Stávka v Opeře SND, která se týká jedné inscenace. Místo Sadka se hraje Turandot

Štrajk včera oficiálne oznámili zástupcovia divadeľných odborov. Do podateľne divadla, na Ministerstvo kultúry, na inšpektorát práce, ako aj na všetky potrebné inštitúcie podali oznámenie o jeho zahájení. Do štrajku vstúpili sólisti, celý zbor, ako aj orchester SND. Štrajk sa týka výlučne neúčasti umelcov na predstaveniach opery Sadko, a to až do vyriešenia vzniknutých problémov tejto produkcie. Iných predstavení sa štrajk zatiaľ žiadnym spôsobom nedotýka. Divadlo dnešné predstavenie Sadka zrušilo. Dôvody zrušenia však oficiálne oznámené neboli, na stránke SND sa iba objavil oznam, že namiesto Sadka dnes večer SND uvedie Turandot.

O príčinách a genéze vzniku súčasnej situácie sme sa rozprávali s predstaviteľmi troch odborových organizácií stojacich v pozadí vyhlásenia štrajku – zástupcom odborov sólistov SND Františkom Šeniglom, zástupcom odborov zboru SND Janou Beňovskou a zástupcom odborov orchestra SND Marošom Podhajským. Všetci diskutujúci si priali, aby ich odpovede boli chápané ako vyslovene spoločné a tým pádom jednotné. Prinášame vám ich preto v štylizovanom rozhovore ako odpovede jednotného kolektívneho zástupcu štrajkujúcich.

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do štrajku?

Situácia, ktorá štrajku predchádzala, je relatívne výstižne popísaná vo včerajšom článku V SND hlavou proti múru (tu). Potom, ako sme dostali vyjadrenia Pracovnej zdravotnej služby MIOMED, ktorá vydala stanovisko k meraniam uskutočneným regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Bratislave, začalo byť zrejmé to, čo už aj tak všetci dávno tušili, alebo minimálne mali vážne podozrenia. Zemina použitá v Sadkovi ako dekorácia je ťažko kontaminovaná plesňami a inými patogénmi, ktoré môžu spôsobovať ťažké zdravotné následky. Po zverejnení správy viacerí zamestnanci povedali, že odmietajú za tejto situácie ďalej spievať.

Môžete odcitovať najdôležitejšiu časť správy?

“Uvedené merania boli vykonané v dýchacej zóne vystavených zamestnancov. O posúdenie zdravotného rizika z možného poškodenia zdravia pri danej konkrétnej expozícii rašelinou vo vdychovanom prachu, plesní a choroboplodných baktérií za daných pracovných podmienok… bola   požiadaná  Pracovná zdravotná služba. Z výsledkov vykonaných meraní uvedených v protokole vyplýva, že… dochádza  k nežiadúcemu ohrozeniu zdravia pôsobením plesní, ktoré boli zistené v rámci výkonu merania a sú uvedené v protokole. Okrem nich však, na základe preventívno-lekárskych skúseností, dochádza aj k pomnoženiu druhov baktérií, ktoré môžu viesť u vnímavých jedincov k alergickým zápalovým reakciám dýchacích ciest a v niektorých prípadoch až k závažnému zápalu pľúc – exogénna alergická alveolitída s možnými trvalými následkami, ktorá by v tomto prípade navyše spĺňala aj kritériá pre priznanie choroby z povolania.”

Čo sa dialo potom?

Požiadali sme riaditeľa Opery pána Jakubka o stretnutie, pričom mediátorom rokovania bol generálny riaditeľ divadla pán Chudovský. Chceli sme sa rozprávať o výsledkoch správy a žiadali sme, aby nastala náprava, aby sa kontaminovaná rašelina odstránila z javiska s tým, že budeme spievať bez nej. Bolo nám však povedané, že podoba scény, vrátane rašeliny, je zmluvnou záležitosťou, nemôžeme scénu ľubovolne meniť. Riaditeľ nám odporučil, aby sme zvyšné predstavenia odohrali.

Jedna vec je alarmujúci text správy, druhá vec sú reálne problémy, ktoré táto dekorácia spôsobuje. Môžete ich pomenovať?

Treba si predovšetkým uvedomiť, že to nie je obyčajná rašelina, je to nejaká gumená hmota rozdrvená na drobné granule a premiešaná so zemou. Je splesnivená. Všade z toho padá prach, sú to neskutočné množstvá prachu, ktoré sa víria vo vzduchu. Ten masívny ovál, ktorý oddeľuje dirigenta od hľadiska, je od prachu celý čierny. Po každej skúške bolo všetko rovnako čierne až do prvých šiestich radov,  prach padá samozrejme aj dolu do jamy, stojany na noty boli taktiež úplne čierne. A keď ste po nich prešli prstom, mali ste na prste niekoľkomilimetrovú vrstvu prachu. Aj upratovačky mali problém to odstrániť.

Sólistka, ktorá ochorela počas skúškového procesu, bola obeťou práve týchto pracovných podmienok?

To je ťažko dokázať, či to bolo zapríčinené týmto. V jame sme mali troch ľudí, ktorí v tom čase dostali zápal pľúc, alebo minimálne mali vážne respiračné problémy. Máme rotujúci systém a keď niekto v orchestri vypadne, tak sa požiada kolega, aby ho zastúpil, takže sa to nerieši nejakými péenkami. Tak potom je ale samozrejme ťažko preukázať, kto bol chorý a či to bolo práve z tohoto. Ale napríklad Daniel Čapkovič bol ihneď po prvom predstavení celý týždeň chorý. Je alergik a musel brať obstreky, mal vážne problémy s dýchaním a opuchnuté sliznice, štípali ho oči. Podotýkam znovu, že to bola okamžitá reakcia hneď po prvom predstavení. Aj v zbore je mnoho alergikov, každý mal veľkú obavu, keď videli, čo sa deje.  Mali s prepáčením čierne sople, a keď sme prišli na šatňu, tak sa museli umývať, lebo hlinu mali úplne všade, vo vlasoch aj na nohách… celé divadlo bolo od toho zanesené, ešte aj chodby. Keď sa skúšalo, tak hlina bola až v hľadisku, každý, kto prešiel okolo, ju roznášal ďalej.

Jedna členka zboru dokonca zobrala malý kúsok tej “zeminy” a nechala si urobiť v súkromnom ústave rozbor. Má známu na mikrobiológii a zobrala minimálnu vzorku – len osem zrniečok. Výsledok rozboru potom odfotila (zástupcovia odborov ukazujú fotografiu, na ktorej je vidieť rôzne typy plesní). My to samozrejme nemôžeme teraz použiť pri vyjednávaní s vedením, lebo to nie je oficiálny rozbor, ale každý z toho vidí, o čo tu ide.

Teraz si zoberte, že Michal Lehotský leží v tej “zemine”, má tam hlavu normálne zaborenú, keď spieva. Ak ochorie, tak som zvedavý, čo povie vedenie. Asi sa znovu len odvolajú na ten svoj európsky certifikát starý pol roka, že rašelina vtedy bola nezávadná. A teraz pritom vôbec nejde o Lehotského, ale o 80 ľudí, ktorí to dýchajú, ktorí po tých plesniach chodia. Prach je rozvírený a neustále padá do jamy, flautisti, trúbkari a ďalší dychári to všetko vdychujú pri hraní. Zbor tam má scény, kedy vyhrabávajú niečo zo zeme, zabárajú sa rukami do tej hliny, sú sklonení, hlavou rovno pri tej hmote, a tak spievajú. Takže ani nie je možné vtedy  “nedýchať” a neprísť do kontaktu s patogénmi. Štípali ich oči, zadýchavali sa, mnohým sa ťažko dýchalo.

Aké boli reakcie na tieto upozornenia?

No tak po zboristoch sa pôvodne chcelo, aby po tejto kontaminovanej zemine chodili bosí. Nakoniec, keď zbor odmietol, tak po veľkých protestoch nám dali baletné piškótky. Zboristi si to obúvali tak, že si dali sáčok na nohu a na to ponožku a na to piškótu. Ale aj tak to celé premoklo, lebo zeminu neustále vlhčili, aby sa z nej až tak neprášilo.

Keď scénu likviduje technika, tak pracovníci majú na tvári rúška a tie sú nakoniec vždy celé čierne. Nám povedali, že oni to musia mať, lebo pri likvidovaní scény sa viac práši. Tak zaujímavé, že jedni musia mať cez ústa rúška, a speváci majú v takomto prašnom prostredí spievať. Navyše, ako už bolo povedané, to nie je len čistá rašelina, je to hlina zmiešaná s malými gumennými granulami, vyrobenými v Belgicku. Tieto malé čiastočky gumy tiež speváci vdychujú. Jednoducho všetci od počiatku vedeli, čo je to za hmota, a vedenie nechalo ľudí pracovať počas skúšok tri týždne v takto silne kontaminovanom prostredí, pričom medzi nimi bola aj jedna tehotná sólistka.

Ako prebiehalo rokovanie s vedením divadla potom, ako bola zverejnená správa o možných trvalých následkoch na zdraví po vykonaní rozboru rašeliny?

Bolo to rokovanie ako s hluchým. Oni si stále opakovali svoje, nepočúvali naše argumenty. Riaditeľ nám dal písomné stanovisko, podľa ktorého je všetko vlastne v poriadku a máme hrať ďalej. Pritom tu nejde o to, že by sme snáď nechceli hrať, práve naopak, my sme do toho vložili nenormálne veľa práce, tak to teraz nechceme zabaliť hneď po premiére. Ponúkali sme im, že urobíme koncertné prevedenie alebo čokoľvek iné, len aby tam nebola tá zemina. Zbor to celé naštudoval v expresne krátkom čase, obnášalo to strašne veľa skúšok, nechceme, aby to celé teraz vyšlo navnivoč.  Muzika je nádherná, my to chceme hrať, ale nie takto, ľudia viac do tých plesní už nevstúpia, to je jasné.

Najprv sme vyhlásili štrajkovú pohotovosť a žiadali sme, aby to vedenie riešilo. Keďže sme ale obdržali takú odpoveď, akú sme obdržali (že všetko je vlastne v poriadku), nemali sme inú možnosť. Napísali sme prehlásenie, ktoré končí nasledovnou vetou: “V prípade, ak nebude zabezpečené zdravotne a hygienicky nezávadné pracovné prostredie, t.j. uvedená rašelina sa bude nachádzať na javisku, ZO ÚNIE vyhlasujú štrajk podľa článku 37 Ústavy SR a Európskej sociálnej charty a zamestnanci SND, účinkujúci v predstavení Sadko, budú nútení odmietnuť účasť na takomto predstavení.” A toto naše stanovisko sme odovzdali do podateľne. Vzápätí bolo oznámené, že dnes namiesto Sadka bude Turandot. Ľudia však vôbec neboli upozornení, prečo je zmena predstavenia. Tým dôvodom je vyhlásenie štrajku na všetky predstavenia Sadka. Toto samozrejme vedenie SND nezverejnilo.

Počkajte, ale štrajk sa teda vlastne nekonal. Veď píšete v tom prehlásení, že ak nebude zabezpečené zdravotne a hygienicky nezávadné pracovné prostredie, t.j. uvedená rašelina sa bude nachádzať na javisku, vyhlasujete štrajk podľa článku 37 Ústavy SR. To znamená, že ide o akýsi podmienený štrajk, ktorý bude vyhlásený len za nesplnenia tejto podmienky…

Nie, štrajk je vyhlásený. Vie o tom Ministerstvo kultúry, sú s tým oboznámené všetky úrady. Preto oni zrušili to predstavenie. To, že sa nehrá Sadko, ale Turandot, predsa neznamená, že štrajk nie je, práve naopak. To je len dôsledok štrajku. Sadko je v ohrození predovšetkým tým, že vedenie divadla nerešpektuje zákonnú povinnosť vytvoriť zdravotne nezávadné prostredie a nerešpektuje ani záujmy zamestnancov. Na všetky predstavenia Sadka je teda vyhlásený štrajk, ktorý bude trvať až dovtedy, kým vedenie nenájde riešenie alebo kým neodstráni závadnosť toho materiálu, čo bude musieť potvrdiť nový rozbor. Porušujú paragrafy 146, 147, 148 Zákonníka práce. Kontrola prostredníctvom odborových orgánov je zase daná paragrafom 149 toho istého zákona. Odbory tak musia teraz riešiť problémy, ktoré má riešiť zamestnávateľ. Zabezpečenie ochrany zdravia má predsa riešiť SND, a nie my.

Vedenie to celý čas vedelo a napriek tomu, že tu bola minimálne existencia jednoznačného podozrenia na škodlivosť toho materiálu, aj tak dovolili, aby táto premiéra bola odohratá v tomto kontaminovanom prostredí, a nechali ľudí pracovať niekoľko týždňov v týchto podmienkach. Mimochodom, prašnosť bola meraná aj v prednej rade divákov, takže je zrejmé že sa to netýka len javiska, ale aj divákov v hľadisku, a samozrejme tým pádom aj celej orchestrálnej jamy.

Ako sa postavil zbor a orchester k vyhláseniu štrajku?

Sú jednotní, každý mal predsa obavu o svoje zdravie. Sú povďační, že sme do toho išli. Uľavilo sa im.  My nezarábame veľké peniaze a sme hodnotení aj od toho, koľko predstavení odohráme. Keď oni nás využijú na skúšobný proces, a my potom neodvedieme predstavenia, tak nezarobíme, čo sme mali dostať. Pre nás je to tiež obrovská strata nehrať, my z toho predsa žijeme. Ale takto sa to ďalej už naozaj nedá.

Čo sa teraz podľa vás bude diať?

To môžeme len odhadovať. Vedenie sa nám teraz bude snažiť dokázať,  že zemina je v poriadku. Padol už nejaký návrh, že to postriekajú nejakými spevňovačmi, čo je v podstate lak, aby sa to nejako zakonzervovalo.  Ale aj na to musí byť výberové konanie a aj musí to byť vec, ktorá je niekym overená, musí mať certifikát, náš certifikát, nie zase nejaký zvonka spred pol roka. My sme aj po právnej stránke vo výhode, lebo sme predsa museli zabrániť tomu, aby ľudia ďalej pracovali v zdraví ohrozujúcom prostredí. My sme to dokonca povinní zabezpečiť.

Myslíte si, že rokovania s vedením budú nakoniec úspešné?

Nevieme. Vychádzame z toho, že vedenie všetky problémy vždy zametie pod koberec a jedná vždy len z pozície sily. Neháji záujmy zamestnancov. Komunikuje sa s nimi ťažko.  Päť rokov nebol vypísaný konkurz na sólistov, z 54 sólistov je teraz už len 28, preto musia povolávať mnohých zo zahraničia, čo je samozrejme drahé. Takto potom vznikajú pre divadlo veľké finančné straty. Veď sekera 700.000 eur, ktorá teraz vznikla, to je strašne veľa peňazí, z čoho to zaplatia? Orchester napríklad už dlho hráva dvojičky Komedianti a Sedliacka česť tak, že “harfa” schovaná za oponou nie je vlastne harfa, ale syntetizátor. Jednoducho máme pokazenú harfu a nie sú financie na to, aby sa to opravilo. Orchester hrá na dvadsaťročných dychových nástrojoch. Zatiaľ čo pri husliach platí, že čím sú staršie, tým sú lepšie, v prípade dychov sú dvadsaťročné nástroje takmer odpadom do šrotu. Trúbky, lesné rohy a podobné nástroje po štyroch rokoch začínajú mať problémy. Všetko sa rozpadá. A vízia na riešenie problémov nie je žiadna. Vedenie žiadnu víziu neponúka. Na toto sme si už zvykli. Tentokrát ale pohár trpezlivosti už pretiekol úplne, lebo teraz už ide o nezodpovedné hazardovanie so zdravím ľudí. Tak kedy by sa mali odbory ozvať, ak nie práve teraz? Myslíme si, že teraz už nie je kam ustúpiť.

Ďakujem za rozhovor.

V priebehu dnešného dňa som kontaktoval aj riaditeľa Opery Slavomíra Jakubka, aby som mu ponúkol priestor vyjadriť sa k téme na stránkach Opery Plus v ľubovoľnom rozsahu. Pán Jakubek mi odpovedal, že SND vydalo k situácii ohľadne Sadka tlačovú správu, v ktorej sú obsiahnuté všetky informácie, ktoré SND považuje za potrebné a adekvátne k danej téme komunikovať.

Tlačová správa
Stanovisko vedenia Slovenského národného divadla k inscenácii Opery SND Sadko a zmeny predstavenia tohto titulu dňa 15. 2. 2018

Opera SND vytvorila v spolupráci s renomovaným zahraničným partnerom, Flámskou operou v Antverpách a Gente, inscenáciu opery Sadko N. Rimského Korsakova, v ktorej je na javisku použitá zemina. Inscenácia už mala premiéru s následným cyklom repríz na pôde partnera. Na predmetný použitý materiál dostala Opera SND certifikát od svojho partnera, vystavený podľa platných európskych noriem. Keďže v radoch zamestnancov vznikla pochybnosť o jeho zdravotnej nezávadnosti, požiadalo vedenie SND na ich podnet o posudok zmluvného kompetentného partnera SND, spoločnosť MIOMED. Vystavený posudok však z pohľadu žiadateľa obsahuje vo svojej odporúčacej časti rozporuplný vzťah medzi výsledkom analýzy a popisom manipulácie s materiálom, ktorý vedie k nie celkom objektívnym uzáverom. Po prerokovaní problematiky so zástupcami odborových organizácií na pôde Opery SND a po zohľadnení napätej situácie, ktorá vznikla v dôsledku rôznosti názorov zúčastnených strán rokovania, vedenie SND v snahe zmierniť napätie a nájsť všeobecne prijateľné riešenie problému upustilo od realizácie opery Sadko v pôvodne plánovanom termíne 15. februára 2018 a nahradilo titul inou inscenáciou, Turandot od Giacoma Pucciniho. Súčasne požiadalo svojho partnera, spoločnosť MIOMED, o dôsledné došetrenie analýzy a všetkých okolností použitia zeminy, na čo partner zareagoval pozitívne. Konečný výsledok následne premietne vedenie SND do svojich ďalších zámerov a plánov v súvislosti s uvádzaním danej inscenácie.

Marián Chudovský
Generálny riaditeľ SND

Slavomír Jakubek
Riaditeľ Opery SND