Sergei Polunin v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Baletná panoráma Pavla Juráša (199)
Tentoraz:

  • Sergei Polunin príde do Prahy
  • Premiéry vo svete
  • Fotogaléria Friedemanna Vogela
  • Čo sleduje Rafael Avnikjan?

 

Sergei Polunin príde do Prahy
Dnešným hosťom je Milosh Harajda. Človek, ktorý priváža do Česka svetovú baletnú hviezdu Sergeia Polunina. Ten sa v Baletnej panoráme objavil v obsiahlej a pestrej eseji (tu), ale ukáže sa naživo aj v Prahe. Áno, to je mimoriadna udalosť. Vďaka pánovi Harajdovi sa objavil v pôsobivom rozhovore s úžasnými fotkami v prílohe Hospodárskych novín a cez tohto človeka sa dostal aj do talk show Jana Krausa. To je ale všetko také neosobné. 27. a 28. novembra však môžete Sergeia Polunina stretnúť naživo v Prahe. Ak ste práve túto správu v prílohe Hospodárskych novín prehliadli alebo sa vám zdala neuveriteľná, je tu dnes Milosh Harajda, aby prezentoval českú premiéru filmu Dancer a podelil sa s čitateľmi Panorámy o svoje názory a zážitky.

Ak si stále ešte nevybavujete, ktorý tanečník to je, možno vám pomôže niekoľko záchytných bodov. Zjavil sa mimo iného napríklad ako Srdcový spodok v prvom zázname na DVD dnes už slávnej Wheeldonovej inscenácie Alenky v krajine divov. Má na tele hodne tetovaní a jaziev ako umelecký a osobný výraz. Utiekol z angažmán v Londýne do Moskvy, kde zatancoval Narcisa, Rudolfa v Mayerlingovi, Spartaka a ďalšie zásadné roly repertoáru pre tanečníkov, ktorí chcú stáť na vrchole kvality, popularity i jedinečnosti. Moskovské angažmán v Hudobnom divadle Stanislavského a Nemiroviča-Dančenka, pod ochrannými krídlami riaditeľa baletu Igora Zelenského, ukončila tanečníkova chuť byť viac nezávislý. Možno k tomu prispelo aj menovanie Zelenského za riaditeľa Mníchovského štátneho baletu. Tam už sa Sergei v septembri predstavil ako Albrecht v Giselle.

Milióny divákov, ktorých balet nezaujíma alebo vôbec nevedia, čo to je, vďaka Sergeiovi a slávnemu fotografovi Davidovi LeChapellovi, ktorého mimochodom pán Harajda priviezol do Prahy a Bratislavy, si zamilovali Sergeiovu improvizáciu na pieseň Take Me to Church. Mimoriadny tanečník, ktorého charizma na scéne je spaľujúca, si podmaňuje divákov naprieč kontinentmi. Niekedy možno nepodá stopercentný výkon (čo sa týka technické virtuozity), aký rozmaznaní diváci zvyknutí na strojovú dokonalosť očakávajú, ale nikto mu nemôže uprieť mimoriadne senzitívny, strhujúci javiskový prejav. V dramatických partiách ako Rudolf či Spartakus priamo nebotyčné šialenstvo a dravosť, ktorú sa nemožno u umelca-herca-tanečníka naučiť. Je súhrou mnohých talentov, vlôh, pracovitosti a schopnosti využiť reálny stav svojej mysle v záujme drámy ako základ hereckej kreácie. Teraz už má ale slovo umelecký konzultant Milosh Harajda, ktorého ste mohli vidieť aj u Jana Krausa.

Sergei Polunin a Milosh Harajda (zdroj archív Milosha Harajdu)
Sergei Polunin a Milosh Harajda (zdroj archív Milosha Harajdu)

Na začiatok taká všeobecná otázka. Ako sa medzinárodný PR manažér a producent ako vy, ktorý sa skôr pohybuje vo svete výtvarna, dostal k jednému z najkontroverznejších tanečníkov našej súčasnosti? Napadá ma, že to bolo možno práve cez fotografa Davida LeChapella, ktorému ste v Bratislave a Prahe organizovali výstavu…

So Sergeiom Poluninom sme sa prvýkrát stretli v Londýne v roku 2014, keď David LaChapelle otváral svoju novú výstavu Land Scape. V tom čase Davida oslovila filmová producentka Gabrielle Tana s ponukou režírovať jej nový dokument o živote Sergeia. LaChapelle je autorom dokumentu Rize, ktorý Gabrielle presvedčil, že práve on je ideálny adept. Z časových dôvodov však nebolo možné, aby sa David projektu upísal kompletne, a preto sa rozhodol vytvoriť pre dokument umelecký príspevok v podobe videa Take Me To Church, ktoré sa stalo globálnym fenoménom. Bolo fascinujúce celý tento proces pozorovať zblízka. Potom, čo sme v roku 2011 produkovali veľkú retrospektívu Davida LaChapella v Rudolfine, mi premiéra filmu Dancer v Prahe prišla ako logická výzva, ktorá pekne nadväzuje na náš prvý veľký projekt v Čechách.

A aký bol vlastne doposiaľ váš osobný vzťah k baletu?

V poslednej dobe ma fascinuje pozorovať presah estetiky baletu do ďalších žánrov. Riccardo Tisci navrhoval kostýmy pre Bolero Opera de Paris, Natalie Portman žiarila v komornej oskarovej role ako Čierna labuť a potom sa Sergei Polunin objaví v Ellen DeGeneres Show v Los Angeles, kde v hlavnom vysielacom čase tancuje balet vytvorený k popovej piesni Take Me To Church. Môj aktuálny vzťah k baletu by som definoval ako vzdialený pozorovateľ, ktorý sleduje, ako sa balet neustále popularizuje v rôznych kontextoch.

Váš rozhovor pre prílohu Proč ne? Hospodárskych novín bol veľmi pôsobivý, pretože ste doviedli Sergeia k veľmi osobným odpovediam, ktoré svetové hviezdy často nehovoria a skôr zostávajú v medziach konvenčných konštatovaní. Zostalo niečo z vášho rozprávania, čo sa už kvôli rozsahu do Hospodárskych novín nevošlo?

Je zaujímavé, že Sergeiov tím vyslovil identický názor ako vy, keď dostali text na autorizáciu. So Sergeiom sa poznáme tri roky, čo si myslím, že veľmi pomohlo tomu, aby sa počas interview otvoril a dôveroval mi. Pán šéfredaktor, Petr Matějček, venoval materiálu veľmi veľkorysý priestor, vďaka čomu sme texty nemuseli krátiť, a sám Sergei do interview nezasiahol vôbec, čo čitateľ asi pocítil.

Sergei Polunin - obálka prílohy Hospodárskych novín (zdroj archív Milosha Harajdu)
Sergei Polunin – obálka prílohy Hospodárskych novín (zdroj archív Milosha Harajdu)

Nemôžem si pomôcť, ale stále mám trochu pozitívny šok, že takýto luxusný rozhovor sa dostal do Hospodárskych novín a nezviedli vás iné periodiká či časopisy. Je to veľký počin…

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Související články


Napsat komentář