Temnější černá labuť v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Je zaujímavé – a pritom to vôbec nepoznať – že každý diel scenáristicky obstaráva iný autor, a aj režisérom každého dielu je niekto iný. Tento široký rozptyl tvorcov prináša rafinované finesy a rozmnožuje bohatstvo názorov i pohľadov. Je zaujímavé, ako pútavo môže vyznieť pôvodný seriál pripravený s mimoriadnym vkusom a profesionalitou. Aké dramatické osudy môže vyhrotiť láska k baletu a tancu a ako možno vytvoriť jemnú pavučinu navzájom prepojených osudov na malej ploche bez toho, aby sa prezradilo príliš mnoho či ukázalo príliš málo.

Ak ste už teraz zhnusení a zdesení, vedzte, že pred týždňom boli zverejnené nominácie na 73. ročník Zlatého glóbusu a v dvoch kategóriách je tento seriál nominovaný. Celý cyklus v kategórii televízny film alebo mini séria so súpermi v podobe: American Crime, American Horror Story: Hotel, Fargo, Wolf Hall. Druhá nominácia je triumfom pre mladú, pracovitú a sympatickú balerínu Sarah Hay a isto šéf baletu v Drážďanoch Aaron S. Watkin slávi už teraz, že umelkyňu uvoľnil na natáčanie a urobil tak svojmu súboru reklamu k nezaplateniu. Sarah Hay sa dostala do očarujúcej zostavy v kategórii Herečka. Pobije sa s Kirsten Dunst (Fargo) či so šialenou Lady Gaga, ktorá hrá v American Horror Story: Hotel. Výsledky sa dozvieme po Novom roku, 10. januára v živom prenose na NBC.

Rodáčka z New Yorku, od roku 2010 členka baletu Semperovej opery v Drážďanoch Sarah Hay prijala aj pozvanie do Baletnej panorámy. Interpretka, ktorá na domovskej scéne tancuje roly ako Swanilda v Coppélii, Máša v Luskáčikovi, Manon, sólové party v ďalších klasických tituloch, veľký zástoj má v diele Balanchina, či extravagantný súčasný repertoár Forsythe, Ekman, Celis, Bigonzetti, Dawson, Wheeldon a ďalší.

Cacti - chor. Alexander Ekman - Jiří Bubeníček a Sarah Hay (foto Ian Whalen)
Cacti – chor. Alexander Ekman – Jiří Bubeníček a Sarah Hay (foto Ian Whalen)


Myslíte si, že skutočný, reálny baletný život je možné vôbec vtesnať do filmového scenára? Niečo tak bohaté, dynamické, viac vrstevnaté ako život tanečného umelca vmiesiť do krátkej série, do krátkeho dielu?

Mám pocit, že každý baletný súbor má rozličný jed vo vnútri seba. Je tam vždy nejaký druh politického aspektu, ktorý má vplyv na skupinu. Je tu veľká konkurencia, ako v každom inom športe, ale balet má tiež takú umeleckú časť, ktorá je tiež veľmi osobná. Verím, že séria bola dramatická, ale tiež veľmi autentická.

Nemali ste vy, ako „seriózna“ baletná umelkyňa z veľkej scény, zo slávneho súboru, problém s veľmi odvážnymi scénami v nočnom klube?

Som so sebou veľmi spokojná v scénach na javisku v striptízovom klube. Boli samozrejme desivé, ale na to som si zvykla. Pretože to bolo veľmi dôležité pre divákov, aby mohli vidieť, ako Claire bojuje so svojou sexualitou.

Čím je pre vás vôbec balet a tancovanie?

Balet je pre mňa všetkým. Vyrastala som iba s jediným koníčkom, ktorým bol balet. To som tak robila dvadsaťpäť rokov. Je to veľmi stará forma umenia. Má ohromnú históriu a to je dôvod, prečo je taká krásna a krehká. Množstvo práce, ktorú som do neho vložila ja, je až smiešne. Ale vďaka tomu a pre to prežiješ.

Sarah Hay (foto Ian Whalen)
Sarah Hay (foto Ian Whalen)

Nemali ste problém s kamerou? Predsa len, na javisku v Drážďanoch na veľkej scéne vystupujete vo veľkom priestore a aj výrazové gesto je inakšie ako intímny fokus kamery v mnohých dlhých detailoch na vás v seriáli.

