Přál si být pochovaný v divadelním kostýmu. Tenor Dorin Teodorescu

Prial si byť pochovaný v divadelnom kostýme. Tenor Dorin Teodorescu

„Slzy sú len iný druh hudby,“ povedala rumunská novinárka Nicoleta Ioniţă krátko po tom, čo „princ rumunskej operety“, profesor spevu a riaditeľ Divadla operety (dnešné Teatrul Național de Operetă și Musical Ion Dacian) v Bukurešti Dorin Teodorescu odišiel do hudobného neba. Kalendár ukazoval 15. marec 1999. Stredo- a východoeurópske médiá sa intenzívne zaoberali nedávnym vstupom Česka, Poľska a Maďarska do NATO (12. marec 1999), a spomienka na elegantného tenora zostala vo víre politických udalostí margináliou. Kolektív z operety však nelenil a svojho šéfa i kolegu si uctil spôsobom pre hudobníka snáď najkrajším.

Teodorescovi kolegovia sformovali malý ansámbel, ktorý po názvom Camerata Dorin Teodorescu úspešne koncertoval na festivaloch organizovaných bukurešťským Francúzskym kultúrnym inštitútom, a nielen tam. Rumunský diskografický dom Electrecord pripravil pre milovníkov operetných melódií kompilačný album in memoriam pod názvom Imaginea unui destin (Obraz jedného osudu), na ktorom Dorin Teodorescu exceluje v áriách z operiet Straussa, Suppého či Lehára. Štyrmi ukážkami je zastúpené ohnivé Španielsko a platňu uzatvárajú tenorove obľúbené neapolské canzonetty, ktoré kedysi tvorili chrbtovú kosť repertoáru Maria Lanzu.

Život a kariéru legendy rumunskej operety mapuje rovnomenná monografia z pera muzikológa a publicistu Grigore Constantinesca, ktorá vyšla v roku 2003 pod egidou Jednoty hudobných kritikov (Uniunea Criticilor Muzicali Mihail Jora). Nota bene, únia nesie meno rumunského skladateľa Mihaila Joru, absolventa hudobných škôl v Lipsku a v Paríži a rektora niekdajšej Kráľovskej akadémie hudby. Mihail Jora však svojou tvorbou do sveta operety nezasiahol – na rozdiel od francúzskeho adepta kompozičného remesla Francisa Lopeza, v ktorého žilách prúdila baskická krv.

V roku 1945 sa Lopez, bývalý študent medicíny (mal byť zubár ako jeho otec) a amatérsky klavirista z parížskej Latinskej štvrte dočkal prvého väčšieho úspechu s juveníliou La Belle de Cadix (Kráska z Cádizu). Zaujímavosťou je, že protagonistom večera bol neznámy operný spevák (v roku 1943 ešte spieval Ernesta z Dona Pasquala /!/) a budúca superhviezda na poli ľahkej múzy Luis Mariano. À propos, milovníci krásnych hlasov si určite pamätajú na diskografický počin Roberta Alagnu, ktorým francúzsky tenor sicílskeho pôvodu vzdal hold svojmu idolu z detstva (Roberto Alagna chante Luis Mariano z roku 2005).

Francis Lopez chrlil jednu operetu za druhou (má ich na konte bezmála 47, a to nerátam hudbu pre pol stovku filmov). Jeho tanečné melódie sa spievali po celej románskej Európe. Boli veľmi populárne aj v komunistickom Rumunsku – monotematickú platňu s piesňami exotického baskického Francúza má na konte známy dramatický tenor z Cluju Ludovic Spiess, spieval ich tiež donizettiovsko-verdiovský špecialista Florin Georgescu, zakladateľ rumunskej operetnej interpretácie tenorista Ion Dacian, a samozrejme, Dorin Teodorescu. Posledný menovaný exceloval v úlohe benátskeho kupca Marca Pola – hlavný tenorový hrdina z operety Tajomstvo Marca Pola od Francisa Lopeza patril k jeho profilovým javiskovým počinom (Le secret de Marco Polo z roku 1959, v Rumunsku sa dielo hralo pod názvom Secretul lui Marco Polo). Spomienky historického Marca Pola sa zachovali vo francúzsky písanej knihe Rustichella da Pisa s názvom Kniha o zázrakoch sveta (Livres des merveilles du monde). Nie je takýmto zázrakom i hudba?

Dorin Teodorescu sa narodil v roku 1943 v Temešvári, kde po absolvovaní základného a stredného vzdelania dva roky dral lavice Stavebnej fakulty miestneho Polytechnického inštitútu (Facultatea de Construcţii a Universității Politehnic din Timişoara). Po zhliadnutí Rigoletta však prepadol novej vášni – opere. Zapísal sa na spevácke kurzy temešvárskeho operného páru – sopranistky Fenie Nicolau a jej manžela, tenoristu Traiana Nicolau, ktorí si mladého odvážlivca vzali pod patronát. Dorin Teodorescu sa vďaka intervencii riaditeľa bukurešťského konzervatória čoskoro ocitol na pulze hlavného mesta. V rumunskej metropole sa jeho novým maestrom stal barytonista kultivovaný francúzskou noblesou Petre Ştefănescu-Goangă, tútor Eduarda Tumagiana a Eugenie Moldoveanu. Prvou „veľkou“ opernou kreáciou Dorina Teodoresca bol mladíckym espritom nabitý Alfredo v Traviate, rád však spieval i Gluckovho Orfea, tesaného klasickým, priam celliniovským dlátom.

Temešvárska opera tlieskala svojmu rodákovi v menšej úlohe Moralesa z Bizetovej Carmen a zdalo sa, že Rumunsku (ba aj Európe) vyrastá nová hviezda predurčená na postavy večných milovníkov. Udalosti však nadobudli odlišný spád po tom, čo bard rumunskej operety Ion Dacian – sám vyštudovaný tenorový elegán, ktorý absolvoval desať sezón na opernej scéne v Cluji – ponúkol začínajúcemu lyrickému umelcovi angažmán v operete. Rok 1968 sa do dejín Československa zapísal neslávne známym spôsobom (invázia vojsk Varšavskej zmluvy ako výstražný trojuholník neslobody – rumunské tanky však medzi nimi neboli).

V hudobnej kronike Rumunska má tento rok – našťastie – sladšiu príchuť. V máji navštívil Rumunsko prezident kultúrne partnerského francúzskeho národa generál Charles de Gaulle, v máji mal premiéru prvý muzikál uvedený v Rumunsku My Fair Lady a – aby toho nebolo málo – v starobylom kráľovskom meste Curtea de Argeş prešiel krstom ohňom v prvej významnej operetnej úlohe náš Dorin Teodorescu – zaspieval si rolu Mistra X v Kálmánovej Cirkusovej princeznej pod taktovkou Mircea Ionesca.