Opera v Chile

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Až o štyridsaťtri rokov neskôr vznikla domáca opera La florista de Lugano, od domáceho skladateľa Eliodora Ortiza de Zárate, i keď  s libretom v taliančine. Neskoršou opernou trilógiou La Araucana, Lautaro a La Quintrala ohlásil novú éru čílskej opery. K jedným z najzaujímavejších čílskych operných autorov patrí aj záhadný Acario Cotapos Baeza. Vyprodukoval niektoré z najoriginálnejších a najavantgardnejších skladieb v Čile a dokonca mu jeden kritik dal prezývku „Schoenberg Latinskej Ameriky“.

Acario Cotapos Baeza (foto archív autora)
Acario Cotapos Baeza (foto archív autora)

Istý čas žil vo Francúzsku, kde sa spoznal s Edgarom Varésom, odkiaľ sa vrátil do vlasti, aby dokončil operné dielo El pájaro burlón. Cotapos však mal na hudbu veľmi radikálny názor a myslel si, že umenie by malo byť identickým odrazom vlastnej subjektivity. Necítil spokojnosť so žiadnym svojím dielom, hoci ho chválili i takí velikáni ako Olivier Messiaen, a mnohé skladby zostali práve kvôli prísnym auto kritériám nedokončené. To bol aj osud El pájaro burlón. V Európe veľmi dobre prijali opernú prácu Mesicor, ktorú čílsky skladateľ Sergio Ortega spracoval na základe divadelných spisov a na samotnú prosbu najznámejšieho čílskeho spisovateľa Pabla Nerudu.

Príbeh muža menom Joaquin Murieta, mexického lupiča z obdobia zlatej horúčky, poskytol ucelený psychologický pohľad na latinskoamerickú komunitu žijúcu v Spojených štátoch amerických. Mnohé hudobné čísla sa stali priamo inšpiráciou pre hnutie New Chile Song, ktoré sa z Čile rozšírilo aj do ďalších kútov sveta (napríklad do Bolívie, Kuby, Venezuely, Španielska atď.), a ktorého súčasťou bol aj spomínaný Victor Jara. Sergio Ortega s hnutím aktívne spolupracoval, výsledkom je aranžovanie albumu El Degeneresis jedného z pesničkárov Jorge Rebela. Ani dnes sa čílsky skladatelia nevyhýbajú aktuálnym a pálčivým témam, dôkazom čoho je Sebastian Errazuriz, ktorý spracoval dramatickú udalosť z roku 2005, kedy počas snehovej búrky v blízkosti sopky Antuco zomrelo štyridsaťštyri vojakov, do opery Viento Blanco. Jej premiéra bola súčasťou osláv stopäťdesiatych rokov Mestského divadla v Santiagu (Teatro Municipal) a je jednou z mála čílskych opier, ktoré tu slávnostne uviedli.


150 rokov divadla

Najstarším fungujúcim kultúrnym centrom v Čile a zároveň najstaršou opernou scénou v Latinskej Amerike je považované Mestské divadlo v Santiagu.

Teatro Municipal de Santiago (zdroj commons.wikimedia.org)
Teatro Municipal de Santiago (zdroj commons.wikimedia.org)

Jeho existencia sa datuje na 17. september 1857, kedy ho slávnostne otvorili operou Giuseppa Verdiho Ernani, v budove navrhnutej architektom Franciscom Brunetom des Bainesom, ktorý sa nechal inšpirovať francúzskym neoklasicizmom. Krásny interiér žiaľ zničil veľký požiar a následné zemetrasenie. Po rekonštrukcii ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Viac o jedinečnosti tohto divadla povedal jeho umelecký riaditeľ Andres Rodriguez:

„V Čile pôsobí mnoho divadelných spoločností, najmenej 15 až 20, avšak nemajú svoje dielne, svoje vlastné orchestre, zbory či baletné súbory. Naše divadlo však áno! Všetky naše operné predstavenia sú robené v pôvodných jazykoch – nemecká v nemčine, anglická v angličtine a latinskoamerická v španielčine. Ako prví sme začali používať titulky, čo vytvorilo trochu rozruch, keďže sa ľudia sťažovali, že nie sú potrebné, vraj skúsené publikum pozná obsah známych drám. Je to však nevyhnutné k tomu, aby sme mohli osloviť širšiu verejnosť.“

Teatro Municipal de Santiago (zdroj beethovenfm.cl)
Teatro Municipal de Santiago (zdroj beethovenfm.cl)

Tým, že má divadlo silné finančné zastrešenie, sponzorov i štátnu pomoc, čelí čoraz zvyšujúcim sa nárokom zo strany zamestnancov:

„Operné predstavenia v 19. a na začiatku 20. storočia boli v Čile v rukách zahraničných firiem, ktoré sem chodili v rámci turné po Latinskej Amerike. Situácia sa však zmenila a teraz máme všetko vo svojich rukách. Dokázali sme si vybudovať kompletne fungujúce divadlo s komplexným orchestrom, baletom, zborom a vlastnou produkciou. Niektoré výhody sa však v priebehu rokov stali veľmi nákladnými. Musíme neustále rokovať s našimi zamestnancami a v minulej sezóne sme boli vystavený štrajku počas predstavenia Othello.“

Súbor si s tým dokázal poradiť a poodhalil tým paradox, s ktorým sa kedysi nepočítalo. Stupňujúca sa kvalita, záujem verejnosti i dopytu zo zahraničia jednoducho zvyšuje výdavky. Napriek spomínanému štrajku je Mestské divadlo v Santiagu stále najstabilnejším operným domom v Latinskej Amerike.


Operné hlasy v Čile

Záujem o vokálnu hudbu v Čile spustila španielska sopranistka Isidora Zegers, veľká obdivovateľka Gioacchina Rossiniho. Narodila sa v Madride do vzdelanej rodiny a do Čile sa celá rodina presťahovala kvôli otcovia, ktorý šiel pracovať pre čílsku vládu.

Isidora Zegers (zdroj alchetron.com)
Isidora Zegers (zdroj alchetron.com)

Isidora bola dostatočne hudobne vzdelaná a tak sa rozhodla kultivovať a organizovať tamojší hudobný život, k čomu jej dopomohli aj blízke kontakty s vysokopostavenými mužmi a priateľstvá so známymi hudobníkmi, ako bol napríklad klavirista Federico Guzmán Frias či spomínaný Aquinas Ried. Spolu zakladala prvé národné konzervatórium a hudobný magazín El Semanario Musical. Angažovanie vo verejnom živote posmelilo i ostatné hudobníčky, aby sa vymanili zo stereotypného postavenia interpretiek a namiesto toho sa začali venovať komponovaniu či akademickej činnosti. Známymi skladateľkami sa stali Carmela Mackenna, Emma Ortiz, Marta Canales či Mary Luisa Sepulveda. Z tých mladších možno spomenúť Idu Vivado, Sylvie Soublette a Leni Alexander.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat