Pavel Černoch jako Lenskij při debutu ve Vídni. A jako bonus velký rozhovor s ním

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
Eugen Onegin, v ktorom v nedeľu debutoval vo Viedni Pavel Černoch je desať rokov starý koprodukčný projekt Tokijskej opery Nomori a Viedenskej štátnej opery. Produkcia pochádzajúca z režisérskej dielne Falka Richtera bola premierovaná v Tokiu v roku 2008 a diváci vo Viedni ju mohli po prvý krát zhliadnuť o rok neskôr. Oneginov príbeh presúva z okolia Petrohradu na ďalekú Sibír.
Piotr Iľjič Čajkovskij: Eugen Onegin – Wiener Staatsoper Viedeň 2018 (zdroj wiener-staatsoper.at / foto Wiener Staatsoper GmbH / Michael Pöhn)

Eugen Onegin s Pavlom Černochom vo viedenskej Staatsoper

Zatiaľ čo podľa libreta sa úvodný obraz odohráva v období žatvy, na scéne vytvorenej Katrin Hoffmann práve vtedy sneží. Nikto nepochybuje, že Sibír je veľmi chladná oblasť, avšak v lete bývajú teploty nad 20 stupňov aj tam. V tejto produkcii však sneh padá takmer neustále, teda aj v lete. Sneží v piatich zo siedmich obrazov.

Tatianina spáľňa je poskladaná z veľkých ľadových kvádrov a Tatiana svoj list Oneginovi píše na stolíku vytvorenom z ľadu. Dominantou scény počas banketu zorganizovaného Lenským je opäť ľadový pult, na ktorom sa sporadicky aj tancuje. Scéna je minimalistická, akýkoľvek nábytok je len simulovaný menšími alebo väčšími kockami ľadu. Jedna z recenzií preto v tejto súvislosti výstižne napísala, že sponzorom produkcie by kľudne mohla byť aj spoločnosť Smirnoff.

Napriek minimalistickému poňatiu a takmer žiadnym rekvizitám však scéna paradoxne vôbec nepôsobí prázdnym dojmom. Je zaplnená postavami ľudí stojacich na mieste bez pohybu, alebo naopak pohybujúcich sa v presne nacvičených a dobre vystavaných choreografiách. Žiadna z nich pritom nepôsobila nepatrične alebo samoúčelne.

Keďže ľadové kulisy, padajúci sneh a podlaha sú bielo-sivej farby a pozadie je čierne, jedinými skutočne farebnými prvkami inscenácie sú postavy pohybujúce sa na scéne a ich kostýmy. S farbou kostýmov a svietením sa tvorcovia vyhrali až do úplnej dokonalosti, pretože celková vytvorená farebná škála pôsobila vo výslednom efekte veľmi elegantne a zladene. Málokedy sa podarí scénu zaplniť s takým citom pre vyváženosť farieb a vyváženosť pomeru medzi zaplneným a prázdnym priestorom.

Piotr Iľjič Čajkovskij: Eugen Onegin – Wiener Staatsoper Viedeň 2018 (zdroj wiener-staatsoper.at / foto Wiener Staatsoper GmbH / Michael Pöhn)

Réžia poskytuje účinkujúcim dostatočný priestor na vykreslenie psychológie postáv. Predkladá obrazy plné emócií a hlavne v masových scénach je cítiť, že režisér má aj filmárske oko.

„Pri príprave mojej produkcie nebolo pre mňa až tak podstatné, že príbeh sa odohráva v Rusku. Rovnaký by sa mohol udiať v Tokiu alebo v Berlíne. Človek ako Onegin, teda niekto, kto je skoncentrovaný len na životné pôžitky, na hedonizmus, niekto, kto sa nechce nikde usadiť, nechce vyrásť, a snaží sa len naháňať jeden zážitok za druhým, neakceptuje žiaden vzťah a namiesto toho chce udržiavať všetky svoje možnosti otvorené, takýto človek môže žiť kdekoľvek medzi nami. A bude tak žiť až dovtedy, kým zistí, že láska mu už definitívne ušla a jeho život je prázdny, nezmyselný a bez priateľov. Čo potom, keď sa mladosť skončí? Kedy sa konečne odhodlá niekomu sa natrvalo zaviazať? Čo ak má rád svojho najlepšieho priateľa viac, než dovoľujú spoločenské normy? Čo ak mu život ušiel cez prsty počas toho, ako sa on hnal od jednoho večierka k druhému? Čo ak zistí, že už je na všetko príliš neskoro? To sú všetko otázky, ktoré si kladie Čajkovskij a ktoré som sa na javisku snažil inscenovať,“ hovorí k svojej produkcii režisér Falk Richter.

