Slovenská filharmonie se Svárovským a Hosprovou

  1. 1
  2. 2

Hosprová sa dokázala izolovať od orchestrálneho zvuku presne na tých miestach, kde to bolo potrebné, a tam, kde sa vyžadovali spoločné rytmické artikulácie, ponúkla so Slovenskou filharmóniou presné akcenty pridávané na Berliozov majstrovsky variovaný rytmus.

V tempách boli Filharmonici o niečo pomalší, než je dané samotným skladateľom, aj keď v ostrom finále dokončenia putovania Harolda dostatočne zrýchlili. V tejto záverečnej časti s názvom Orgie de brigands, kde sa Harold ocitá v obkľúčení lúpežníkov v ich pijackej orgii znázornenej divokým Allegrom, sa objavili všetky príznačné znaky Berliozovho skladateľského štýlu freneticky ovládaného Filharmóniou.

Po trojnásobnom aplauze a vynútenom sólovom prídavku Jitky Hosprovej čakali na publikum ešte dve diela Piotra Iľjiča Čajkovského, ktorými sa uzatvoril kruh nazretia na ruské-francúzske obcovanie. Citlivý skladateľ tiahol ku francúzskej hudbe a odmietal Mocnú hŕstku pre ich rezervovaný postoj k inej než domácej hudbe.

Ako prvé uviedli Filharmonici kratšie a efektné dielo Slávnostný korunovačný pochod, na naštudovanie ktorého sa Leoš Svárovský veľmi tešil, keďže odrážal jeho spomienky na pôsobenie v moskovskom Symfonickom orchestri P. I. Čajkovského. A pri tomto skladateľovi sa on cíti ako doma. Po ňom už prišiel na rad Slovenský filharmonický zbor, aby predviedol s orchestrom 6-časťovú kantátu Moskva pre mezzosoprán a barytón v podaní Michaely Šebestovej a Sergeja Tolstova v naštudovaní ruskej zbormajsterky Olgy Mikhalevej. Tá to urobila mohutne, epicky a fatálne. Toto dielo vzniklo pri príležitosti korunovácie ruského cára Alexandra III. a po nástupe komunistov k moci muselo prejsť “reformáciou”. Je záslužné, že sa podobné naštudovania dejú v originálnych skladateľských invenciách, hoci takéto napravenie a oprostenie sa od ideologických zásahov dejú pomerne neskoro. Veľkú zásluhu na pompéznom vyznení mala Michaela Šebestová, ktorá sa už dokázala vymaniť z malých úloh v Opere SND, a v diele ukázala vášeň a priezračnosť vo farebnom lyrickom vokáli. Veď s ruským repertoárom sa už konfrontovala v Košiciach, kde pre tamojšiu Štátnu operu stvárnila Oľgu v ďalšom Čajkovskeho diele Eugen Onegin. Naopak, pre ruského barytonistu Sergeja Tolstova, žijúceho už 22 rokov na Slovensku, to bol pomyselný návrat do vlasti. Speváckych partov sa zhostil prirodzene a autenticky a nádherne zafarbeným vokálom naplnil priestor Reduty.

Ruskí interpreti prežívajú domáce skladby veľmi citovo, no nebolo tam počuť nadradenosť, s ktorou mal Čajkovskij vždy problém. Tento večer ukázal niekoľkonásobné spojenia a väzby: väzbu medzi minulými hodnotami a súčasným smädom po nich, prepojenie Západu a Východu cez dva reprezentatívne národné temperamenty, ktoré sa odohralo v pomyselnom priesečníku oboch kultúr – na Slovensku.

 

Hodnotenie autora recenzie: 80 %

Slovenská filharmónia
Dirigent: Leoš Svárovský
Jitka Hosprová (viola)
Michaela Šebestová (mezzosoprán)
Sergej Tolstov (barytón)
Zbormajsterka: Olga Mikhaleva
Slovenský filharmonický zbor
7. a 8. apríla 2016 Koncertná sieň SF Bratislava
(napísané z koncertu 7. 4. 2016)

program:
Maurice Ravel: Alborada del gracioso
Hector Berlioz: Harold v Taliansku
Piotr Iľjič Čajkovskij:
– Slávnostný korunovačný pochod
– Kantáta Moskva

www.filharmonia.sk

Reklama
  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Slovenská filharmónia -L.Svárovský (Bratislava 7.4.2016)

[Celkem: 10    Průměr: 2.6/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na