Ohlédnutí za letošním Bayreuthem

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Táto inscenácia sa teda nakoniec stala divácky obľúbenou, o čom svedčil aj takmer dvadsaťminútový minutový záverečný potlesk (a už žiadne bučanie). Takýto úspech by však nebol možný bez vynikajúceho hudobného naštudovania lotyšského dirigenta Andrisa Nelsonsa, výkonu orchestra a spevákov. Nelsons diriguje Lohengrina v Bayreuthe všetkých päť sezón už od premiéry, čo sa prejavilo aj na súhre s dianím na javisku. Orchester pod jeho taktovkou v tento večer hral v majestátnych, ale nie pomalých tempách a dôsledne budoval gradácie súvisiace s dramatickým dejom. Jediným rušivým momentom boli iba nedoladené husľové flažolety na začiatku predohry k prvému dejstvu, opakujúce sa aj v úvode Lohengrinovej In fernem Land, inak bol inštrumentálny part bez kazov. Podstatná poznámka k hudobnému naštudovaniu sa týka škrtu zvyčajne uplatňovaného v treťom dejstve: v tejto inscenácii je škrt zmenšený zhruba o jednu tretinu, po In fernem Land pokračuje Lohengrin v dialógu s Elsou až po jej Nicht darfst du meiner bittern Reu‘ entrinnen, dass du mich strafest, liege ich vor dir! Okrem dramaturgického významu, keď tento dialóg zdôrazňuje tragickosť vyústenia ich vzťahu, je týchto zhruba štyridsať taktov vďaka vydaniu inscenácie na DVD aj jedinečným záznamom tejto inak v scénickom naštudovaní Lohengrina vynechávanej hudby (všetky mne dostupné videozáznamy aj dosiaľ naživo videné inscenácie obsahujú plný škrt).Klaus Florian Vogt je v súčasnosti jeden z  ideálnych interpretov pre postavu Lohengrina. Jeho hlas disponuje pohyblivosťou lyrického tenora s ľahkosťou spievanými vysokými tónmi, k tomu však pridáva nadpriemerný objem a nosnosť hlasu v priestore ponad wagnerovský orchester. Vogt, ktorý spieva Lohengrina už mnoho sezón a vo viacerých inscenáciách, má zároveň svoj part naštudovaný naozaj do podrobností, výsledkom je detailmi oplývajúci spev aj presvedčivý herecký prejav. Lohengrina skvele doplnila Edith Haller ako Elsa, s technicky aj emotívne krásne vyspievanými lyrickými partiami, zároveň však aj s energiou jej mladodramatického sopránu. K výborne obsadeným sólovým partom patrila aj Petra Lang s jej silným dramatickým mezzosopránom ako Ortrud. Menej šťastná voľba bol Thomas J. Mayer ako Telramund, jeho hlas znel sucho a mnohokrát aj slabo počuteľne. Veľkým hlasom nedisponuje ani predstaviteľ Heinricha Wilhelm Schwinghammer, inak ale jeho bas obsiahol nuansy tohto partu veľmi dobre. A Samuel Youn v menšej role Kráľovského hlásateľa znel neporovnateľne príjemnejšie ako predchádzajúci večer v Holanďanovi.

Hodnotenie autora recenzie: 90 %

Tannhäuser: spevácka súťaž v chemickej továrni
Na rozdiel od netradičného, ale nakoniec pozitívne prijatého Lohengrina, inscenácia Tannhäusera režiséra Sebastiana Baumgartena z roku 2011 sa stretla s nepochopením a množstvom výhrad a toto leto sa dočkala predčasnej derniéry (pôvodne plánovanej na rok 2015, naopak predĺžené do budúceho ročníka je uvádzanie Lohengrina).

Tannhäusera som mal možnosť vidieť v predstihu v kinoprenose z Bayreuthu 12. augusta a môj dojem po skončení predstavenia bol asi podobný ako dojem väčšiny publika. Hudba a text boli stále Wagnerova opera, ale scéna a vzájomné vzťahy postáv pôsobili tak trochu ako paródia na ňu. Negatívny dojem sa zmenil na oveľa pozitívnejší po prečítaní si bulletinu, naplneného množstvom vysvetľujúcich textov a poznámok od režiséra aj dramaturga a následnom zhliadnutí inscenácie naživo. Väčšina toho, čo bez vysvetlenia pôsobilo nesúrodo zrazu začalo dávať zmysel a predstavenie sa pre mňa stalo (aj napriek rušivým elementom) v istom zmysle výnimočným zážitkom, prinášajúcim zaujímavý a nový pohľad na toto dielo.

Baumgarten operu prestaval takpovediac od základov. V jeho koncepte sa Tannhäuser odohráva v spoločnosti s totalitnými a post-apokalyptickými črtami, ktorá žije v uzavretom systéme uspokojujúcom všetky jej potreby. Takýto spôsob stvárňovania príbehu nie je ničím novým, režisér ho však skomplikoval ešte ďalšou vrstvou „divadla v divadle“: Tannhäuser už nie je príbehom postáv tohto spoločenstva, ale ich divadelné predstavenie, kultúrna akcia.

