Smutek a tragédie třikrát v bratislavské Redutě

Smútok a tragédia trikrát v Redute

Mladosť a energia, sugescia a tragédia. Spoločných prvkov koncertu Slovenskej filharmónie z cyklu Hudba troch storočí bolo hneď niekoľko. Pomenovať pokoncertné fluidum by bolo zložité; pri dielach s negatívnym emočným pozadím v hodnovernom prednese raz preváži zážitok z hudby, inokedy hudobné posolstvo.

Pod mladosťou a energiou máme na mysli mladých umelcov, ktorí sa 21. a 22. apríla predstavili na koncertoch so Slovenskou filharmóniou, dirigenta Aziza Shokhakimova a violončelistku Camille Thomas.

Aziz Shokhakimov je rodák z uzbeckého Taškentu, ktorý svoju kariéru začal v roku 2010 ako 21-ročný po ocenení na medzinárodnej dirigentskej súťaži Gustava Mahlera. Na európskej scéne debutoval so Symfonickým orchestrom Bamberg. V priebehu ďalších rokov spolupracoval s ďalšími nemeckými orchestrami; spomeňme Statskapelle Drážďany, Kammerphilharmonie Bremen a Radio-Sinfonieorchester Stuttgart. Od sezóny 2013/2014 začal Shokhakimov pôsobiť aj ako operný dirigent. V Bologni dirigoval Čajkovského Eugena Onegina, v Deutsche Oper am Rhein (kde od tejto sezóny pôsobí ako stály dirigent) naštudoval Aidu, Carmen, Rigoletta, Toscu a Madam Butterfly. Jeho medzinárodné renomé stúpa, čo potvrdzuje aj nadviazanie spolupráce s DSO Berlin či NDR Sinfonieorchestrom v Hamburgu. Medzitým začal koncertovať aj mimo nemeckého územia, v tejto sezóne so Škótskym kráľovským symfonickým orchestrom a Slovenskou filharmóniou.

Aziz Shokhakimov je typom dirigenta, ktorý sa na koncertoch Slovenskej filharmónie neobjavuje často. Svoj prejav sústredí predovšetkým na presné udávanie nástupov, tempo riadi iba pri kontrastných zmenách. Uzbecký dirigent na koncerte ukázal, že vie, čo od orchestra požaduje, a dáva to najavo energickosťou. Ešte lepšie je, že si napriek relatívne nízkemu veku získal v orchestri autoritu a vytiahol ho na vyššiu interpretačnú úroveň. Doplnil tak úzus tejto sezóny, že debutoví dirigenti s Filharmóniou predniesli vždy veľký kus majstrovstva.

Sugesciou a tragédiou (tragédia z pozície žánru, nie emočne) bol výber diel na koncert. V úvode zaznela Ten minutes about Katyń, skladba pre sláčikový orchester slovenského skladateľa Evgenya Irshaia. Miesto sovietskeho masakru poľských dôstojníkov z roku 1940 stále zaťažuje rusko-poľské vzťahy. Irshaiovo zhudobnenie vytvára u poslucháčov predstavy o celej katastrofe, až sa zdá, že skladba je filmovým soundtrackom. Po zlovestnom nástupe sa k častým glissandám huslí a violončiel v atonalite pridávajú ostatné sláčikové nástroje, ktoré predznamenávajú netušený osud dôstojníkov. Po emočnom vyvrcholení skladba znie v pôsobivej tonalite, s tutti obsadením a vo forte. Koniec skladby tak naplno odhaľuje celý rozmer tragédie. Ten minutes about Katyń malo premiéru v poľskom Krakove pred takmer tromi rokmi. Slovenská filharmónia týmto dielom na úvod nastavila latku vysokou úrovňou interpretácie a negatívnejším hudobným posolstvám.

Druhou skladbou večera bol Koncert pre violončelo a orchester e mol sira Edwarda Elgara. Sólistkou bola francúzsko-belgická umelkyňa Camille Thomas. S dirigentom ju spája rovnaký rok narodenia (1988), na Slovensku už interpretačnú premiéru absolvovala. Prvýkrát sa v Redute predstavila počas medzinárodnej tribúny mladých interpretov v rámci Bratislavských hudobných slávností v roku 2014. Medzinárodnú súťaž v spolupráci s naším rozhlasovým orchestrom aj vyhrala a odvtedy koncertuje po celej Európe. Má za sebou viacero netradičných koncertov – pred 50-tisícovým publikom na pláži vo francúzskom Royan hrala Dvořákov koncert, zahrala si aj vo filme Un Baiser Papillon.

Kontemplatívny a smutný Elgarov koncert je zásadným dielom violončelového repertoáru. V súlade so skladateľovým majstrovským využívaním hudobnej témy a jej obmien ide o štvorčasťový koncert, ktorý formuje jednu rapsodickú myšlienku. Po takmer pohrebnom úvode vyvažujú negativizmus najmä klarinety, v druhej časti vyniká najmä scherzo a náročné pizzicato časti pre violončelo. Meditatívne adagio mení veľký orchester na komorný a sólový nástroj odhaľuje svoj melancholický potenciál. V ronde sú fragmenty predchádzajúcich tém, čo naznačuje úzkosť a rezignáciu.

Odohrať tento koncert je teda nielen technicky, ale aj interpretačne veľmi náročné. Camille Thomas vsadila na sugesciu a živelnosť svojho prejavu, čo pri emočne vypätých situáciách v hudbe nie je nikdy zlé riešenie. Hoci v niektorých pasážach nemalo violončelo čisté tóny, kultivovanosť hry bola veľmi vysoká. To sa, žiaľ, nedá povedať o lesných rohoch, ktoré v druhej polovici štvrtkového koncertu hrali rozladene a nesúrodo. Celkový dojem z výkonu najmä kvôli sólistke, dirigentovi a sláčikovým hráčom ostáva pozitívny. Potenciál mladej violončelistky je obrovský a už aj s odstupom dvoch rokov od vtedajšieho koncertu v Redute môžeme vidieť nielen kariérne úspechy, ale aj veľký posun vpred vo výraze a k technickej dokonalosti.

Záver koncertu patril Symfónii č. 6 h mol Petra Iľjiča Čajkovského. Rovnako ako v prípade Edgarovho koncertu, aj Patetická je posledným veľkým dielom v skladateľovej tvorbe. Dielo je všeobecne známe a jeho charakteristike nebudeme venovať väčšiu pozornosť; naposledy znelo na Bratislavských hudobných slávnostiach v roku 2013 s Bieloruským štátnym symfonickým orchestrom, Slovenská filharmónia hrala Symfóniu h mol s Alexandrom Rahbarim v roku 2012 (pre milovníkov štatistiky: na deň presne rok pred premiérou Irshaiovej Katyne).

Patetická symfónia bola Shokhakimovou vizitkou. Dirigent vytiahol z orchestra väčšie emotívne napätie a zamedzil akademickému spôsobu hry; s tou majú niekedy problémy aj svetové orchestre. Čajkovského má dirigent zjavne v obľube – po koncerte si osobne partitúru odniesol a pred všetkými ju pri klaňačke pobozkal. Dielo vďaka energickému vedeniu odhalilo celý svoj bytostný majstrovský a tragický základ. Orchester bol presný v nástupoch a zvukovo pôsobil jednoliato – čo je charakteristickým znakom nemeckých dirigentov v Redute (pravdepodobne dôsledok Shokhakimovho pôsobenia v nemeckých orchestroch). Patetická symfónia tak zavŕšila večer nihilizmu, tragédie a smútku, no zároveň aj pozitívnych pocitov z dobrého hudobného zážitku. Zrejmý dramaturgický úmysel vyvolať zmiešané pocity, potenciál a úroveň mladých umelcov i súčasná kondícia Filharmónie dodali večeru príťažlivosť, na ktorú si poslucháči radi spomenú.

Hodnotenie autora recenzie: 75 %

Slovenská filharmónia
Dirigent: Aziz Shokhakimov
Camille Thomas (violončelo)
21. a 22. apríla 2016 Koncertná sieň SF Bratislava
(napísané z koncertu 21. 4. 2016)

program:
Evgeny Irshai: Ten minutes about Katyń
Edward Elgar: Koncert pre violončelo a orchester e mol, op. 85
Piotr Iľjič Čajkovskij: Symfónia č. 6 h mol, op. 74 Patetická

www.filharmonia.sk