Ohlédnutí za letošním Bayreuthem

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Oslava príchodu námorníkov na začiatku tretieho dejstva sa v kontexte tejto inscenácie mení na oslavu zavŕšenia prípravy novej várky výrobkov. Do firemnej „party atmosféry“ vpadne družina Holanďanovych mužov s podobne znetvorenými tvárami a maskami, Holanďan so Sentou pália bankovky v kufríku (oslava oslobodenia sa od systému?). V tragickom závere sa Senta prebodáva a zomiera spolu s Holanďanom v objatí na kope škatúľ. Ani tento moment však neostáva spoločnosťou nevyužitý, Kormidelník súsošie odfotografuje a za doznievania Erlösungsmotívu (dielo sa hrá v neskoršej revízii partitúry) vidíme cynický obraz, v ktorom ženy v sklade balia nový výrobok – zmenšený model objímajúcej sa dvojice, kým Daland s Kormidelníkom v pozadí prepočítavajú bankovky. Kolobeh obchodu sa nezastavuje, smrť zachránila jednotlivca ale systém funguje ďalej.Inscenácia ako celok síce stratila niečo z mytologického tajomna pôvodného príbehu, za veľké plus však považujem, že režisérova myšlienka o oslobodení sa z prekliatia (sveta, v ktorom je všetko podriadené obchodu a zisku) cez lásku je odkomunikovaná priamočiaro a zrozumiteľne. Aktualizáciou príbehu do súčasnosti zároveň táto myšlienka až nepríjemne pripomína to, čo každodenne zažívame okolo seba: Už nás nepreklína boh, ale my sami seba znetvorujeme honbou za peniazmi, snahou o predajnosť a vnímaním ľudí okolo seba ako (potenciálnych) obchodných partnerov. Z tohto kolobehu nás môže vytrhnúť iba bezpodmienečná láska. A aj keď jej dôsledným prijatím pre vonkajší svet v istom zmysle zomierame, práve týmto aktom sa stávame nesmrteľnými.

Jednoznačným úspechom je hudobné naštudovanie Christiana Thielemanna. V súčasnosti asi najuznávanejší a najsledovanejší dirigent Wagnerovej hudby predstavil partitúru s množstvom inokedy nepočutých detailov. Thielemannov Holanďan je plný kontrastov, premyslených zmien tempa a neustáleho dramatického ťahu hudby. Vyčítať by som si mu dovolil jedine začiatok druhého dejstva, kedy komorne znejúci orchester a v piane spievajúci ženský zbor pôsobili v akustike Festspielhausu zvukovo nekonkrétne.Škoda že nadpriemernej hre orchestra sa nevyrovnali sólové spevácke party. Samuel Youn bol v tejto inscenácii pôvodne vedený ako cover, postavu Holanďana spieva vďaka odvolaniu Jevgenija Nikitina niekoľko dní pred premiérou v roku 2012 (škandál s nacistickým tetovaním). Jeho hlas je pre túto rolu síce dostačujúci, ale s počuteľným deficitom objemu, farebnosti aj uvoľnenosti spievania. Soprán Ricardy Merbeth je pre úlohu Senty typovo ideálny, v tento večer som však registroval skôr únavu v hlase. Predstavu ideálu tak naplnil iba Kwangchul Youn ako Daland – jeho objemný kultivovaný bas predstavuje výnimočný zážitok v každej role wagnerovského repertoáru, v ktorej som ho zatiaľ počul.  Nad priemer sa vyšvihol aj Erik Tomislava Mužeka a jeho taliansky znejúci spinto tenor.

Hodnotenie autora recenzie: 80 %

Lohengrin: laboratórny experiment
Nemecký režisér, v súčasnosti už sedemdesiatnik Hans Neuenfels je spájaný s prívlastkami ako kontroverzný a provokatér. Aj jeho inscenácia Lohengrina z roku 2010 sa na prvý pohľad môže javiť ako lacná provokácia (najmä kostýmy krýs) a pri premiére sa ozývalo neprepočuteľné bučanie pre inscenačný tým. Za netradičným poňatím diela sa však skrýva premyslená koncepcia.

Neuenfels operu celkom zbavil historického pozadia a kulís, zobrazuje jej univerzálnu podstatu, ktorou sú jednotlivé postavy, ich charakter a konanie. Zároveň príbeh predstavuje ako hru alebo experiment (hľadania pravdy, získavania priazne, odhaľovania tajomstiev), v ktorom jednotlivé postavy predstavujú hráčov respektíve subjekty experimentu, ktorý nemajú pod svojou kontrolou. Do tohto experimentu je „vpustená“ nezávislá postava Lohengrina, ktorý sa stáva sa jeho súčasťou.

Z ideí popísaných v predchádzajúcom odseku vychádza dianie na javisku aj jeho vizuálne stvárnenie. Dej sa odohráva v abstraktnom uzavretom priestore, pripomínajúcom laboratórium. To že divák sleduje kontrolovaný experiment začína byť jasné už v úvodnej scéne prvého dejstva, keď sa na javisku objaví zbor v kostýmoch krýs a príchod kráľa Heinricha sprevádzajú nemé postavy (pracovníci laboratória, experimentátori?) v protichemických oblekoch. Krysy (podľa Neuenfelsovych vlastných slov) predstavujú metaforu davu a jeho správania. Davu, ktorý chce svoje bytie povýšiť nad nezmyselnú existenciu, snažiaceho sa vymaniť zo svojej roly (myšlienka prezentovaná na javisku ako vyzliekanie sa z krysích kostýmov). V takto definovanom rámci  sa odohráva celý príbeh opery, s ktorým už režisér ďalej manipuluje len minimálne, dej aj charaktery postáv ostávajú (až na detaily) také, na aké sme zvyknutí z „tradičných“ inscenácií.Režisérova koncepcia na javisku funguje výborne. Veľkú zásluhu na tom má aj autor scény a kostýmov Reinhard von der Thannen. Lesklý biely, geometricky pravidelný priestor javiska pôsobí vizuálne neobyčajne čisto, jeho strohosť zároveň súznie s laboratórnym umiestnením príbehu a vyjadrovaním myšlienok prostredníctvom obrazov. Rovnako vizuálne čisté sú jeho jemné modifikácie, riešené vysúvaním plošín zo zadnej časti javiska (Elsina izba alebo svadobné schody v druhom dejstve, svadobná izba v treťom dejstve). Osobitú kapitolu predstavujú kostýmy. Oblečenie je symbolické, predstavujúce charakter postáv, ich situáciu a duševné rozpoloženie. Lohengrin a Elsa s prevahou bielej, až v záverečnej scéne nahradenej smútočnou čiernou, kráľ Heinrich s detskou čiernou korunou na hlave, Ortud a Telramund vojensky strohé dočierna ladené oblečenie (a naopak Ortrud v záverečnej scéne v bielom a s korunou na hlave), Kráľovský hlásateľ ako konferenciér vo fraku s motýlikom. Do detailov sú prepracované krysie kostýmy: Bucľaté telá, hlavy, chvosty, pazúry na rukách a nohách aj s priradenou farebnosťou: muži čierna, ženy biela, deti ružová.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Hodnocení

Vaše hodnocení - Wagner: Der fliegende Holländer (Bayreuther Festspiele 2014)

[yasr_visitor_votes postid="123362" size="small"]

Vaše hodnocení - Wagner: Lohengrin (Bayreuther Festspiele 2014)

[yasr_visitor_votes postid="123364" size="small"]

Vaše hodnocení - Wagner: Tannhäuser (Bayreuther Festspiele 2014)

[yasr_visitor_votes postid="123366" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
2 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments