Požehnaný buď kdo přicházíš ve jménu tance

Okrem umelcov, riaditeľov, tanečných združení a možno ministerky kultúry má našťastie Česko niekoľko ľudí, o ktorých nikto nevie a ktorí prinášajú českému divákovi obraz tanečného umenia, ktoré sa odohráva na západ od nás a zároveň i návraty stratených či nechcených synov, ktorí dosiahli svetové uznanie v zahraničí. Jedným z týchto tajných agentov je Rudolf Kubičko, ktorý trvalo žije v Nemecku a tento rok už po ôsmykrát organizuje projekt Tanečný most –  Tanzbrücke. Ten sa uskutoční už túto nedeľu 14. októbra na scéne Janáčkovho divadla v Brne. Národné divadlo Brno, jeho baletný súbor totiž poskytol azyl pre tento projekt bez toho, aby ho zbytočne a samoľúbo zaťažil ďalšími finančnými nákladmi. Rudolf Kubičko od roku 2004 stačil už k nám priviesť mimoriadne projekty i choreografov. Od veľkoryso koncipovaných večerov, kedy diváci mohli vidieť hosťovanie celého súboru z Nemecka až po dramaturgicky silno vypointované a skvele obsadené galavečery. Celovečerný balet Maria Schrödera The Wall v titulnej role s brnianskym rodákom Tomášom Ottychom, ktorý sa úspešne po angažmán v NDB etabloval v Essene a Lipsku (Aalto Ballett Theater Essen, 2004), tanečné divadlo enfant terrible Johanna Kresnika Ulrike Meinhof (Tanztheater Johann Kresnik Bonn, 2006), pred nie úplne zaplneným hľadiskom, nielen so strhujúcim tanečným divadlom, ale i fascinujúcim scénografickým konceptom, kritikou a divákmi nedocenené uvedenie baletu Rossini Cards dnes jedného z najžiadanejších choreografov Maura Bigonzettiho (Ballett Dortmund, 2008) až po baletné tableaux Youriho Vàmosa Sen noci svätojánskej (Deutsche Oper am Rhein Düsseldorf/Duisburg, 2007) s ďalším brnianskym rodákom Filipom Veverkom. Mohli sme vidieť aj drobné lahôdky ako Balanchina, duetá začínajúcich nemeckých choreografov, či Bolero Stephana Thossa (Hessenské divadlo Wiesbaden, 2011), ktorý vzbudzuje svojimi adaptáciami klasických baletov ako Spiaca krásavica, stále viac pozornosti.
Tanečný most to nie sú len predstavenia v Brne, ale domáci súbor, či hostia z ND Praha získali možnosť vystúpiť práve na nemeckých scénach napríklad s Labutím jazerom, na galakoncertoch s hosťami ako bratia Bubeníčkovci či primabalerína Daria Klimentová. Súčasťou širšieho projektu Německý podzim brněnského baletu sú i dve české premiéry. Vynikajúca adaptácia Hofmannstahlovej poviedky Lucidor v choreografii majstra epických baletov Youriho Vàmosa (ktorý sa do Brna vďaka Tanečnému mostu vracia už po druhýkrát po divadelne veľkoryso komponovanej Coppelii z Montmartru, jednom z mála skutočných celovečerných, epických,  výpravných baletov na českých javiskách), ktorý vystaval strhujúcu drámu podporenú osobitou hudobnou dramaturgiou z hudobných diel Glazunova, ktorá bohatou choreografickou imagináciou, psychologickou drobnokresbou, v prepychových kostýmoch ako sme ostatne u Vàmosa zvyknutí, speje k dramatickému finále (geniálne záverečné dueto). Druhým titulom bude Zjasnená noc Arnolda Schönberga Ralfa Dörnena v novembri v rámci janáčkovského festivalu. Je dobré a prínosné pre reprezentáciu Českej republiky, že most je priechodný z obidvoch strán.

Aký zmysel má Tanečný most, okrem tradičného stretávania umelcov, inšpirácie pre choreografov a v neposlednom rade pre divákov? Nie je to i trochu výčitka českým divadlám pre ich prístup k dramaturgii a prezentácii tanca a baletu? Na otázku Rudolf Kubičko odpovedal šalamúnsky:

„Taneční most je platforma pro všechny, kteří hledají směr, trend a uměleckou inspiraci. Nejedná se až tak o ucelený dramaturgický celek, spíše o pestrou nabídku nápadů a veletrh kontaktů. Pro diváky je to nahlédnutí klíčovou dírkou k našim sousedům, aniž by museli balit kufr. Mimo jiné uvidí jak tvoří a tančí naši nejslavnější tanečníci, bratři Bubeníčkové. A pro tanečníky a budoucí tvůrce je to výzva a inspirace. Brněnský soubor národního divadla tuto výzvu přijal, jak ukáže v programu letošního programu Tanečního mostu. V Německu je za více než osm let existence Tanečního mostu brněnské Národní divadlo a jeho angažmá v projektu natolik známé, že dnes už není potřeba tanečním sólistům a choreografům v Německu vysvětlovat, kam vlastně jedou a proč. Letošní představení Tanečního mostu je oslavou toho, že tanec u nás ještě žije a že lidé dokáží kompletně vykoupit divadlo i v době, kdy nám z politiky a hospodářské oblasti všichni tvrdí, že máme krizi a na umění máme raději zapomenout.“  
Tento rok sa v Brne koná „iba“ galavečer, ktorého hlavným ťahákom je účasť Jiřího a Ottu Bubeníčka, za rok druhé a posledné vystúpenie v rámci ČR spolu s letným open air projektom na hrade v Šternberku. Zatancujú vlastnú choreografickú víziu inšpirovanú Dorianom Grayom Oscara Wildeho. Popri nich však nesmieme opomenúť prvú sólistku Staatsballett Berlin Beatrice Knop, ktorej partner bude Dmitry Semionov (nie je to zhoda mien, je brat primabaleríny Poliny Semionovej), ktorí zatancujú strhujúce dueto z baletu Caravaggio Maura Bigonzettiho, ktorý vznikol na objednávku súboru, stal sa hitom v Berlíne a bol zaznamenaný na DVD v titulnej role s Vladimírom Malakhovom. Vedľa Bubeníčkov, je práve toto sugestívne a skoro mystické dueto s technicky náročným partnerským tancom, spolu s duetom z baletu Youriho Vámosa Lucidor a Arabella jedným z vrcholov večera. Prečo v rámci Tanečného mostu neparticipujú na turné s týmto Gala i iné divadlá (napr. v roku 2008 večer Stars and Steps Baletu Dortmund, videli i diváci v Prahe, Budapešti a Bratislave)? Je to ich nezáujem, alebo finančné riziko predstavenia? „Je pravda, že to není zadarmo, ale divadla platí podstatně méně, než ta akce doopravdy stojí, protože mám sponzory a i jiné zdroje. Ale nemám podle svých zkušeností pocit, že by po tom jiná divadla v republice toužila. Na to, aby ředitel divadla vydal extra peníze na balet, na to by museli mít rozhled a páru o tom, o čem to celé je. To je případ jedině dvou divadel v ČR. V Brně a v Praze.“

Rudolf Kubičko projekt uskutočňuje s podporou projektu Česko-německého fondu budoucnosti a so získavaním sponzorov má bohaté a reálne skúsenosti. A o podpore českej strany vie svoje. Je obdivuhodné, že mu jeho elán vydržal. Po tom, čo sám tancoval na javisku NDB a baletných súborov v  Salzburgu, Linzi a Essene, začal písať texty o politike v Rakúsku a Nemecku do časopisu Reflex a stal sa umeleckým agentom. Ťažisko jeho práce je v divadle v Dortmunde, kde je vedúcim tanečných projektov pre mladých divákov a manažérom baletného centra Westfalen v Dortmunde. Nebolo by lepšie robiť Tanečný most na druhej strane v Nemecku, kde publikum balet miluje, má štedrú podporu mecenášov, s uznávanými českými tanečníkmi, ako za neuveriteľne ťažkých podmienok exportovať exkluzívne tanečné umenie do ČR? „Na to je potřeba zázemí divadla, které by to chtělo. V Dortmundu, kde pracuji, děláme čtyři gala ročně. Jedno české jsme už měli, trvalo 4,5 hodiny a bylo velkolepé. Ale myslím, že další budu dělat až s desetiletým odstupem. Přece jenom toho tolik nemá Česko nabídnout co naopak, už jenom kvůli velikosti těchto zemí a hustotě kvalitního tanečního materiálu.“

Je to možno drsná odpoveď, ale určite je k zamysleniu.

Na galavečere sa predstaví okrem už spomenutých umelcov celý rad ďalších zaujímavých osobností: Blythe Newman, rodáčka z Austrálie, prvá sólistka baletu Badenského štátneho divadla v Karlsruhe, ktorá tancovala diela takých choreografov ako George Balanchine, Uwe Scholz či Christopher Wheeldon. Jej partnerom bude Flavio Salamanka z Brazílie. Jeho repertoár zahrňuje hlavné roly ako Basil v Don Quijotovi, Albert v Giselle, Franz v balete Coppélia, Romeo, Solor v Bajadére, Valmont v Nebezpečných známostiach, Colas v Márnej opatrnosti, Lysander v Sne noci svätojánskej a ďalšie choreografie Youriho Vàmosa, Heinza Spoerliho, Hansa van Manena a George Balanchina. V roku 2005 získal spolkovú Tanečnú cenu „Budúcnost“. Moeka Katsuki sa narodila v Japonsku. Na súťaži Tanzolymp 2010 v Berlíne získala bronzovú medailu. Druhým rodákom z Brazílie je Pablo dos Santos. Už počas štúdia  tancoval v divadle v Karlsruhe: Márna opatrnosť v choreografii Fredericka Ashtona, Labutie jazero v choreografii Christophera Wheeldona, Luskáčik v choreografii Youriho Vàmosa. Od minulej sezóny je stálym členom baletu Štátneho divadla Karlsruhe. V roku 2011 bol finalistom na Prix de Lausanne. Risa Tateishi sa narodila v japonskej Osake. V súbore Baletu Dortmund pod vedením medzinárodne uznávaného choreografa a riaditeľa baletu Xin Peng Wanga pracovala mimo iných s choreografmi Maurom Bigonzettim, Petrom Breuerom, Birgit Scherzerovou, Noahom Gelberom a Cayetanom Sotom. Jej repertoár obsahuje sólové roly v choreografiách George Balanchina či Williama Forsytha. Howard Quintero Lopez je z Kuby. Najskôr bol sólistom v Kubánskom národnom balete, potom sa presťahoval do Európy a prešiel ako sólista významnými európskymi súbormi: Jeune Ballet de France, balet Victora Ullateho v Madride, Kráľovský balet vo Flandroch, zürišský balet a lipský baletný súbor. Jeho široký repertoár zahrňuje choreografie Williama Forsytha, Christiaana Spucka, Uwe Scholzeho, Georga Balanchina, Jiřího Kyliána, Cayetana Sota či Jeromyho Robbinsa. Už spomenutý Dmitry Semionov sa narodil v Moskve. Baletné vzdelanie získal na legendárnej baletnej škole A. J. Vaganovej v Petrohrade. Nastúpil do angažmán ako sólista Kirovho baletu, ale po siedmych rokoch odišiel do Nemecka. V roku 2009 bol časopisom Ballett-Tanz nominovaný najlepším tanečníkom roka. Jeden z dámskych miláčikov berlínskeho baletného publika Beatrice Knop, sa narodila vo východnom Berlíne, vo vtedajšej NDR. Po škole nastúpila do súboru berlínskej Štátnej opery, kde sa po troch rokoch stala sólistkou. V jej repertoári sú takmer všetky hlavné úlohy v klasických romantických baletoch ako Clemence v Raymonde (Rudolf Nurejev), Mercedes v Donu Quijotovi (Patrice Bart), Odetta a Odilia v Labuťom jazere toho istého choreografa, Giselle, princezná Aurora v Spiacej krásavici (Rudolf Nurejev), Gamsatti v Bajadére (Vladimír Malakhov), titulná rola v Sylvii (Frederick Ashton), ale zároveň roly v neoklasických a súčasných choreografiách renomovaných choreografov ako George Balanchine, John Cranko, Maurice Bèjart, William Forsythe, Jiří Kylián, Angelin Preljocaj, Christian Spuck, Mauro Bigonzetti, Jerome Robbins, Nacho Duato a ďalší.
I keď nie som priaznivcom galavečerov, kde sú duetá vytrhnuté z kontextu a dejového rámca, je program neobyčajne pôsobivý. Nemali by sme zabudnúť na ukážky nastávajúcich českých premiér Lucidora a Arabelly Youriho Vámosa, či u nás neznámeho vynikajúceho choreografa Ralf Dörnena Zjasnená noc. Divákom, ktorí zaspali, ostáva šanca získať posledné vstupenky, či postupne sledovať webové stránky Národného divadla Brno, kde budú určite (ako sme zvyknutí) padať do predaja späť nevyzdvihnuté rezervácie od divákov, ktorí si to rozmysleli. Takže nikto nie je bez šance. Navyše auditórium Janáčkovho divadla poskytuje výborné miesta, kde nie je divák handicapovaný tretím či štvrtým balkónom, či bočnými lóžami, ktoré zážitok z predstavenia skresľujú. Vidieť strhujúce pätnásťminútové dueto bratov Bubeníčkov je neopakovateľný zážitok. „O tanci bych možná jen řekl, že lidé chtějí rozumět tanci, ale to jsou na špatném parníku. Tanci nerozumí nikdo, tanec se musí cítit“, dokončuje Rudolf Kubičko, človek, ktorý buduje osem rokov most k českému i nemeckému divákovi. Záslužná činnosť, nech je i požehnaná.

Uplynulý víkend priniesol do Českej republiky nevídanú vec. Vďaka záujmu o tanec a fantázii i obrovskému nasadeniu Martina Fiedlera a Michala Nejezchleba sa uskutočnil prvý ročník Dance Life Expo v rámci športového veľtrhu na brnianskom výstavisku. Designovo moderne pojatý web, nádherne nafilmovaný a zostrihaný spot, kampane na sociálnych sieťach, priviedli do pavilónu E nespočetných návštevníkov (zatiaľ podľa vstupeniek okolo 20 000 ľudí). Štatisticky sa stalo podujatie stretnutím všetkých tanečných žánrov, najlepších tanečníkov v rámci ČR, ale i Slovenska a zahraničia. Bohužiaľ ďaleko pozadu zostali práve kamenné divadlá, ktoré v silnej konkurencii ostatných žánrov nedostatočne reprezentovali balet. Či to bola lenivosť, či nezáujem, neviem. V médiách úplne zaniklo, že veľtrh podporil Vladimír Malakhov, ktorý osobne viedol masterclass a dokázal, že nie je žiadna „boľšaja“ hviezda, ale stále zaujímavá osobnosť, ktorá má mladým pedagogicky čo ukázať. Malakhov obdržal cenu Dance Live Expo Award za rozvoj a inspiraci světového tanečního umění.
Tak ako to už väčšinou býva, prvý ročník sprevádzajú chyby a nebolo tomu inak ani v Brne. Určite to však nie je organizátormi, ale alarmujúcim stavom lenivosti a neinvenčnosti divadiel a baletných súborov. Možno sa divia marketingoví pracovníci kamenných divadiel, prečo sú vypredané prenosy predstavení ako baletu tak opery z prvých svetových scén v kinách, ale v rámci zvyšovania kvality svojich predstavení, marketingových komunikačných nástrojov nič nerobia. Reprízy inscenácií so šlendriánskym prístupom čo do počtu skúšok, príšerne hrajúce orchestre, poničené kulisy a priemerná tanečná úroveň. Milovníci baletu si radšej zájdu do Drážďan či do Viedne. Konkurencia je dnes veľmi silná. Stačí si uvedomiť, ako zmobilizovali svoje sily umelci minimálne tridsiatich tanečných štýlov. Organizátorom sa podarilo prekonať rekord Guinessovej knihy rekordov v počte ľudí tancujúcich na jednom mieste rovnakú choreografiu. Veľmi sugestívne predstavenie 614 tanečníkov. Bohužiaľ balet na veľtrhu zanikol. Bolo by úžasné, keby podobnú udalosť otváral galakoncert za účasti popredných tanečníkov z českých divadiel na veľkej scéne. Aby tanečné čísla vyzneli na serióznom javisku a nie na improvizovaných javiskách. Bolo by určite krásne, keby popri festivale hudobného divadla Opera konaným pod záštitou Jednoty hudebního divadla vznikla prehliadka českých baletných súborov, napríklad práve pod hlavičkou podobnej veľkorysej akcie. Bolo by určite príjemné, keby na podobnej akcii existovala video miestnosť, kde by návštevníci, ktorí sa idú pozrieť na svoje deti, mohli vidieť záznamy baletných predstavení, napríklad v spolupráci s Kyliánovou videotékou. Keby popri ohlušujúcej hudbe street dance skupín, bolo niekde i ticho na kľudný rozhovor. Vedľa nevkusných kostýmov pre spoločenské tance by určite zaujala výstava najkrajších baletných kostýmov, ktoré by mohli „láskavo“ zapožičať divadlá z celej republiky. Vidím veľkú plochu haly, kde je zavesených tridsať či štyridsať balerín a návštevníci zblízka obdivujú filigránsku prácu umelecko-dekoračných dielní a invenciu Josefa Jelínka, Romana Šolca a ďalších vynikajúcich kostýmových výtvarníkov, kde dievčatká snívajú o kariére primabalerín a divadlá, ktoré strácajú diváka, vzbudzujú záujem a obdiv pre skvosty, čo  vlastnia vo svojich fundusoch. Snaha týchto pánov o rozvoj tanečného umenia je obdivuhodná. Nadšené odozvy divákov sú však jedinou ich odmenou. Požehnaný buď, ktorý prichádzaš v mene tanca. Takýchto nápadov by bol celý tucet, ale musela by byť snaha aj od tých, ktorí riadia baletné súbory, divadlá, nadácie… a pre svoju prácu nežijú tak, ako pre tanec žijú tanečníci.
Taneční most / Tanzbrücke 2012
14. října 2012 Janáčkovo divadlo Brno

program:
LUCIDOR A ARABELLA
– polonéza z 2. jednání
choreografie: Youri Vàmos
hudba: Alexander Glazunov
tančí: soubor baletu Národního divadla Brno
– duet z 3. Jednání
tančí: Ivona Jeličová a Filip Veverka (sólisté Národního divadla Brno)

STVOŘENÍ
– duet Adama a Evy
choreografie: Uwe Scholz
hudba: Joseph Haydn
tančí: Eriko Wakizono a Jan Fousek (sólisté Národního divadla Brno)

SÓLO Z BALETU MOZART
choreografie: Xin Peng Wang
hudba: W.A. Mozart
tančí: Risa Tateishi (sólistka Baletu Dortmund)

VOYAGE
choreografie: Renato Zanella
hudba: W. A. Mozart
tančí: Ivan Popov (sólista Národního divadla Brno)

DUET Z BALETU CARAVAGGIO
choreografie: Mauro Bigonzetti
tančí: Beatrice Knop a Dmitry Semionov (1. sólisté Státního baletu Berlín)

ZJASNĚNÁ NOC
choreografie: Ralf Dörnen
tančí: sbor (Národní divadlo Brno)
sólo: Ivona Jeličová a Adam Sojka (sólisté Národního divadla Brno)

SATANELLA
choreografie: Marius Petipa
hudba: Cesare Pugni
tančí: Moeka Katsuki a Pablo dos Santos (sólisté Bádenského státního divadla Karlsruhe)

DNEŠEK JE VČEREJŠKEM ZÍTŘKA
choreografie: Raimondo Rebeck
hudba: Max Richter
tančí: Risa Tateishi, Howard Quintero Lopez (sólisté Baletu Dortmund)

DUET Z BALETU MOMO
choreografie: Tim Plegge
hudba: Peteris Vasks
tančí: Blythe Newman a Flavio Salamaka (1. sólisté Bádenského státního divadla Karlsruhe)

INTIMATE DISTANCE       
choreografie: Jiří Bubeníček
hudba: Otto Bubeníček
tančí: Beatrice Knop a Dmitry Semionov (1. sólisté Státního baletu Berlín)

OBRAZ DORIANA GRAYE
„Pro Ottu Bertise“
choreografie: Jiří Bubeníček (1. sólista baletu Semperovy Opery Drážďany) a Otto Bubeníček (1. sólista Baletu Johna Neumeiera Hamburk)
scénografie a projekce: Otto Bubeníček
kostýmy: Denisa Nová
tančí: Dorian Gray – Otto Bubeníček
Basil Hallward, Lord Henry Wotton a obraz Doriana Graye – Jiří Bubeníček
Sibyla Vane – Raquél Martínez (sólistka baletu Semperovy opery Drážďany)

www.ndbrno.cz