Pod taktovkou francúzskeho dirigenta Louisa Langréeho (ktorý vo Viedni v nedeľu debutoval tiež) orchester v nedeľu podal relatívne slušný výkon (s drobnými problémami v sekcii plechových nástrojov a občasným nesúladom so zboristami). Černochovými partnermi na javisku boli Olga Bezsmertna ako Tatiana, Mariusz Kwiecień ako Onegin, Margarita Gritskova ako Olga a Ferruccio Furlanetto ako Gremin. Tento text nemá byť recenziou, ale priblížením predstavenia, v ktorom Pavel Černoch debutuje. Nebudem preto účinkujúcich hodnotiť nad rámec konštatovania, že každý zo spomenutých štyroch protagonistov spieval s veľkým citom a technicky bezpečne a výborní boli všetci aj po stránke hereckej.

Nemôžem sa však nezmieniť aspoň o spevácky dokonalej Tatiane v podaní ukrajinskej speváčky Olgy Bezsmertnej, ktorá viackrát predviedla perfektne zvládnuté veľmi efektné prechody z forte do piana a naspäť do forte, a to aj počas držaných dlhých tónov. Verím, že nielen vo mne zanechala veľmi silný dojem.

Pavel Černoch po árii Kuda, kuda zožal svoj prvý skutočne veľký potlesk (s výkrikmi bravo) a táto ária sa stala vyvrcholením jeho nedeľného účinkovania. Keď som sa ho však pýtal, či si takýto moment dokáže vôbec užiť, alebo je debut vždy skôr stresovou záležitosťou, nevedel mi celkom jednoznačne odpovedať.

Viedenský Eugen Onegin je produkciou s kvalitnou réžiou a vysoko premyslenou prácou s farbami. Zároveň je dobrou názornou ukážkou toho, ako pojem minimalistická scéna nemusí byť vôbec totožný s pojmom prázdna scéna. A Pavel Černoch si na svoj debut v tejto pekne urobenej inscenácii podľa mňa ani nemohol želať lepšiu spevácku zostavu než tú, v ktorej sa v nedeľu večer ocitol na javisku.

Piotr Iľjič Čajkovskij:
Eugen Onegin
Dirigent: Louis Langrée
Réžia: Falk Richter
Scéna: Katrin Hoffmann
Kostýmy: Martin Kraemer
Choreografia: Joanna Dudley
Svetlá: Carsten Sander
Orchester Wiener Staatsoper
Premiéra 7. marca 2009 Wiener Staatsoper Viedeň
(napísané z reprízy 25. 2. 2018)

Tatjana – Olga Bezsmertna
Eugen Onegin – Mariusz Kwiecień
Lenski – Pavel Černoch
Fürst Gremin – Ferruccio Furlanetto
Larina – Stephanie Houtzeel
Olga – Margarita Gritskova
Filipjewna – Zoryana Kushpler
Ein Hauptmann – Igor Onishchenko
Saretzki – Igor Onishchenko
Triquet – Pavel Kolgatin

www.wiener-staatsoper.at

Reklama
  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Mohlo by vás zajímat


1
Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
Vandal

Také jsme navštívili představení Oněgina s Pavlem Černochem. Jeho vystoupení bylo pro nás překvapením, neboť jsme nezachytili změnu obsazení. Ale nebyli jsme zklamáni, jeho tenor byl příjemný a ladil s ostatními hlasy. Problematické bylo účinkování dirigenta Langrého, který nedostatečně pracoval s dynamikou orchestru a zatlačoval sólisty až do neslyšitelnosti, jakmile se vzdálili od hrany scény. Možná že to bylo jeho debutem na vídeňské scéně, ale představení dost ublížil. Tuto vídeňskou inscenaci milujeme. Padající sníh přes celou širokou scénu divadla působí magicky a má hypnotizující účinek. Překvapením pro nás byl značný počet českých a slovenských diváků na tomto představení i v… Číst vice »