Bezprostrednej zrozumiteľnosti nenapomáha ani scénografia. Jej autor, holandský vizuálny umelec Joep van Lieshout, ako scénické riešenie použil a spojil svoje staršie diela, predovšetkým dielo nazývané Technocrat. Hrad Wartburg tak na javisku nahradila niekoľkopodlažná budova pripomínajúca chemickú továreň s množstvom plechových nádrží, sudov a iných technických zariadení, poprepájaných navzájom plastovými hadicami. Van Lieshout vysvetľuje scénu takto: „Technocrat je obsesívna inštalácia, v ktorej ľudia pôsobia ako pracovníci a tvorcovia exkrementov, ktoré sú premieňané na bioplyn. Bioplyn je potom využívaný na produkciu potravy a alkoholu.“ Myšlienka nekonečného biologického cyklu sa tiahne celým príbehom, počas predohry prvého a tretieho dejstva podtrhovaná videoprojekciami množiacich sa buniek a röntgenových snímok ľudského organizmu.V takto poňatej koncepcii celkom prirodzene neexistuje opona. Divák po vstupe do hľadiska sleduje pracovníkov továrne pri ich každodenných činnostiach, ktorí sa z javiska vytrácajú len tesne pred začiatkom každého dejstva. Zo stredovekých obyvateľov Wartburgu sa teda stali postavy v gumených montérkach a bielych očíslovaných tričkách, obývajúcich najvrchnejšie podlažie továrne.

Originálnym a prínosným prvkom pre interpretáciu príbehu Tannhäusera je umiestnenie Venusbergu a jeho interakcia so zvyškom príbehu. Tento sa už nenachádza kdesi mimo, ale je priamo súčasťou uzavretého systému Wartburgu. Po predohre prvého dejstva sa začne dvíhať podlaha v strede javiska a divákovi sa odhalí podzemná zamrežovaná miestnosť kruhového pôdorysu, v ktorej žije Venuša s Tannhäuserom a množstvom intoxikovaných obyvateľov továrne. Toto riešenie považujem za skvelé aj svojou myšlienkou aj prevedením: Svety Venusbergu a Wartburgu sú predstavené ako vzájomne sa dopĺňajúce a na sebe závisiace životné sily (Venusberg vytesnený pod zem – v symbolickom zmysle do podvedomia).

Takýmto včlenením Venusbergu získala v príbehu oveľa silnejšiu pozíciu aj Venuša. Objavuje sa aj v druhom dejstve pri speváckej súťaži a aj v kontexte Wagnerovej partitúry pôsobí jej prítomnosť celkom prirodzene. To, že sa objaví aj v treťom dejstve počas Wolframovej piesne O du, mein holder Abendstern je ešte prekvapivejšie ale opäť v súlade s partitúrou (večernica = Venuša). Vysvetliteľné je aj jej tehotenstvo: Venuša je zároveň aj starogermánskou bohyňou plodnosti spomínanou aj v librete (Frau Holda).

Baumgarten takýchto „chytákov“ pripravil veľké množstvo a bez detailného poznania jednak opernej partitúry, ale aj zdrojov Wagnerovej inšpirácie je prakticky nemožné povedať, čo sú režisérove fantázie a čo vyťažil z pôvodného diela. Na príklade Venuše vyššie som sa ale pokúsil aspoň naznačiť, že to, čo pôsobí na prvý pohľad ako nezmysel ním nemusí byť a ani v tomto prípade neplatí často sa objavujúca výčitka „o režiséroch svojvoľne ničiacich opery“.

Pre pochopenie inscenácie je dôležitý aj prvok divadla v divadle. Pokiaľ si túto zložku neuvedomujeme, tak niektoré situácie a herecké kreácie pôsobia rušivo a nepatrične, táto hra v hre ale umožnila pozrieť sa na niektoré aspekty príbehu úplne iným pohľadom respektíve s nadhľadom. Opäť príklady: Tradičný problém inscenovania Tannhäusera sú bakchanálie vo Vensusbergu. Mnohokrát smiešne a silene pôsobiace baletné kreácie zrazu pôsobia v primitívnych pohyboch a kostýmoch „amatérskych hercov z Technocrata“ milo naivne a čisto. Alebo scéna z druhého dejstva, kde Alžbeta obraňuje Heinricha. V tejto inscenácii si podreže ruky a následne si ich ešte okato uteká dofarbiť divadelnou krvou pripravenou v zadnej časti javiska. Jej obeta jednak korešponduje s libretom, ale tým, že ju vnímame ako hru zároveň pôsobí odľahčene. Podobne aj keď predsa len esteticky kruto pôsobí Alžbetina predstieraná samovražda (aj s pomocnou Wolframovou rukou) v nádrži s bioplynom v treťom dejstve.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Hodnocení

Vaše hodnocení - Wagner: Der fliegende Holländer (Bayreuther Festspiele 2014)

[yasr_visitor_votes postid="123362" size="small"]

Vaše hodnocení - Wagner: Lohengrin (Bayreuther Festspiele 2014)

[yasr_visitor_votes postid="123364" size="small"]

Vaše hodnocení - Wagner: Tannhäuser (Bayreuther Festspiele 2014)

[yasr_visitor_votes postid="123366" size="small"]

Mohlo by vás zajímat


0 0 vote
Ohodnoťte článek
2 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments