Temnější černá labuť v Baletním panoramatu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Drážďanská tradícia je Luskáčik šéfa súboru v Drážďanoch Aarona S. Watkina. Zakotvil priamo v Drážďanoch a môže pripomínať akýsi vkusný, prepychový balet na Striezelmarkte. Nechýba kúzelný Drosselmeyer, zlé myši, mnoho darčekov, Luskáčik, ktorý sa zmení v krásneho princa, obľúbená cukrová víla ani vločky. Kulisy vyzerajú ako kulisy, tance sa tancujú a neparodujú. Muzicírovanie Sächsische Staatskapelle je pastva aj pre uši.

Grécka kríza, ktorá vyčerpáva Európu a naše zmysly pri pohľade do novín, je podivný jav. Lebo by som rozhodne nečakal, že v Aténach majú takého krásneho Luskáčika. Renato Zanella nezaprel svoju lásku Viedeň a balet vystrojil ako oslavu Vianoc v zrkadlovej sále viedenského Hofburgu. Prepychové róby sa striedajú s husárskymi uniformami (výprava Christof Cremer). Princezná so suitou v ekvipáži precestuje slávne monarchie, napríklad aj Paríž, kým sa vráti domov. Od 23. decembra do 3. januára môžete cestovať do Národnej aténskej opery.

Východná hviezda. Ak je vám Grécko v zime nudné, môžete cestovať ešte ďalej, do Hongkongu. Tamojší Luskáčik je očarujúci mix nielen tradície, ale aj imaginácie mladého ambiciózneho choreografa Terence Kohlera (ako choreografa ho dobre poznajú v Mníchove). Opulentné kostýmy, myši vyzerajúce ako európske myši, aj sneh tam majú, nemusíte sa ničoho báť. A stromček narastie v kúzelnej chvíli taký veľký, že jeho spodné vetvy zakrývajú celé javisko a on sa týči k nebesiam ako čínske mrakodrapy.

Americký sen. K obrazu svojmu vyčačkali Luskáčika už pred desiatimi rokmi vo Washingtone a investícia do mega produkcie v štýle najlepších muzikálov sa im bezpochyby vyplatila. Americká feéria s množstvom nepoznaného a vyfabulovaného rozhodne však nie je prázdna nuda, ale tak ako sa to v Amerike zaužívalo, skutočné rodinné divadlo. Aby sme všetko pochopili, musíme si uvedomiť, že sme na Vianociach v roku 1882 v Georgetowne.

Na vlastné nebezpečie. Ballet du Grand Théâtre de Genève má stále v repertoári dekadentnú inscenáciu psychedelického kúzla a napodiv diváci na ňu chodia. Či ich očaruje eklektická choreografia, či výprava v štýle haute couture od Livie Stoianovej a Yassena Samouilova, neviem. Inscenácia však rozhodne potvrdzuje slová jedného slávneho režiséra: Môžeš robiť, čo chceš, len nesmieš byť nudný. V Ženeve však súboru rozhodne nechýba guráž a tanečné majstrovstvo, ktoré sa mnohé súbory v takýchto inscenáciách snažia zamazať priehrštím scénických hlúpostí.


Vianoce bez Luskáčika
zaviedli tento rok vo Viedni. Divákom to rozhodne nevadí. Zimný titul Snehovú kráľovnú Michaela Cordera schňapli behom pár dní. Zostávajú už len lístky na večernej pokladni. Ako sa premiéra vydarila, môžete vidieť vo fotogalérii. Predstavenie sa hrá v komornejšom prostredí Volksopery, aby deti mali interaktívnejší vzťah s tanečníkmi. Uvidíme, čo rovnaká produkcia v marci prinesie v Prahe.


Čo sledujem

Václav Janeček (foto archiv Václava Janečka )
Václav Janeček (foto archiv Václava Janečka )

Neviem, akým zázrakom mi vyšiel na tento predvianočný diel do rubriky dramaturg Baletu Národného divadla v Prahe, baletný majster a pedagóg Václav Janeček.

„Přál bych si mít „lampu“, tedy světlo, jak je vidět na webové adrese, a obdivuji technologii, která úchvatně tak autentické osvětlení poskytuje.

V této souvislosti mě rovněž napadá přání „mít světlo a jasno“ v prožívání všech všedních maličkostí a v hnutích, která nám přináší život. Vždyť slovním základem slova „vysvětlení“ je právě světlo… A světlo je tudíž „znamením“ srozumitelnosti, pochopení a pozornosti.

Před časem jsem si do své publikace vypůjčil od sv. Tomáše Akvinského jeho požadavek, že ke kráse je zapotřebí trojího: úplnosti, souladu a jasu. A pod světlem také mnohem prostší lampy, než je ta, kterou výrobci nabízejí, ovšem ve „světle“ této myšlenky, přeji nám všem vnímat a užívat si zmíněných kvalit v tanci i v životě.

Toľko Václav Janeček.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat