Pavel Černoch jako Lenskij při debutu ve Vídni. A jako bonus velký rozhovor s ním

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5
Piotr Iľjič Čajkovskij: Eugen Onegin – Pavel Černoch (Lenski) – Wiener Staatsoper Viedeň 2018 (zdroj Wiener Staatsoper / foto © Michael Pöhn)

Pred nedávnom ste agentúru Zemsky/Green, ktorá vás dlhodobo zastupovala, nahradili agentúrou Askonas Holt, len preto, aby ste sa po niekoľkých mesiacoch vrátili naspäť k Zemsky/Green. Aké sú dôvody takýchto turbulencií?

To bola taká odbočka. Je to podobné ako v manželstve, kde tiež niekedy bývajú takéto krátke úlety k inému partnerovi. A tomu manželstvu to niekedy prospeje a niekedy neprospeje. Ja som na 5 mesiacov od agentúry Zemsky/Green odišiel a zase som sa k nim vrátil a myslím, že nám to obom prospelo.

Každá agentúra svet opery vníma predovšetkým ako biznis, ktorý je rámcovaný konkrétnymi ekonomickými a právnymi vzťahmi. Vy ste nielen umelec, ale sám aj podnikáte. Vám by takýto štýl myslenia tiež nemusel byť úplne vzdialený. Nemáte potom ambíciu do toho tým agentúram hovoriť?

Tak po prvé, ja agentúram do toho vôbec nevstupujem. Nechávam to na nich. Zmluvy väčšinou nečítam, pretože ich nepodpisujem. Podpisuje ich agent. Moja parketa je niekde inde – ja vstupujem do diskusie so svojím agentom. On mi napíše, že aké sú možnosti a aké ponuky. V akom termíne sú skúšky a koľko je tam predstavení. Aký je tam režisér, aký dirigent, aký je honorár. Čo všetko je súčasťou honoráru a čo všetko je v tom zaplatené. Aký je tam problém, aká je tam prípadne výhoda. A ja len odpovedám áno, alebo nie. Ja ani nemám možnosť do toho aktívnejšie vstupovať, to sú štandardné zmluvy, ktoré operné domy majú, a oni ich podľa toho, ako si to vy želáte, nezmenia. Iba raz sa mi podarilo presadiť si v jednej zmluve, že nebudem nahý na javisku. Urobili mi vtedy dodatok o tom, že budem mať rúško. Takže v tejto časti transakcií svoj podnikateľský pohľad nemám veľký priestor uplatňovať.

Výhoda môjho podnikania sa však prejavuje v niečom inom. Popri speváckom svete mám ešte paralelnú existenciu, druhý príjem, a tým pádom som slobodnejší v odmietaní produkcií, ktoré nechcem robiť. Ak ste na tej práci absolútne finančne závislý a máte manželku, tri deti, alebo milenku, tak sa samozrejme musíte inak oháňať, než keď ste slobodný, nemáte ani hypotéku, ani milenku, a máte relatívne bohatých rodičov a dobré zázemie. A ešte k tomu veľmi solidný vedľajší príjem, ktorý vám pokryje všetky životné náklady. Ste oveľa, oveľa slobodnejší vo svojom rozhodovaní.

Avšak človek, ktorý riadi firmu, musí uvažovať pragmaticky, vedieť sa rýchlo rozhodovať, vedieť vyjednávať. Mal by byť líder. Skôr udávač trendu než nasledovník trendov. Toto všetko sú veci, ktoré napríklad vy potom môžete prenášať aj do sveta opery. Nepociťujete, že by ste mali povedzme o niečo iný štýl myslenia, než majú ostatní vaši kolegovia, ktorí nepodnikajú?

Nič z toho, čo ste spomenuli, vám nepomôže, ak nemáte ten produkt samotný – kvalitný spev… Samozrejme, že produkt musí byť aj pekne zabalený a dobre odprezentovaný a mať rozumnú stratégiu. Ja rozumiem tomu, o čom hovoríte. Ale aj z marketingového hľadiska, najpodstatnejšie vždy je, aký máte produkt. Tým produktom je v tomto prípade spevák. Je zaujímavý? Má nejakú charizmu? Dokáže osloviť ľudí a vyvolať v nich emóciu? Ak jedna z tých vecí nefunguje – teda buď ten marketing, alebo manager, alebo ten produkt sám o sebe nie je dobrý, tak sa nedostaví ani výsledok. Osvedčil sa mi aj v podnikaní aj v opere taký prístup, kedy je potrebné postupne neustále zdokonalovať svoj produkt a byť predvídateľný pre operný dom, nerobiť žiadne také veci, ktoré by ich mohli zaskočiť, a odviesť výkon, ktorý očakávajú. A to je to, čo nakoniec aj tak najviac zaváži.

Tu by som s vami polemizoval. Je predsa veľa dobrých spevákov, ktorí odvedú poctivý výkon, a mnohí z nich majú aj dobrých agentov. Prečo sa potom presadia iba niektorí?

Nemyslím si, že je dobrých spevákov až tak veľa.

Poviem vám príklad. Robil som pred niekoľkými rokmi rozhovor s relatívne významným tenoristom, ktorý dobre poznal situáciu v Berlíne. Tvrdil mi, že najlepším a najkvalitnejším dirigentom v tomto meste je Donald Runnicles. Práve vďaka poctivému prístupu k veci a neustálemu zdokonaľovaniu úplných detailov vo svojich naštudovaniach. Napriek tomu sa ale nemôže presadiť, pretože všetkú moc, všetky peniaze, vplyv v hudobnom svete Berlína, veľkých sponzorov a PR má v rukách Daniel Barenboim…

V poriadku, uznávam, že nestačí, že je niekto dobrý. Za Barenboimom sú inštitúcie, respektíve on sám už je inštitúcia. Má moc. Ale práve preto mám svojho Alana Greena. Ja som podnikateľsky uvažujúci človek a oslovil ma najpodnikateľskejšie uvažujúci agent na svete, takže sme sa stretli ako tím, ktorý premýšľa a myslí strategicky, premýšľa dopredu, domýšla dôsledky svojich rozhodnutí, vyberá už dopredu, ktoré projekty sú podstatné a ktoré nie sú podstatné. Áno, je to tak. A toto vôbec nie je ľahké, lebo jeden projekt sa môže javiť jednoznačne ako významný, ale druhý zas môže byť oveľa dôležitejší pre budúcnosť. A toto všetko Alan Green vie robiť a je tým aj známy. Neviem, či je to tak, ako ste povedali, že je spústa dobrých agentov a dobrých spevákov. Aj jedných aj druhých je málo.

Opéra Bastille Paříž – listopad 2017 (zdroj FB Pavla Černocha)

Spevák teda musí mať za sebou aj nejakého Alana Greena. A ak ho má, potom už to stačí?

Ak sa to potom spojí na oboch frontoch aj s tým poctivým prístupom, tak potom podľa mňa už áno. Viete, public relations v opere samozrejme funguje, a nie je to samozrejme len prípad Barenboim, sú aj mnohé spevácke hviezdy, ktoré sú doslova vyrobené cez PR. Ale to sú väčšinou ľudia, ktorí strašne túžia po popularite, chcú, aby ich poznali ešte aj na benzínovej pumpe, a robia pre to maximum, aby to tak bolo. A veľmi ctižiadostivo si za tým idú. A toto nie je niečo, po čom by som ja túžil. Sú príkladom toho, čoho ja by som sa nechcel dožiť. Ale oni sú iné povahy, majú iné myslenie. A majú teda to, čo si priali, a sú s tým spokojní.

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Mohlo by vás zajímat


1
Komentujte

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
Vandal

Také jsme navštívili představení Oněgina s Pavlem Černochem. Jeho vystoupení bylo pro nás překvapením, neboť jsme nezachytili změnu obsazení. Ale nebyli jsme zklamáni, jeho tenor byl příjemný a ladil s ostatními hlasy. Problematické bylo účinkování dirigenta Langrého, který nedostatečně pracoval s dynamikou orchestru a zatlačoval sólisty až do neslyšitelnosti, jakmile se vzdálili od hrany scény. Možná že to bylo jeho debutem na vídeňské scéně, ale představení dost ublížil. Tuto vídeňskou inscenaci milujeme. Padající sníh přes celou širokou scénu divadla působí magicky a má hypnotizující účinek. Překvapením pro nás byl značný počet českých a slovenských diváků na tomto představení i v… Číst vice »