Steven McRae. Seznamte se s ryšavou australskou hvězdou z Royal Ballet

Je charizmatický, výborný tanečník a otec rodiny. Pred pár dňami o ňom dokonca vyšiel dokument, ktorý má motivovať chlapcov a ich rodiny k tomu, aby nechali predsudky predsudkami a dovolili, aby sa ich synovia venovali baletu. Kto je Steven McRae z Royal Ballet?

 

Steven McRae: „V sekunde, kedy som vstúpil do sály a začal tancovať, som sa cítil slobodný.“  Spoznajte ryšavú austrálsku hviezdu z Royal Ballet

 

Pôvodne chcel byť automobilovým pretekárom
Narodil sa na západe austrálskeho Sydney 19. decembra 1985, pochádza z rodiny automobilových pretekárov a sám sa tomuto športu chcel venovať profesionálne – tak ako jeho otec. Sám seba označil za Billyho Elliota.

V siedmich rokoch sa začal venovať klasickému tancu a stepu, ktorý využíva dodnes: „Od začiatku som mal šťastie na skvelých pedagógov, ktorí mi vždy povedali len jedno – tancuj. Vďaka ich podpore som mal možnosť prejsť rôznymi technikami od baletu cez step a jazz až po hip-hop. Nikdy nám v ničom nebránili, čo je veľmi dôležité. O čo viac  skúseností získate, o to je to pre vás lepšie.“

Pedagógovia si jeho talent všimli a za krátko sa zúčastnil Austrálskej súťaže múzických umení ako stepper. Napriek našliapnutej kariére sa v puberte rozhodol naplno venovať baletu. V roku 2002, keď mal šestnásť rokov, získal zlatú medailu na Genée International Ballet Competition. O rok neskôr, v sedemnástich, vyhral Prix de Lausanne a získal štipendium, ktoré mu otvorilo cestu do Royal Ballet School.

Do súboru nastúpil hneď po škole a prvé povýšenie prišlo už v roku 2005. Prvým sólistom sa stal len o štyri roky neskôr. „Royal Ballet je pre mňa síce druhou, ale zato najväčšou rodinou. Je svetom, v ktorom sa môžeš spoliehať na pomoc ľudí okolo seba. Bez podpory priateľov, kolegov z Royal Ballet, by som nikdy nedokázal byť tým, čím som dnes.“

 

Niekedy sa cíti 100 rokov starý
V prvom rade zdravie. Chronické problémy s chodidlami, palcami na nohách a chrbtom si vyžadujú podávanie medikamentov aj pred predstavením a počas neho. Tanečníci bývajú často porovnávaní s atlétmi. Tí však majú po náročnom výkone možnosť vypnúť a mať deň voľna, ktorý je dôležitý pre rekonvalescenciu. Tanečníkom sa toto bežne nestáva. Často trávia na nohách aj 12 hodín bez prestávky a voľno majú len jeden deň v týždni.

O čo širší je repertoár, o to je práca náročnejšia. „Repertoár kamenných divadiel je v súčasnosti šialený. Idete z techniky do techniky, zo štýlu do štýlu, a na tele sa to prejaví. Na druhej strane máte možnosť spolupracovať s prvotriednymi choreografmi a to za to stojí.“ Ako sa vyjadril pre denník Guardian, niekoľkokrát mu museli vŕtať do chodidiel, aby uvoľnili tlak. „To, že idete na doraz, priviedlo veľa mojich kolegov k veľkým problémom s krčnou chrbticou či k syndrómu „mŕtvych stehien“. Na predstavení zabudneme na bolesť, ale problematické sú skúšky a tréningy. Ak sa vyžaduje viac od nášho tela, mala by nám byť dopriata adekvátna zdravotná starostlivosť. Zlepšuje sa to, ale veľmi pomaly. Niekedy sa ráno zobudím a cítim sa na sto rokov.“

 

Zranenie ako motivácia
Vratkosť a neistotu súvisiace s tanečnou profesiou si uvedomil, už keď mal dvadsať. Roztrhol si achillovu šľachu a lekári mu predpovedali nielen koniec kariéry, ale aj to, že bude do konca života trpieť. „Mal som len dvadsať, a šmahom ruky som prežíval nočnú moru. Všetko, čo som poznal a čo som chcel, bolo preč. Dnes som rád, že sa to stalo vtedy. Telo sa napriek prognózam zotavilo lepšie a súčasne ma to posunulo osobne aj profesionálne. Začal som vnímať svet mimo tanca a súčasne sa od toho momentu dívam na každý deň na scéne ako na dar, ktorý neberiem ako samozrejmosť.“ Steven McRae patrí k tým tanečníkom, ktorí sa o svoje telo mimoriadne dobre starajú a venujú sa posilňovaniu problematických častí tela a fyzioterapeutickým cvičeniam, ktoré sú odborníkmi nastavené priamo na mieru.

Podnikový manažment a vedenie vyštudoval počas aktívneho tancovania. Každý, kto sa rozhodol študovať vysokú školu popri zamestnaní, vie, že je to mimoriadne náročné. Možno o trochu náročnejšie popri divadelnej praxi, ktorá je mimoriadne náročná časovo aj fyzicky. „Bol to ďalší z momentov, kedy som sa mohol spoľahnúť na divadlo, ktoré ma v mojom rozhodnutí študovať podporilo. Inšpirovala ma moja fyzioterapeutka a bývalá tanečnica Lesley Collier, ktorá ma po zranení dala do poriadku. Aj ona študovala počas tanečnej kariéry. Kvôli zraneniu som nebol na scéne rok. To vás prinúti vytvoriť si druhý plán,“ vyjadril sa tanečník, ktorý sa teší prívlastku Fred Astaire.

 

Rodina mu zmenila život
Steven McRae je ženatý s kolegyňou, sólistkou  Royal Ballet Elizabeth Harrod, ktorá vyštudovala Royal Ballet School, ale po absolvovaní nastúpila do Nórskeho kráľovského baletu. Členkou Royal Ballet sa stala v roku 2008 a sólistkou v roku 2013.

Majú spolu dve deti – dcérku Audrey a syna Fredericka. „Keď sa narodila naša dcéra, svet sa nám otočil o 180°. Váš svet sa absolútne zmení. Rozhodujete sa na základe toho, čo je a čo nie je dobré pre vašu rodinu. Manželka sa rýchlo vrátila k tancu a vychovávať popri tancovaní dve deti nie je jednoduché. Každú voľnú chvíľu trávim s rodinou. Je pre mňa na prvom mieste.“

Steven McRae (zdroj archiv autorky)

 

Zdroje:
http://dancetabs.com/2014/01/steven-mcrae-young-australian-achiever-of-the-year-2014/
http://www.roh.org.uk/people/steven-mcrae
https://www.instagram.com/stevenmcrae_/
http://www.abc.net.au/news/2018-02-19/how-alexander-campbell-and-steven-mcrae-dominate-ballet/9447392

Mohlo by vás zajímat


Komentujte

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na