Přál si být pochovaný v divadelním kostýmu. Tenor Dorin Teodorescu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Úspech na divadelných doskách korunoval úspechom v osobnom živote – v roku 1968 sa oženil s mladou študentkou filológie Ştefaniou. Pre zaujímavosť, jeden z rumunských termínov pre svadbu – căsătorie – pochádza z ľudového latinského slovného základu casa (dom) a značí uvedenie manželky do domu.

Malo by platiť – žena do domu, šťastie do domu. A šťastie sa tenorovi núkalo na zlatom podnose v podobe zahraničných angažmán. Taliansko, Rakúsko, Nemecko, Španielsko, Bulharsko, Amerika, Čína a Izrael – to je skromný výpočet krajín, v ktorých Teodorescu žal aplauz v kolotoči divácky vďačných koncertov s opernými a operetnými fragmentami. A jeho roly? Zellerovho Vtáčnika striedal Lehárov Paganini, Offenbachova Krásna HelenaMiss Helyett Francúza Edmonda Audrana, potom prišiel na rad „veľkooperný“ Verdi s Luisou Miller, Cileova veristická Arlézanka a netradičná odbočka k Eugenovi Oneginovi, aby tenor uzavrel veľký oblúk návratom k domácemu zlatému fondu operety v podobe nesmrteľného opusu Lăsaţi-mă să cânt (Nechajte ma spievať) Gherasa Dendrina (čosi ako rumunský Gejza Dusík).

Čerešničkou na torte v galérii Teodorescových operetných postáv je hudobná revue Viktória a jej husár (v rumunskom znení Victoria şi-al ei husar) maďarského skladateľa Paula Abrahama. Dramaturgicky odvážna úroda so sebou však niesla daň v podobe túlavých topánok, obetí a nedobrovoľnej samoty. Dorin Teodorescu bol – obrazne povedané – ženatý najmä s hudbou.

Rok 1968 je tiež dátumom v rodnom liste soundtracku k Zeffirelliho filmovej adaptácii Rómea a Júlie. Pod partitúru sa podpísal taliansky skladateľ Nino Rota.

Rumunskú mutáciu ústrednej melódie z tohto filmu nahral Dorin Teodorescu spolu s partnerkou z opery a spolužiačkou zo štúdií v jednej osobe, sopranistkou Eugeniou Moldoveanu.

S kolegyňou z opery sopranistkou Eugeniou Moldoveanu. Obaja boli odchovancami rumunského barytonistu naturalizovaného v Paríži (zdroj archív autorky)

Ak je reč o opere, pripomeňme si, že v roku 1983 sa tenor lavírujúci medzi komikou a tragikou triumfálne vrátil do operného domu – 29. apríla bol magnetom inscenácie Weberovho Čarostrelca na prvej národnej scéne v Bukurešti. Herecký talent mu však podľa jeho vlastných slov nebol dopriaty. Ak ho kritika chválila za herecký šmrnc, nie je to dôsledkom očakávanej synergie režisérskeho a speváckeho génia, ale – a teraz pozor – je to zásluha televízie. A odtiaľ bol už len krôčik do sveta filmu.

Obrazovka bola podľa Teodorescových slov nenahraditeľnou školou plasticity a koncentrácie výrazu – pred neúprosným okom kamery musel temešvársky tenor obstáť vokálne i herecky. Televízia však kládla na speváka ďalšie nároky v podobe kultivácie fyzickej stránky svojho ja v duchu antickej kalokagatie. Teodorescu holdoval najmä plávaniu, čo ho spája s talianskym tenore robusto Francom Corellim (jeho medailónik sme priniesli tu), mimochodom, bývalým šampiónom a reprezentantom Talianska v plávaní. Červené svetielko kamery a mikrofón rozhlasu boli Teodorescovými spoločníkmi počas celej aktívnej kariéry – práve vďaka nim sa primo tenore rumunskej operety ocitá na jednej lodi s Mariom Lanzom, ktorého expresívny prejav pravidelne znel z rozhlasových a televíznych prijímačov povojnovej éry.

V Rumunsku bol populárnou televíznou tvárou, no koncertoval po celom svete (zdroj archív autorky)

Čo má tento Rumun spoločné s Mariom Lanzom okrem toho, že obaja boli koncentrovaní na ľahší repertoár? V prvom rade je to frapantný, italianizmom nabitý výraz, zmysel pre architektúru klenutej belcantovej kantilény, kovová stredná poloha, zrkadlovo čistá dikcia a južanský vokálny naturel. Tenor, ktorý si často obliekal kostým Urbina v Noci v Benátkach Johanna Straussa mladšieho (operetná mutácia Verdiho Vojvodu z Rigoletta, ktorého árie si Teodorescu pospevoval ešte ako mladík), bol rovnako ako jeho taliansko-americký kolega populárnym interpretom filmových melódií. Teodorescu naštudoval v rumunskom preklade pieseň The Donkey Serenade z filmu Svätojánska muška (The Firefly) z roku 1937, ktorú spopularizoval práve Lanza. Českého čitateľa bude zaujímať, že film bol nakrútený na motívy rovnomennej operety (s pôvodným označením „comic opera“) broadwayského skladateľa českého pôvodu Rudolfa Frimla.

Teodorescovo meno sa predominantne spája s epikurejsky rozšafnou hudobnou revue, no obmedzovať jeho pôsobenie na lehárovsko-lopézovsko-straussovský trojuholník by bolo príliš krátkozraké. Na jednej koľaji s Mariom Lanzom sa ocitol najmä vďaka spevom Apeninského a Pyrenejského polostrova. Náklonnosť k tomuto repertoáru v sebe živil ešte zo študentských čias, kedy získaval prvé koncertné skúsenosti imitovaním Claudia Villu a Tina Rossiho. Svojej srdcovej záležitosti – neapolským canzonettám – Teodorescu zasvätil platňu s príznačným názvom Canzone di Napoli (Neapolská pieseň, vyšla v roku 1989).

O päť rokov neskôr bol bohatší o prvé skúsenosti z manažérskej stoličky (od roku 1994 šéfoval operete, v ktorej kedysi sám začínal) a o zážitky spoza profesorskej katedry (rozdával skúsenosti ako pedagóg Národnej hudobnej univerzity). „Numai sănătate să am („Len nech som zdravý“),“ poznamenal tenor na adresu svojich ďalších plánov. V roku 1998 ešte stihol absolvovať posledné turné v izraelskom Tel Avive, najväčší dar – zdravie – mu však nebol dopriaty. Dorin Teodorescu, syn vojenského poručíka a vnuk pravoslávneho kňaza, odišiel k Bohu po druhej z ťažkých onkologických operácií hlavy. Niekto na jeho adresu utrúsil, že bývalého Barinkaya z Cigánskeho baróna môžeme nazvať – cum grano salis – Barónom tenorov.

Dorin Teodorescu a jeho o generáciu starší taliansky náprotivok Sergio Franchi boli dedičmi filmovej a koncertnej slávy Taliana z tieňa newyorských mrakodrapov Maria Lanzu. Ktosi vtipný raz povedal, že z Lanzových nasledovníkov, či skôr imitátorov, by sme pri troche irónie mohli postaviť druhú terakotovú armádu. Iste, slávne čínske mauzóleum s ôsmymi tisíckami terakotových vojakov sa pri leteckom pohľade javí ako jednoliata masa rovnakých a nehybných kamenných tiel.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář