Skutečná první dáma barokní opery. Magdalena Kožená v Bratislavě

  1. 1
  2. 2
Po dlhé desaťročia sa baroková opera so Slovenskom nepriatelila. Sporadicky sa síce na divadelných doskách objavila, no v interpretácii, ktorú sme ako-tak akceptovali len vďaka chýbajúcim kritériám. Tie sme si do pádu železnej opony obmedzeným rádiom zahraničných operných destinácií (neboli však úplne zahatané, keďže vo východnom Nemecku sa baroku niektoré divadlá venovali systematicky) nemali ako vytvoriť. Najmä, pokiaľ sme sedeli doma. No ani v ostatných, pomaly už troch desaťročiach otvorených hraníc, sme si s autentickou, respektíve historicky poučenou interpretáciou tejto epochy – až na drobné výnimky – nepotykali.
Magdalena Kožená, Andrea Marcon – Bratislava 5. 11. 2017 (zdroj Gesamtkunstwerk / foto Robert Tappert)

 

Barokové pochúťky s Magdalenou Koženou

Skôr sme ju okúsili na koncertných pódiách (recitály Cecilie Bartoli a Joyce DiDonato so zahraničnými barokovými súbormi) vďaka projektom agentúry Kapos. Ale občas aj skôr: spomínam si na koncert už za zenitom stojacej Katie Ricciarelli s orchestrom Archi della Scala počas Bratislavských hudobných slávností 1993 či na bratislavské hosťovanie súboru Combattimento Consort Amsterdam s Händelovou Agrippinou roku 2004. Radikálny zlom, keď sa štýlový barok objavil (žiaľ, nezahniezdil) na opernom javisku v inscenovanej podobe, nadišiel až na jar tohto roku. Spolupráca Opery Slovenského národného s ďalšou súkromnou agentúrou Gesamtkunstwerk vyústila do inscenácie Vivaldiho Arsildy. Čistotu hudobného štýlu zaistili české ansámble Collegium 1704 a Collegium Vocale 1704 na čele s Václavom Luksom a medzinárodné obsadenie. Výsledok i dôsledok frapoval: v ankete kritikov Dosky 2017 položila inscenácia na lopatky činoherných (nehovoriac o operných) konkurentov v piatich kategóriách.

Hlad slovenského publika po autentickej interpretácii hudobného baroka (pre spravodlivosť upresňujem, operného) vycítili organizátori veľmi presne. Nič teda nebránilo staviť dramaturgiu ďalšieho projektu na repertoár daného obdobia. Tento raz však určený na koncertné pódium. Ostatný unikátny počin rovnakej agentúry Gesamtkunstwerk sa uskutočnil v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie v nedeľu a témou bol jediný skladateľ. Majster barokovej opery Georg Friedrich Händel. Protagonistkou večera sa stali česká mezzosopranistka Magdalena Kožená a ansámbel Venice Baroque Orchestra na čele s dirigentom a čembalistom Andreom Marconom. Počas necelých približne dvoch hodín čistej hudby nás previedli piatimi skladateľovými operami, v poradí ich vzniku Agrippinou (1709), Rinaldom (1711), Giuliom Cesarem (1724), Ariodantem (1735) a Alcinou (1735), z ktorých zaznelo osem árií šiestich postáv. Medzi nimi inštrumentalisti predstavili trikrát Concerto grosso (B dur, G dur, a mol) a raz PredohruAriodantemu. Programová zostava úplne modelová – pre sólistku i špecializovaný komorný orchester.

Andrea Marcon, Venice Baroque Orchestra – Bratislava 5. 11. 2017 (zdroj Gesamtkunstwerk / foto Robert Tappert)

Uplynulo pomerne veľa času od absolutória bratislavskej Vysokej školy múzických umení (profesorka Eva Blahová) a kariéra rodáčky z Brna sa rozvinula do najvyššieho „levelu“. Dnes 44-ročná Magdalena Kožená už dlhý čas patrí medzi svetovú špičku, do ktorej sa zaradila nielen vďaka kvalitám materiálu, jeho farbe, technike a muzikálnosti, ale hlavne pre rozvahu, s ktorou si budovala repertoár. Nikdy nešla za hranice svojho odboru a s chuťou a nesmiernym vkusom sa zamerala na svoje dominanty. Azda najpríznačnejšou z nich je vokálna tvorba z obdobia baroka. To zreteľne naznačila už počas štúdií, keď na pódiu Slovenskej filharmónie v koncertnom uvedení Purcellovej opery Dido a Aeneas roku 1994 stvárnila titulnú úlohu. Že je tiež skvelou piesňovou interpretkou, sme sa presvedčili pred deviatimi rokmi na bratislavskom recitáli. Odvtedy sme ju v meste jej štúdií nezastihli.

V nedeľu stála pred vypredanou Redutou skutočná prvá dáma barokovej opery. V prvej dvojici árií, Langue offeso mai riposa (Sesto z Giulio Cesare in Egitto) a Cara sposa (Rinaldo), preukázala, čo je pre jej umelecký potenciál a interpretáciu príznačné. Je to technicky spracovaný materiál mezzosopránového základu, ktorému sú však rovnako prístupné aj sopránové sféry, kde ho rozvíja v plnej kvalite a objeme tónu. Hlboká poloha jej znie voľne, neznásilňuje ju tmavením, ani exponovaním hrudného registra. Nedáva jej ani o gram farby viac, ako je jej prirodzené. Už v týchto číslach sme spoznali na jednej strane brilantnú techniku ozdobného spevu a na druhej vláčne legato a kultúru frázovania. To potvrdil aj pokojný a senzitívny tok árie Verdi prati (Ruggiero z Alciny), po ktorom nasledoval koloratúrny ohňostroj (ária Venti, turbini), vyjadrujúci nástojčivý vzdor Rinalda na ceste k vyslobodeniu snúbenice. Magdalena Kožená v dvoch po sebe idúcich číslach odhalila svoju vzácnu schopnosť diferencovať rozdielne čísla a dosahovať to prostriedkami vokálneho (i mimického) výrazu.

Andrea Marcon, Magdalena Kožená – Bratislava 5. 11. 2017 (zdroj Gesamtkunstwerk / foto Robert Tappert)

Ďalší blok po pauze otvorila v radostnej a temperamentnej nálade formovaná ária Ogni vento chal porto lo spinga, kde titulná hrdinka Agrippina (sopránová rola!) sa teší z cisárovho rozhodnutia, že jej nástupcom bude vlastný syn. Jedným z vrcholov večera bolo strhujúce, do nespočetných nuáns vymodelované podanie árie Se pietà di me non senti (Kleopatra z Giulio Cesare in Egitto), kde Kožená preukázala umenie vytvoriť veľké dramatické oblúky v sopránovej polohe, vytieňovať dynamiku od jemného piana po objemné, dramatické a neforsírované forte a vložiť do árie príznačne tragizujúcu atmosféru.

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - M. Kožená & Venice Baroque Orchestra –A. Marcon (Bratislava 5.11.2017)

[Celkem: 10    Průměr: 3.7/5]

Související články


Napsat komentář