Užila som si to viac pred kamerou než na javisku. Milujem byť intímna, emocionálne spojená s ľuďmi. A podeliť sa o to cez charaktery je úžasné. Na javisku som nikdy nemala taký pocit reality ako pred kamerou. Skutočnosť je len slovo.

Tancovali ste napríklad v drážďanskej verzii vynikajúceho Ekmanovho baletu Cacti to očarujúce dueto s Jiřím Bubeníčkom a teraz na jeseň po filmovaní rolu, ako je Manon u MacMillana, o ktorej snívajú tisícky balerín. Aké preferujete charaktery či štýl na scéne? Komické? Dramatické?

Moc rada tancujem s Jiřím Cacti. Ale Manon je taká z tých komplexných charakterov. Toľko, toľko emócií k vyjadreniu, a zomrieť na javisku je také úžasné! Milujem hrať na javisku hodne dramatické postavy.

Jules Massenet: Manon - Sarah Hay a Claudio Cangialosi (foto Ian Whalen)
Jules Massenet: Manon – Sarah Hay a Claudio Cangialosi (foto Ian Whalen)

Čo bolo pri filmovaní najťažšie?

Najťažšie natáčanie v seriáli bolo natáčanie samotného tanca. Mnoho hodín a hodne opakovania. Veľmi vyčerpávajúce.

Mali ste veľmi krásnu baletnú sálu. To bolo skutočné štúdio, či len ilúzia vo filmovej hale?

Tento seriál bol natočený vo filmovom štúdiu. Sála bola postavená pre filmovanie.

Čaká sa druhá séria?

Druhú sériu nepoznáme. Ale myslím, že to zostane u mini série.

Takže si rozhodne seriál nenechajte ujsť, aj keby ste sa mali správne vytočiť. Od toho umenie je, aby rozrušovalo pokojné všedné dni a dávalo otázky, často aj nepríjemné.


Aktuality
Každý rok znovu sa na scénu vracia Čajkovského Luskáčik sprevádzaný menami Petipu, Ivanova, Vajnonena, Sergejeva, Gorského, Grigoroviča, Béjarta a ďalších a ďalších, ktorí hľadajú cestu k baletu korunovanému úchvatnou Čajkovského hudbou. Ak máte cestovnú horúčku alebo sa nechcete na sviatky zavrieť doma, je tu niekoľko typov.

Top 1 je úchvatná produkcia Vasilyho Medvedeva a Youriho Burlaka v Štátnom balete v Berlíne (tu). Divákovi ukazujú kostýmy a kulisy, ktoré videl v svojej dobe aj Čajkovskij. Predstavenie plné očarujúcich divadelných efektov s poéziou, a nie moderným „huhu“ efektom, je jasnou ukážkou, ako môže v 21. storočí vyzerať cársky balet. Brilantne vystavaná klasická choreografia ekvilibristického jazyka ponúka širokú paletu nádherných partov pre vynikajúcich tanečníkov. Veľkolepé Grand pas de deux alebo Kvetinový valčík sú skutočnou slasťou a divák môže smelo spievať vianočné Glória. Inscenácia k Vianociam vyšla na DVD a vysielali ju aj artové európske stanice. K tejto inscenácii ešte zaujímavé video z magazínu Deutsche Welle. Všimnite si, akú krásnu podlahu majú na sále v Berlíne, že korepetítor nepúšťa cédečko, ale hrá na klavíri, že tanečníci majú aj na skúške kostým, aby si naň zvykli. Mnoho zaujímavého.

Božský Neumeier. Klasika bez klasiky je Luskáčik Johna Neumeiera v Hamburgu. Lenže tu sa nemusíte báť, aj keď v predstavení nie je jediný vianočný stromček ani myši, žiadne tancujúce vločky ani cukrové kráľovstvo. Zato slávny choreograf rozpráva príbeh pre každú rozprávkovú dobu, kedy aj dospelí spomínajú na svoje detské Vianoce. Romantický príbeh o mladej dievčine, ktorá sa chce stať veľkou balerínou a prežije dobrodružstvo, ktoré navždy zmení jej život. Mária slávi svoje narodeniny v Hamburgu či v Mníchove (tu).

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat