Sergei Polunin v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Sergei Polunin rozhodne nepatrí medzi mainstreamové mená, takže rovnako ako pred piatimi rokmi pri projekte s Davidom LaChapellom skôr čelíme výzve, aby sme Sergeia adekvátne odprezentovali nášmu trhu, etablovali jeho meno v správnom kontexte a vzbudili záujem médií o jeho osobu. V tomto smere však považujem za osvietenú televíznu producentku Simonu Matáskovú, ktorá roky stojí za úspešnými televíznymi projektmi a má neskutočný cit pre kvalitný obsah. Nebála sa Sergeia Polunina posadiť do kresla v Show Jana Krausa, ktorá sa ako special edition produkovala v Londýne. Veľmi si vážim jej podporu.

Neplánujete aj rozhovor s jeho terajšou partnerkou Nataliou Osipovou? (smiech) To by bolo tiež veľmi prínosné pre česko-slovenské prostredie.

Nataliin vzťah k tancu je presne opačným extrémom, ako k nemu pristupuje Sergei. Interview by bol určite zaujímavý protipól. Naposledy som ich videl v ich spoločnom predstavení v Sadler’s Wells, čo bol nádherný vizuálny zážitok.

Keď to tak nenápadne zaonačíme, že nášmu jazyku nikto v Európe moc nerozumie, aký Sergei osobne je? Môžete českému baletnému publiku predstaviť váš bližší, osobný pohľad na neho?

Ja osobne som mal tú česť spoznať skromného, tichého, niekedy až plachého chlapca. Sergei je dokonalý príklad modelu, keď mediálny image odráža realitu iba v minimálnej miere. V tomto sú si s Davidom LaChapellom veľmi podobní.

Myslím tým aj niečo trochu zaujímavé v tom zmysle, ako Sergei pracuje a udržuje sa vo forme, keď hodne cestuje a nemá ten typický baletný život na jednom mieste s baletným majstrom, denný tréning, rutinný systém, ktorý tanečníci žijú.

Sergei sa aktuálne nachádza v prechodnom období, kde hľadá cestu, ako ostať jednou nohou v balete a pri tanci a zároveň chce objavovať nové umelecké teritóriá. Nechce byť vnímaný iba ako tanečník, ale skôr ako umelec, čo mu dáva väčšiu slobodu i pole pôsobnosti. Mickey Rourke, David LaChapelle i Gabrielle Tana sú v tomto procese jeho mentormi, čo je veľmi dobrý predpoklad na úspech.

Áno. Mickey Rourke a Russell Crowe sú dvaja z jeho obľúbených hercov, to povedal aj pred dvoma rokmi v medzinárodnom rozhovore. Sergei sám mnohé veci z tých, ktoré z neho činia enfant terrible pánskeho sveta baletu, priznáva, druhá časť je zrejme určitá forma nenávisti riaditeľov a médií, ktoré sklamal tým, že odmietol vystúpiť, urobiť rozhovor či sa nechať nanominovať do niečoho, čo mu nebolo sympatické. Zistili ste, kde je tá hranica pravdy medzi skutočným Sergeiom a jeho mediálnym obrazom?

Realita a mediálny obraz korelujú v minimálnej miere.

Milosh Harajda a Sergei Polunin (zdroj archív Milosha Harajdu)
Milosh Harajda a Sergei Polunin (zdroj archív Milosha Harajdu)

Ešte sníva o kariére vo filme, o ktorej často hovoril? Nemyslím tým dokumentárny film, ktorý teraz prišiel, ale skutočnú filmovú rolu, o ktorej dlhú dobu pred novinármi túžobne hovoril.

K tejto téme sa zatiaľ nemôžem vyjadriť.

Sprostredkovali ste účasť Sergeia v Show Jana Krausa počas dielov natáčaných v Londýne.

Účasť Sergeia Polunina v Show Jana Krausa bola priamo naviazaná na projekciu filmu Dancer v Prahe, ktorú aktuálne produkujem. Myslím, že je to skvelá platforma, ako nenútenou formou jeho meno vniesť do širokého povedomia ľudí v Čechách a na Slovensku. Pán Kraus bol na interview fantasticky pripravený a Sergei jeho výkon po nakrúcaní prirovnal k skúsenosti s Ellen DeGeneres.

Vy ste sa spriatelili a plánujete ho priviesť v novembri do Prahy s jeho filmom. To je veľká udalosť.

Ja tomu hovorím malý veľký projekt. Záujem o lístky je enormný, tak uvidíme, čo bude nasledovať. (smiech)

Sergei Polunin - vizuál k filmu Dancer (zdroj archív Milosha Harajdu)
Sergei Polunin – vizuál k filmu Dancer (zdroj archív Milosha Harajdu)

Keď on dôjde za „vami“ do Prahy, boli ste už vy napríklad v jeho londýnskom byte? (smiech)

Áno, bol.

Je to trochu podobné ako s LaChapellom, jednotlivec ako vy supluje povinnosť kultúrnych inštitúcií s gigantickými rozpočtami, privážať českým divákom svetovú triedu a vrátiť Prahu na kultúrnu mapu Európy. Máte podobný pocit?

Je pravda, že projekt s Poluninom je v mnohom veľmi podobný, ako bola produkcia Davidovej výstavy v Rudolfine. Potrebovali sme nájsť reprezentatívny priestor, ktorým nebude sterilné multikino, partnera projektu, ktorý ocení kultúrnu hodnotu dokumentu, a následne proces koordinovať s tímom v Londýne a Los Angeles. Sme veľmi vďační za podporu spoločnosti ApolloEnergy, ktorá film predstaví v premiére tomu správnemu publiku. Po ôsmich rokoch spolupráce s Davidom LaChapellom som si už zvykol manažovať projekty v rôznych časových pásmach.

Môžete prezradiť niečo, čo viete zatiaľ len vy a úzky okruh priateľov? – Napríklad aké roly v akých divadlách sa rozhodol prijať? Alebo s nimi koketuje? Iste je pre baletných divákov zostávajúci v pamäti jeho Mayerling, teda korunný princ Rudolf, či Spartakus, viac než Albrecht v Giselle.

Čo sa baletnej tvorby a hereckej kariéry týka, informácie poskytovať nemôžem. Osobne by som bol veľmi rád, ak by sme v budúcnosti mohli v Prahe uviesť jedno z predstavení, kde Sergei účinkuje. Preto považujem film Dancer za ideálne entré na náš trh.

Čo nové plánuje Milosh Harajda vo svete baletu?

Aktuálne plánujeme film Dancer predstaviť v roku 2017 slovenskému publiku.
***

Ja už len dodám: Ak nie ste divákmi Jana Krausa, show môžete ju vidieť tu.

V Slovenskej vízii vznikol mimoriadny film o Robertovi Wilsonovi, ktorý rozhodne nemá ďaleko k tancu, a vďaka Soni Červenej a prvému pozvaniu od Jiřího Srstku si našiel vzťah k Národnému divadlu v Prahe. Aj vo filme účinkujú legendy tanca ako Lucinda Childs či Dimitris Papaioannu (tu).

 

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na