvyšky energie ako umierajúca vkladá do zápasu o pozemské bytie, aby ešte raz stretla svoju lásku. Balerína vie bez námahy správne postaviť učebnicové arabesky či atittudy, má vysoký skok, a čo je pre takúto rolu najdôležitejšie, má dušu a hlboký ponor do emocionálneho sveta, ktorý dokáže zdieľať s publikom. To je v takomto rodinnom, malom divadle, ako je hľadisko Moravského divadla v Olomouci, to najdôležitejšie a pre diváka nepochybne najkrajšie. Byť blízko aktérom príbehu a drámy, vidieť ich herectvo ako v kamere, a toto obsadenie nemá o nádherné miesta núdzu.

Jeden z odvážnych českých tvorcov, ktorý po svojej osi usiluje o súčasný tanec, Martin Dvořák, v dobe zimy dramaturgicky metaforicky privádza na českú scénu slávnu Schubertovu Zimnú cestu. Nemusíme milovať Dvořákovu poetiku, ale musíme uznať jeho neutíchajúcu energiu a boj o rozvoj tanečného umenia jeho projektom ProART či osobitnými predstaveniami, ako je Zimná cesta. Inscenácia mala premiéru vo viedenskej Kammeroper Wien a bude uvedená dvakrát v Brne (17. a 18. decembra, Uměleckoprůmyslové muzeum) a Opave (19. decembra, Slezské divadlo). Nie je to žiadny podfuk, ale inscenácia s fyzicky prítomným sólistom v neľahkom hudobnom parte, barytonistom Tobiasom Greenhalghtom – finalistom slávnej speváckej súťaže Plácida Dominga, so sprievodom poľského klaviristu Marcina Kozieła.

Formálně jde o propojení výrazových možností operního pěvce-herce a tanečníka-performera. Nejde o doslovné vyprávění příběhu a popisování lyrického textu, spíše o hledání paralel či protivýznamů k textu a hudbě,“ popisuje projekt Dvořák. „Tvůrci a interpreti si kladou otázky o proměně (růstu) člověka-muže a jeho hodnot v závislosti na jeho schopnosti přijímat osud a životní okolnosti jako výzvu k zrání či pouze jako osobní souboj s nemilosrdným údělem a předem rozdanými kartami ke hře.“



Tanečníci z Česka sa úspešne etablujú v svojich domovských divadlách. Michala Krčmáře čaká v Helsinkách mimoriadna Bajadéra 29. januára 2016. Ako Solor sa zamiluje do chrámovej tanečnice, ktorou nebude nikto menší než hviezda Veľkého divadla z Moskvy Svetlana Zakharova.

Tiež dobrý typ na darček: letenky a vstupenky. O generáciu mladší tanečník Václav Lamparter v Drážďanoch zaujal ako nové obsadenie Princa v Luskáčikovi.

Václav Lamparter v Louskáčkovi (foto archiv Pavol Juráš)
Václav Lamparter v Louskáčkovi (foto archiv Pavol Juráš)

Otto Bubeníček zase v slávnom balete v San Franciscu skúša choreografiu svojho brata Jiřího Gentle Memories ako pedagóg a dohliada na výrobu dekorácií. Jiří Bubeníček zase stavia nový balet s pracovným názvom Chapeau v súbore Staatsoper v Hannoveru. Premiéra bude 20. februára 2016.

 

Čo sledujem

Arsen Mehrabyan (foto Ilona Landgraf)
Arsen Mehrabyan (foto Ilona Landgraf)

Hosťom dnešnej rubriky je vynikajúci tanečník Arsen Mehrabyan. Cesta pracovitosti, rozvoja talentu a schopnosti nevzdať sa ho viedla z Arménska cez Jerevan až do baletnej školy Johna Neumeiera v Hamburgu, potom do slávneho hamburského baletu, kde z postu sólistu utiekol do nemenej slávneho baletu v Zürichu a dnes je prvým sólistom Kráľovského švédskeho baletu. Český divák ho mohol vidieť v mnohých hosťovaniach súboru bratov Bubeníčkovcov v Česku či na ČT art v zázname baletu Julia a Romeo Matsa Eka, kde legendárny choreograf postavil pre neho postavu otca.

Pre Panorámu napísal: „Zasielam vám reportáž o maliarovi, o ktorom som choreografoval tento rok v lete balet. O jeho tragickom živote. Otto Bubeníček navrhol scénu a kostým a predstavenie bolo zasvätené výročiu sto rokov od arménskej genocídy.“ Reč je o strhujúcej osobnosti a neľahkom životnom údele maliara Arshila Gorkého. Veď stačí len záver maliarovho krátkeho života v exile v USA, kedy po letmých úspechoch, keď to vyzeralo, že bolestná stigma z Arménska je zabudnutá, vyhorel ateliér, kde zhorela väčšina jeho obrazov, on ochorel na rakovinu a pri autonehode si zlomil krčný stavec, čím mu dočasne znehybnela ruka. Opustila ho manželka a odviezla so sebou aj deti.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


1
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
leonora3

Vdaka za inspirativnu recenziu. Som len laik v tejto oblasti, ale vase prispevky ma vzdy naladia a upozornia na to, comu by som sama tolko pozornosti nevenovala. Je pekne, ze sa v jednom clanku rovnocenne venujete takym hviezdam ako Rudolf Nureyev ci Roberto Bolle (po tom, co som vo vasich clankoch o nom viackrat citala, sa o to viacej na neho tesim v Cenerentole v La Scale) a hned vedla nich predstaveniu Dama s kameliami v nasom rodinnom (ako ste ho pekne nazvali)divadle (na to sa tesim hned zajtra). Len nedavno som citala velmi zaujimavu biografiu Maji Pliseckej Ja, Maja… Číst vice »