Šostakovičova Lady Macbeth v Neapoli s Valčuhou, Ludhou, Elgrem a také Claudií Cardinal

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Zinovij v Ludhovom podaní je tak trochu vyšinutým nešťastníkom, ktorého je divákovi občas až ľúto. “Vždy som bol najviac zvedavý na spôsob, akým ma zavraždia. Spieval som túto postavu už asi päťdesiatkrát v šiestich rôznych produkciách a moja smrť bola vždy inscenovaná úplne inak,” povedal mi Ludha dávnejšie. “Bol som dokonca ovalený aj petrolejovou lampou, čo má asi najbližšie k libretu, podľa ktorého má byť Zinovij omráčený úderom svietnika do hlavy. V Monaku ma zas topili v umývadle a nakoniec ma podrezali”. V tejto produkcii Zinovij zomiera kopnutím opätku lodičky do oka. Je zahrabaný do zeminy navezenej na scénu pod ktorou sa schováva nenápadný otvárací poklop. Keď ho Katarína so Sergejom zabijú, dovlečú ho presne tam a obaja vyhrabú rukami jamu. Odspodu technici pomaly otvárajú poklop a Ludha mizne v jame, zatiaľ čo hore na scéne ho Katarina so Sergejom práve zahrabávajú. Scéna vyzerá pomerne veľmi realisticky, len použitej hliny by mohlo byť podľa mňa aj trochu viacej.

Kvalita prevedenia produkcie v Neapole je naozaj výnimočná. Sólisti, zbor, scéna, réžia, choreografia, svietenie, všetko dokonale podporuje Šostakovičovu temnú satiru. Málokedy sa zíde toľko kvalitných prvkov skladačky dokopy. Bol som prekvapený, ako dokázal Juraj Valčuha z miestnych muzikantov dostať autentický “ruský” zvuk aj v orchestri a rovnako aj v zboroch. Pôvodne som si myslel, že tomu napomohlo účinkovanie zboristov z Mariinskeho divadla, avšak Valčuha ma upozornil, že odtiaľ prišlo len šestnásť výpomocí a tí sa objavia na scéne iba ako policajti, ktorí prichádzajú zatknúť svadobčanov. Ostatné zborové pasáže spievajú miestni. Ak Taliani takto dokážu cítiť Rusku hudbu, potom klobúk dolu.

Valčuha sa do najmenších detailov pohral s jemnými dynamickými odtieňmi partitúry. Orchester hral v jeden moment ladne a mäkko, aby v zápätí hráči skokom pritvrdili a hrali svižne a rázne. Dokázali zahrať také jemné piano, že harfa hrajúca vtedy taktiež v piane sa na chvíľu dokázala stať akoby sólovým nástrojom a početný zvyšok orchestra ju len doprevádzal, ako sotva počuteľný podmaz. Veľmi efektné a zrejme aj veľmi ťažko dosiahnuteľné. Orchester Teatro di San Carlo tak bol jednoznačne najsilnejším prvkom celého nedeľného predstavenia a jeho výkon obdivne komentovalo aj miestne publikum, ktoré je na jeho výkony zvyknuté. Celý čas som si uvedomoval výborne zvolené tempá. Zhrnuté do jednej vety: hudobná stránka prevedenia je excelentná. Bolo to cítiť aj pri záverečnej klaňačke, kde mal Valčuha výrazne najsilnejší potlesk večera.

Ešte niekoľko slov k sólistom. Natalia Kreslina ako Katerina mala okrúhlo znejúci, príjemný a pekne zafarbený hlas, trochu prieraznejší vo výškach. V hĺbkach získaval pomerne tmavú farbu, čo sa k tejto temnej dráme aj celkom hodilo. V úlohe jej milenca Sergeja sa predstavil český tenor Ladislav Elgr, ktorého štíhlejší, príjemne znejúci hlas bol pekne tvárny a vedel byť aj nežný, avšak oveľa presvedčivejší bol práve vo výsmešnej až ironickej polohe, k čomu mu opera poskytovala pomerne dosť veľký priestor.  Borisa zvučným hlasom spieval Dmitry Ulianov, ktorého mohutný hlas zaujal nielen svojim objemom., ale v kombinácii so zemitosťou, sýtosťou a rezonanciou jeho basu vytvoril úžasnú hlasovú kombináciu presne sa hodiacu k hrubozrnnému a despotickému charakteru postavy, ktorú stvárňoval. Mne sa páčil asi najviac zo všetkých účinkujúcich. Výborný bol aj Ľudovít Ludha ako Zinovij, sviežo znejúci, kantabilný, s pekne zaspievanou dlhou držanou extrémnou výškou v prvej časti. Scénu kedy vstupuje do hádky s Katerinou (tesne predtým ako ho zabijú) som sledoval takmer so zatajeným dychom. Zvolené rýchle tempo verne reflektovalo skutočnú hádku a vďaka Ludhovému nielen speváckemu ale aj hereckému výkonu bola scéna až filmovo vierohodná. Bolo cítiť že Ludha má rolu v krvi a stvárňoval ju už veľakrát.

Nedeľná premiéra Lady Macbeth sa v Neapoli stretla s veľkým záujmom verejnosti aj médií. Predstavenie navštívila aj herečka Claudia Cardinale, hviezda filmového plátna uplynulých desaťročí. Tá hneď po premiére usporiadala priamo v divadle oslavu svojich 80. narodenín, kam pozvala okrem svojej rodiny aj účinkujúcich sólistov. Ťažko povedať, či bola pre mňa v ten večer väčšou udalosťou opera samotná, alebo možnosť sa po predstavení stretnúť s hereckou legendou a prehodiť s ňou aj zopár slov. Claudia Cardinale sa ochotne odfotila aj so sólistami.

Ľudovít Ludha a Claudia Cardinale (zdroj archív autora)

Aktuálna produkcia Lady Macbeth Mcenského okresu v Neapoli tak patrí určite k tomu najlepšiemu, čo možno v (relatívne) neďalekých operných domoch momentálne zhliadnuť. Po všetkých stránkach prekonala moje očakávania a musím povedať, že vrelo ju všetkým odporúčam.

Hodnotenie autora recenzie:
hudobná stránka 100%
Inscenačná stránka 90%

Dmitrij Šostakovič:
Ledi Makbet Mcenskogo ujezda
Dirigent: Juraj Valčuha
Réžia: Martin Kušej
Asistent réžie: Herbert Stoeger
Scéna: Martin Zehetgruber
Kostýmy: Heide Kastler
Svetlá: Reinhard Traub
Orchestra e Coro del Teatro di San Carlo
Ensemble de Coro del Teatro Mariinsky
(koprodukcia De Nationale Opera Amsterdam / Teatro di San Carlo Neapol)
Premiéra 15. apríla 2018 Teatro di San Carlo Neapol

Boris Izmajlov – Dmitry Ulianov
Zinovi Izmajlov – Ľudovít Ludha
Katerina Izmajlov – Natalia Kreslina
Sergej – Ladislav Elgr
Aksinja / Una prigioniera – Carole Wilson
Sonjetka – Julia Gertseva
Un vecchio prigioniero – Vladimir Vaneev
Il contadino sciatto – Evgeny Akimov
L’insegnante / L’ospite ubriaco / Il cocchiere – Vassily Efimov
Un fattore / Un poliziotto – Vladimir Sazdovski
Pope / La sentinella – Goran Juric
Il portinaio – Laurence Meikle
Un mugnaio – Donato Di Gioia
L’ispettore di polizia / Un ufficiale sergente – Alexander Teliga
Primo caposquadra – Alessandro Lualdi
Secondo caposquadra – Mario Todisco
Terzo caposquadra – Giuseppe Valentino

www.teatrosancarlo.it
***

 

S hudobným riaditeľom Teatro di San Carlo Jurajom Valčuhom o Lady Macbeth Mcenského okresu

Juraj Valčuha (zdroj archív autora)

Pán Valčuha, hudba v Lady Macbeth Mcenského okresu pomerne silno ilustruje dianie na scéne a tým aj dirigentovi presne určuje, čo má kedy urobiť.  Nezmenšuje sa vám tak až neúmerne manévrovací priestor na prejavenie vlastného hudobného názoru, ak je tak veľa vecí už vopred daných?

  1. 1
  2. 2
  3. 3
  4. 4
  5. 5

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na