Pesaro 2015: olympiáda rossiniovského zpěvu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Olympiáda rossiniovského spevu 

Pred tridsiatimi šiestimi rokmi sa začala písať história jedného z najosobitejších a na základe osobnej účasti v ostatnom štvrťstoročí si trúfam  vyriecť, že aj najkvalitnejších operných podujatí na svete. V rodisku Gioachina Rossiniho, pôvabnom prímorskom Pesare, sa vtedy po prvýkrát objavilo logo s názvom Rossini Opera Festival. Či jeho osnovatelia v čase zrodu verili, že sa im podarí vzkriesiť a uviesť celý javiskový odkaz geniálneho majstra belcanta a oprášiť veľkú časť jeho zabudnutej vokálno-inštrumentálnej či komornej tvorby, v tom nie som si celkom istý. Skutočnosť vypovedá jednoznačne: do dnešného dňa z kolekcie tridsiatich deviatich Rossiniho opier chýba naštudovanie len jednej jedinej (Edoardo e Cristina).

Rozsiahle dielo Gioachina Rossiniho po období hracieho boomu na dlhé roky zmizlo z plagátov. Dramaturgovia dlhé desaťročia omieľali len Barbiera zo Sevilly, prípadne zo dve – tri ďalšie buffy. Partitúry v lepšom prípade driemali v archívoch, v horšom sa potulovali kde-kade ako noty nehodné povšimnutia. Koncom šesťdesiatych rokov, po období ojedinelých naštudovaní Rossiniho vážnych opier (prvým bolo Obliehanie Korintu roku 1948 vo Florencii), si skupinka muzikológov (predovšetkým Talian Bruno Cagli a Američan Philip Gossett) a dirigentov (na čele s Albertom Zeddom) povedali dosť! Pod hlavičkou La Fondazione Rossini sa začalo intenzívne vedecké bádanie v širokom teréne skladateľovej pozostalosti a v kritických edíciách sa postupne objavovali zabudnuté skvosty, predovšetkým zo žánru opera seria. Keď roku 1980 vznikol Rossini Opera Festival, výsledky muzikologických výskumov sa vzápätí premieňali na živé predstavenia. Festival sa stal originálnym laboratóriom aplikovanej muzikológie. Rossiniovská renesancia sa rozbehla na plné otáčky. Divácka reflexia za ňou nezaostávala ani o krôčik.

Ročník 2015, v poradí tridsiaty šiesty, zhodou okolností ponúkol dva rovnaké tituly, akými sa dejiny festivalu začali písať. Operu semiseriu La gazza ladra (Straka zlodejka) a jednoaktovú buffu L´inganno felice (Šťastný omyl). Prvá z nich sa vrátila v podobe z roku 2007, druhá dokonca v oživenej verzii spred dvadsaťjeden rokov. Jedinou novinkou (nie však absolútnou, lebo dielo sa už v Pesare hralo roku 2001) bola nová inscenácia dvojdejstvovej opery La gazzetta (Noviny). Opernú ponuku dopĺňala pravidelne, už po štrnásty raz, opakovaná scénická kantáta Il viaggioReims (Cesta do Remeša), ktorá v rovnakej javiskovej podobe slúži ako priestor pre najlepších frekventantov interpretačného kurzu Accademia rossiniana. Trvalou súčasťou festivalu sú koncerty vokálno-inštrumentálne (tohto leta Messa di GloriaStabat Mater, ako aj kantáty Il pianto d´Armonia sulla morte d´OrfeoLa morte di Didone) a komorné belcantové popoludnia (Chiara Amarù, Olga Peretyatko, Nicola Alaimo). Dva týždne Pesaro doslova pulzuje Rossinim, denne sa uskutočnia zväčša dve podujatia v priestoroch historického Teatro Rossini, v „zdivadelnenej“ športovej hale Adriatic Arena a v Auditoriu Pedrotti miestneho konzervatória. Aktuálny ročník je venovaný pamiatke režiséra Lucu Ronconiho, ktorý zomrel pred polrokom a počnúc povestnou inscenáciou Cesty do Remeša (1984 s Claudiom Abbadom za dirigentským pultom) a končiac Armidou (2014) na Rossini Opera Festivale režíroval dvanásťkrát.

Straka zlodejka – vtipná a brilantná
Vrátila sa po ôsmich rokoch a opäť zaiskrila. Vo vnemoch sluchových i zrakových. To sa nestáva až tak často. V čase pôvodnej premiéry Straky zlodejky na festivale mal taliansky režisér Damiano Michieletto tridsaťdva rokov. Dnes má štyridsať, je to teda stále pomerne mladý a veľmi úspešný umelec. Jeho cítenie opery je moderné, nie je však žiadnym extrémistom. Spolu so scénografom Polom Fantinom a kostýmovou výtvarníčkou Carlou Teti oživili takmer štvorhodinový večer veľkou dávkou fantázie a zároveň piety voči skladateľovi. La gazza ladra je typickou Rossiniho operou semiseriou (vo všeobecnosti to nie je ľahký žáner pre inscenátorov) s veľkými časovými plochami oboch dejstiev.Hrá sa pomerne zriedka, spája pátos vážnej opery s komickými prvkami a je vokálne nesmierne náročná nielen pre soprán (Ninetta) a tenor (Gianetto). Pomerne významné party sú napísané pre dva vyššie basy (Gottardo a Fernando) i nohavičkový mezzosoprán (Pippo).

Damiano Michieletto vo svojej koncepcii stavil na personifikáciu straky (v deji zohráva kľúčovú rolu, keď nebadane kradne striebro a tieň podozrenia padá na mladú slúžku v dome bohatého statkára Fabrizia), ktorú stvárňuje bravúrna dievčenská akrobatka. Každej postave dal primeraný profil, či išlo o charakter kladný, záporný alebo dramatickejší. Výprava je jednoduchá, tvorí ju viacero polohovateľných rúr, druhé dejstvo sa odohráva na vode. Pestré kostýmy dodávajú scénickému obrazu kontrast a podporujú tok deja.

orchestromzborom Teatro Comunale di Bologna naštudoval Straku zlodejku dirigent Donato Renzetti. Veľmi skúsený interpret Rossiniho opier nepotrebuje okázalé gestá, aby vystaval ťah partitúry so všetkými jej lyrickými vrstvami, ale aj ohnivými gradáciami. Aj keď v predohre sa ešte orchester zopár nepresnostiam nevyhol, postupne podával výkon hodný najvyššieho obdivu. Koniec koncov, bolonský orchester je jedným z rezidenčných ansámblov festivalu, takže rossiniovskú poetiku má v malíčku.

Reklama
  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4

Hodnocení

Vaše hodnocení - Rossini: La gazza ladra (ROF 2015)

[Celkem: 1    Průměr: 4/5]

Vaše hodnocení - Rossini: La gazetta (ROF 2015)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Vaše hodnocení - Rossini: L´inganno felice (ROF 2015)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Vaše hodnocení - Rossini: Messa di Gloria (ROF 2015)

[Celkem: 0    Průměr: 0/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na