Přál si být pochovaný v divadelním kostýmu. Tenor Dorin Teodorescu

  1. 1
  2. 2
  3. 3
Rolu Su-Čonga z Lehárovej Zeme úsmevov spieval veľakrát, život mu však – pochopiteľne – okrem úsmevu nadelil aj slzy. K spevu sa prepracoval po dvoch rokoch driny na Stavebnej fakulte. Zlomom v kariére nádejného spinto tenora bol kontroverzný rok 1968, kedy ho okolnosti zaviali do operety. Reč je o rumunskom opernom, operetnom a koncertnom umelcovi, ktorý nadchýnal publikum až v ďalekej Číne, v Amerike a v Izraeli. Opäť Rumun? Vedzte, že Rumunsko je popri Španielsku či Latinskej Amerike ďalšou krajinou, ktorá ostentatívne „šliape na päty“ tak trochu muzeálnemu monopolu Apeninského polostrova na krásne hlasy. Veď posúďte sami. Tento muž zrástol s hudbou až natoľko, že si želal byť pochovaný v kostýme princa Su-Čonga. Dorin Teodorescu.

 

Prial si byť pochovaný v divadelnom kostýme. Tenor Dorin Teodorescu

Slzy sú len iný druh hudby,“ povedala rumunská novinárka Nicoleta Ioniţă krátko po tom, čo „princ rumunskej operety“, profesor spevu a riaditeľ Divadla operety (dnešné Teatrul Național de Operetă și Musical Ion Dacian) v Bukurešti Dorin Teodorescu odišiel do hudobného neba. Kalendár ukazoval 15. marec 1999. Stredo- a východoeurópske médiá sa intenzívne zaoberali nedávnym vstupom Česka, Poľska a Maďarska do NATO (12. marec 1999), a spomienka na elegantného tenora zostala vo víre politických udalostí margináliou. Kolektív z operety však nelenil a svojho šéfa i kolegu si uctil spôsobom pre hudobníka snáď najkrajším.

Dorin Teodorescu (zdroj archív autorky)

Teodorescovi kolegovia sformovali malý ansámbel, ktorý po názvom Camerata Dorin Teodorescu úspešne koncertoval na festivaloch organizovaných bukurešťským Francúzskym kultúrnym inštitútom, a nielen tam. Rumunský diskografický dom Electrecord pripravil pre milovníkov operetných melódií kompilačný album in memoriam pod názvom Imaginea unui destin (Obraz jedného osudu), na ktorom Dorin Teodorescu exceluje v áriách z operiet Straussa, Suppého či Lehára. Štyrmi ukážkami je zastúpené ohnivé Španielsko a platňu uzatvárajú tenorove obľúbené neapolské canzonetty, ktoré kedysi tvorili chrbtovú kosť repertoáru Maria Lanzu.

Život a kariéru legendy rumunskej operety mapuje rovnomenná monografia z pera muzikológa a publicistu Grigore Constantinesca, ktorá vyšla v roku 2003 pod egidou Jednoty hudobných kritikov (Uniunea Criticilor Muzicali Mihail Jora). Nota bene, únia nesie meno rumunského skladateľa Mihaila Joru, absolventa hudobných škôl v Lipsku a v Paríži a rektora niekdajšej Kráľovskej akadémie hudby. Mihail Jora však svojou tvorbou do sveta operety nezasiahol – na rozdiel od francúzskeho adepta kompozičného remesla Francisa Lopeza, v ktorého žilách prúdila baskická krv.

V roku 1945 sa Lopez, bývalý študent medicíny (mal byť zubár ako jeho otec) a amatérsky klavirista z parížskej Latinskej štvrte dočkal prvého väčšieho úspechu s juveníliou La Belle de Cadix (Kráska z Cádizu). Zaujímavosťou je, že protagonistom večera bol neznámy operný spevák (v roku 1943 ešte spieval Ernesta z Dona Pasquala /!/) a budúca superhviezda na poli ľahkej múzy Luis Mariano. À propos, milovníci krásnych hlasov si určite pamätajú na diskografický počin Roberta Alagnu, ktorým francúzsky tenor sicílskeho pôvodu vzdal hold svojmu idolu z detstva (Roberto Alagna chante Luis Mariano z roku 2005).

Francis Lopez chrlil jednu operetu za druhou (má ich na konte bezmála 47, a to nerátam hudbu pre pol stovku filmov). Jeho tanečné melódie sa spievali po celej románskej Európe. Boli veľmi populárne aj v komunistickom Rumunsku – monotematickú platňu s piesňami exotického baskického Francúza má na konte známy dramatický tenor z Cluju Ludovic Spiess, spieval ich tiež donizettiovsko-verdiovský špecialista Florin Georgescu, zakladateľ rumunskej operetnej interpretácie tenorista Ion Dacian, a samozrejme, Dorin Teodorescu. Posledný menovaný exceloval v úlohe benátskeho kupca Marca Pola – hlavný tenorový hrdina z operety Tajomstvo Marca Pola od Francisa Lopeza patril k jeho profilovým javiskovým počinom (Le secret de Marco Polo z roku 1959, v Rumunsku sa dielo hralo pod názvom Secretul lui Marco Polo). Spomienky historického Marca Pola sa zachovali vo francúzsky písanej knihe Rustichella da Pisa s názvom Kniha o zázrakoch sveta (Livres des merveilles du monde). Nie je takýmto zázrakom i hudba?

Dorin Teodorescu bol úspešný v opere i v operete (zdroj archív autorky)

Dorin Teodorescu sa narodil v roku 1943 v Temešvári, kde po absolvovaní základného a stredného vzdelania dva roky dral lavice Stavebnej fakulty miestneho Polytechnického inštitútu (Facultatea de Construcţii a Universității Politehnic din Timişoara). Po zhliadnutí Rigoletta však prepadol novej vášni – opere. Zapísal sa na spevácke kurzy temešvárskeho operného páru – sopranistky Fenie Nicolau a jej manžela, tenoristu Traiana Nicolau, ktorí si mladého odvážlivca vzali pod patronát. Dorin Teodorescu sa vďaka intervencii riaditeľa bukurešťského konzervatória čoskoro ocitol na pulze hlavného mesta. V rumunskej metropole sa jeho novým maestrom stal barytonista kultivovaný francúzskou noblesou Petre Ştefănescu-Goangă, tútor Eduarda Tumagiana a Eugenie Moldoveanu. Prvou „veľkou“ opernou kreáciou Dorina Teodoresca bol mladíckym espritom nabitý Alfredo v Traviate, rád však spieval i Gluckovho Orfea, tesaného klasickým, priam celliniovským dlátom.

Dorin Teodorescu v úlohe Orfea v rovnomennej opere Christopha Willibalda Glucka (zdroj archív autorky)

Temešvárska opera tlieskala svojmu rodákovi v menšej úlohe Moralesa z Bizetovej Carmen a zdalo sa, že Rumunsku (ba aj Európe) vyrastá nová hviezda predurčená na postavy večných milovníkov. Udalosti však nadobudli odlišný spád po tom, čo bard rumunskej operety Ion Dacian – sám vyštudovaný tenorový elegán, ktorý absolvoval desať sezón na opernej scéne v Cluji – ponúkol začínajúcemu lyrickému umelcovi angažmán v operete. Rok 1968 sa do dejín Československa zapísal neslávne známym spôsobom (invázia vojsk Varšavskej zmluvy ako výstražný trojuholník neslobody – rumunské tanky však medzi nimi neboli).

V hudobnej kronike Rumunska má tento rok – našťastie – sladšiu príchuť. V máji navštívil Rumunsko prezident kultúrne partnerského francúzskeho národa generál Charles de Gaulle, v máji mal premiéru prvý muzikál uvedený v Rumunsku My Fair Lady a – aby toho nebolo málo – v starobylom kráľovskom meste Curtea de Argeş prešiel krstom ohňom v prvej významnej operetnej úlohe náš Dorin Teodorescu – zaspieval si rolu Mistra X v Kálmánovej Cirkusovej princeznej pod taktovkou Mircea Ionesca.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář