Sergei Polunin v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Aktuality
Zaujímavá premiéra sa konala v Dortmunde. Šéf súboru Xin Peng Wang, ktorý je aj hlavným choreografom súboru, sa môže niekoľkonásobne radovať. Vďaka reorganizácii súboru v Mníchove pretiahol k sebe slávnu primabalerínu Luciu Lacarru s jej manželom Marlonom Dinom, čím získal nielen sympatie fanúšikov baleríny, ale aj mimoriadnu pozornosť k svojmu zaujímavému, avšak málo výraznému súboru. Za druhé sa mu podarilo prehovoriť k spolupráci na výprave čínskeho umelca Li Huia, ktorý sa etabluje na umeleckej scéne svojimi svetelnými inštaláciami, kde spája najmodernejšie laserové technológie s nekonečnými možnosťami uplatnenia so svojím estetickým vkusom. A tak Wang, ktorého inscenácie vynikajú viac než choreografiou skôr pozoruhodnou dramaturgiou a výtvarným citom, našiel možnosť k druhému dielu svojho Fausta. Faust II – Erlösung!– Rozhrešenie či vykúpenie. Meditatívne zastavenie, rozdelené na tri časti, akoby rozprávalo o snoch troch hlavných postáv: Mefista, Margaréty a samotného Fausta, ktorý oslavuje všednosť života, ktorej sa tak rúhal kopaním hrádze. Nedejová tanečná dráma na hudbu súčasných „klasických“ autorov s hviezdnou baletnou dvojicou v centre ako súčasť dych berúcich svetelných obrazcov. To všetko v Dortmunde.

V La Scale majú už jasno, čo bude s ich decembrovou premiérou Coppélie. Tá sa mala stať výkladnou skriňou šéfa súboru Maura Bigonzettiho, v postave Franza mal triumfovať Roberto Bolle. Lenže Bigonzetti odstúpil z funkcie pre vážne zdravotné problémy, a vedenie divadla hľadalo za neho adekvátnu choreografickú náhradu, pričom logicky výprava už bola vo výrobe. Asi nenašli. Sezónu baletu otvorí 20. decembra obnovená inscenácia Romea a Júlie. Romeom bude najslávnejší tanečník Talianska posledných dvadsiatich rokov Roberto Bolle, ktorý si za Júliu vybral škandálnu americkú balerínu Misty Copeland (tu). Tá zažije debut na scéne slávneho milánskeho operného domu a vášniví a v mnohom nezmieriteľní Taliani budú určite prísne sledovať výkon baleríny, ktorá sa nielen farbou pleti líši od ich milovanej Alessandry Ferri.

A nezabudnite už 1. novembra na premiéru trojdielneho večera vo Viedenskom štátnom balete. Nová kreácia Daniela Proietta a Edwaarda Lianga a nesmrteľný Balanchine v jednom večere, pod strechou jedného z najúchvatnejších divadiel sveta. Repríz je málo, iba 2., 4., 5. a 18. novembra. Za pozornosť určite stojí nová práca Daniela Proietta Blanc na novú hudbu Mikaela Karlssona, ktorý sa už etabloval ako skladateľ baletnej hudby pre Alexandra Ekmana.

V Olomouci bude mať 4. novembra premiéru Don Quijote v réžii a choreografii Hany Vláčilovej. V Olomouci sa vzchopili na milé video, ktoré približuje divákom inscenáciu. Bohužiaľ sa zas nevyhli popisnému infantilnému podtitulu „jeden z nejslavnějších klasických baletů“. Podľa videa to moc prekvapivo nevyzerá, a tak zostáva dúfať, že sa pani Vláčilová a pán Jelínek ako autor kostýmov už vymotali zo svojej pražskej gýčovite nevyhranenej inscenácie a poučili sa. A k divákom v Olomouci, ktorých šéf Balogh vychoval pre balet, pristúpili novým kľúčom i vizuálnym pohľadom na Dona Quijota. Zlých kópií a fialových toreadorov už bolo v Česku dosť.

Na záver sľúbená fotogaléria fotografií Romana Novitzkého, prvého sólistu Stuttgartského baletu, ale aj úspešného fotografa, ktorého rozhovor práve doznel minulý týždeň v Panoráme (tu).

Roman Novitzky (foto Roman Novitzky)
Roman Novitzky (foto Roman Novitzky)

Fotogaléria s VIP sólistom Friedemannom Voglom. Veľmi krásne fotky s Romanom Novitzkým ako tanečníkom či fotografom nájdete aj na baletnom blogu (tu).

 

Čo sleduje?

Rafael Avnikjan (foto Martin Črep)
Rafael Avnikjan (foto Martin Črep)

Za necelý mesiac, 25. novembra, bude mať v historickej budove SND premiéru Giselle. Choreografom predstavenia je dnešný hosť rubriky Rafael Avnikjan, dlhoročný baletný majster prvého baletného domu Slovenska. V Balete SND pôsobil ako vedúci baletný majster s prestávkami od roku 1991 až do roku 2008. Ako choreograf sa podpísal pod inscenácie: Labutie jazero (1991) – hrá sa dodnes, Márna opatrnosť (1992), Don Quijote (1994), Paquita (1997), Giselle (1999), Bajadéra (2003), Korzár (2005). Jeho starostlivosť o tanečníkov a vysokú technickú úroveň od počiatku deväťdesiatich rokov z neho učinili legendárneho prísneho a precízneho baletného majstra v slovenskom baletnom svete.

Rodák z Gruzínska, prežil svoju baletnú kariéru však v Arménsku, ku ktorému sa hlási. „To je moja mladosť, môj domov. Chodievam do Arménska každý rok. Naberám tam pozitívnu energiu od prírody, kultúrnych pamiatok,“ hovorí Rafael Avnikjan a dodáva: „Ale hlavne som hrdý, že som Armén. Pozrite na YouTube alebo do histórie Arménska. Ťažký osud Arménov. Ale máme osobnosti ako Charles Aznavour, Andre Agassi, Aram Chačaturian, Cher (rodným menom Cherilyn Sarkisian), William Saroyan a mnoho ďalších unikátnych osobností,“ odkazuje Rafael Avnikjan, ktorý dnes už v SND pracuje len ako hosťujúci choreograf a gro jeho umeleckej práce je v roli pedagóga na Baletnej akadémii Wiener Staatsoper. A pripája svoje video.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na