Pavel Černoch jako Lenskij při debutu ve Vídni. A jako bonus velký rozhovor s ním

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Je však veľký omyl myslieť si, že musíte byť slávny na to, aby ste boli obsadzovaní. Tu nie sme v Hollywoode. Môžete byť výborný operný spevák, ktorý bude spievať vo všetkých veľkých operných domoch, a nepotrebujete k tomu vôbec žiadne PR. Takíto speváci sú, a sú aj neustále obsadzovaní, častokrát v tých najlepších produkciách, a to aj napriek tomu, že široká verejnosť, ktorá sa nezaujíma o operu, ich vôbec nepozná. Ja nepotrebujem byť na Facebooku, ukazovať, čo som raňajkoval a kde som práve teraz. To by síce tiež možno niektorých operných fanúšikov zaujímalo, ale určite v oveľa menšej miere než u tých populárnych hviezd.

Dlho som sa vyhýbal aj rozhovorom s novinármi. Väčšinu mojich rozhovorov som dal len teraz v poslednom roku, roku a pol. Predtým sa mi do toho moc nechcelo. Ale nakoniec ma veľmi ovplyvnil práve jeden rozhovor so svetoznámou herečkou, paradoxne práve hollywoodskou, ktorý som videl niekde v televízii. Ona vtedy povedala: „Som hviezda, a k tomu, aby som ňou bola, patrí aj PR okolo mňa, je to súčasť mojej práce. A patria k tomu aj moje blondavé vlasy, moje prsia a moje herecké umenie. Bez zapojenia všetkých týchto atribútov by som nikdy nemohla byť v Hollywoode hviezdou.“ Takže som prijal, že vystupovanie v médiách je vlastne súčasťou mojej práce, a pochopil som, že snažiť sa tomu úplne vyhnúť nie je príliš rozumné. Ale znovu opakujem, opera nie je Hollywood, tu sa dá urobiť vynikajúca spevácka kariéra aj bez toho, aby vás poznala široká verejnosť. Tá operná vás však samozrejme poznať musí.

Sedí tu s nami aj váš hlasový kouč. Vy spolu spolupracujete už 20 rokov, ak sa nemýlim…

Ja som mal v úplných počiatkoch svojej speváckej kariéry veľmi veľa zlých hlasových koučov. Dostali ma až do štádia, kedy som vo svojich 25 rokoch nebol schopný zaspievať ani kvintu. Potom som si našiel tohoto pána profesora a už som u neho zostal. Pracujeme spolu v podstate neustále. Treba si uvedomiť, že máte iné svalstvo, keď máte 25 rokov, a iné, keď máte 45 rokov. V každom veku je hlasový aparát rozdielny a svaly rôzne ochabujú. Preto toľko spevákov po štyridsiatke začne mať problémy. Prestanú mať volumen, ich hlas neznie mlado a niekedy aj úplne odíde.

S každou novou rolou prichádza nová výzva, musíte sa prispôsobovať všetkému, čo je s tým spojené, čo je to za rolu. Ja som prešiel od Donizzettiho cez Verdiho a posúvam sa k Šostakovičovi a možno za 6 – 7 rokov to bude Wagner. A to sú všetko nielen úplne iné veci po spevácej stránke, ale aj iný štýl hudby, iný typ orchestra, iná intenzita orchestra. Tak aj spievať to musíte vždy inak. A na to treba byť pripravený.

Váš pedagóg s vami chodí na predstavenia?

Na každé predstavenie nie, ale vždy na jedno z každého nového projektu. Na každej novej veci sedí medzi divákmi a následne mi dáva spätnú väzbu. A potom je tam ešte môj agent, ale ten chodí väčšinou na generálku.

Ale agent vám asi neporadí, ako spievať…

No ale keď on ma predáva ako „tovar“, tak ma musí vidieť v tej úlohe, aby vedel, čo predáva. A vie mi dať aj spätnú väzbu, napríklad, že mám niečo odstrániť, ale samozrejme nepovie mi už, ako to urobiť, na to mám kouča. Agent ma musí vidieť aj preto, aby za mňa mohol veľmi vierohodne bojovať a povedať, že za mňa ručí. Ale mal som aj agentúru, zhodou okolností práve tu vo Viedni, a tá ma rok nevidela. Pýtal som sa tej pani, že ako ma chce predávať, keď nevie, ako spievam? „Ale veď ja ťa poznám, viem, ako spievaš,“ povedala mi. „Ale počula si ma naposledy v roku 2007, a teraz bude 2009,“ bránil som sa. Samozrejme, prestal som s ňou spolupracovať.

Naše stretnutie sme začali prvým číslom Opery Plus a rozhovorom s vami, ktorý bol v ňom. Napadá vás niečo na záver, čím ho ukončíme?

Veľa sme tu dnes hovorili o Viedni a jej obyvateľoch. Ja mám Viedeň veľmi rád a preto som si tu v roku 2008 kúpil byt. Nachádza sa dokonca relatívne neďaleko od budovy Opery. Prial som si už vtedy tu bývať, žiť a spievať. No ale vidíte, človek mieni, a pán Boh mení.

Teraz sa to vaše prianie už môže začať postupne napĺňať. Neskôr, než ste si priali, ale predsa.

Uvidíme…

Ďakujem za rozhovor!

Pavel Černoch (zdroj pavelcernoch.cz / foto Petr Kurečka)

VIZITKA
Brněnský rodák Pavel Černoch (1974) absolvoval v poslední době řadu významných debutů a stal se jedním z nejvyhledávanějších tenoristů své generace.

Pavel Černoch je absolventem brněnské JAMU oboru hudební management. Svůj vztah k hudbě si uvědomoval již od dětství a to v Brněnském dětském sboru Kantiléna. Operní zpěv později studoval soukromě u italského mistra Paola De Napoli ve Florencii, který je doposud jeho mentorem. Svůj jevištní debut absolvoval v Mozartově Kouzelné flétně na scéně brněnské Janáčkovy opery. Poté následovala jeho první angažmá v operních domech ve Vídni, Štýrském Hradci, Rize, Seville, Düsseldorfu, Varšavě a v Praze. 

Po úspěšném debutu v roce 2009 v Bavorské státní opeře v Mnichově jako Števa v Její pastorkyni se stal stálým hostem na scénách nejvýznamnějších operních domů, jako jsou m.j.: Teatro alla Scala Milano, Opera San Carlo Neapol, Státní opera v Berlíně, Německá opera v Berlíně, Státní opera v Hamburgu, Opera Stuttgart, Opera Zürich, Théatre La Monnaie Brusel, Opéra de Bastille Paris, Opéra de Lyon, Teatro Real Madrid, Bolschoi Theater v Moskvě, Finská národní opera Helsinki stejně tak jako Operní festival v Glyndebourne, a to s rolemi italského, francouzského, ruského i českého repertoáru: Alfredo (La Traviata), Gabriele Adorno (Simon Boccanegra), Rodolfo (La boheme), Pinkerton (Madama Butterfly), Faust (Gounod a Berlioz), Lenski (Evžen Oněgin), Vaudémont (Iolante), Lykow (Carská nevěsta), Števa (Jenůfa), Boris (Káťa Kabanová), Princ (Rusalka) a Jeník (Prodaná nevěsta).

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Mohlo by vás zajímat


1
Komentujte

Please Login to comment
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
Vandal

Také jsme navštívili představení Oněgina s Pavlem Černochem. Jeho vystoupení bylo pro nás překvapením, neboť jsme nezachytili změnu obsazení. Ale nebyli jsme zklamáni, jeho tenor byl příjemný a ladil s ostatními hlasy. Problematické bylo účinkování dirigenta Langrého, který nedostatečně pracoval s dynamikou orchestru a zatlačoval sólisty až do neslyšitelnosti, jakmile se vzdálili od hrany scény. Možná že to bylo jeho debutem na vídeňské scéně, ale představení dost ublížil. Tuto vídeňskou inscenaci milujeme. Padající sníh přes celou širokou scénu divadla působí magicky a má hypnotizující účinek. Překvapením pro nás byl značný počet českých a slovenských diváků na tomto představení i v… Číst vice »