Tři dubnoví jubilanti slovenské opery

  1. 1
  2. 2

V preslávenej Bednárikovej inscenácii Fausta a Margaréty bola mimoriadne kvalitnou predstaviteľkou šatniarky premenenej na Faustov idol, aby sa v závere namiesto nanebovstúpenia sa vrátila k režisérom vymyslenému pôvodnému povolaniu. Na sklonku 80. rokov sa po éterickej Juliette Bohuslava Martinu po prvý raz stretla s dielom Leoša Janáčka vytvoriac krásnu kreáciu Lišiaka v Liške Bystrouške. V inscenácii Dvořákovej najznámejšej opery bola popri dramatickejších alternantkách Ľubici Rybárskej a Yvety Matyášovej ideálne snovou Rusalkou. Jej poslednými úlohami v riadnom úväzku bola Pamina v sezóne 1996/97 a Elizabeta z Valois v Bednárikovej, tentoraz menej úspešnej inscenácii Dona Carlosa. Viaceré úlohy si do svojho odchodu do cudziny ešte stihla doštudovať (Mozartova Dona Elvira, Verdiho Violetta, Čajkovského Tatiana).  Jej príjemný hlas bol priam rozžiarený milotou a  nehou tak potrebou pre jej lyrické hrdinky.

O jej úspechoch v zahraničí sme sa dozvedali len málo. Pritom javiská, na ktorých účinkovala neboli bezvýznamné, skôr naopak –  Londýn, Madrid, Mníchov, Paríž, Viedeň, Zurich, Praha a kedysi najslávnejšie juhoamerické divadlo Colón v Buenos Aires. V zahraničí spievala Rusalku, Mařenku, Violettu, Donu Annu, no predovšetkým hrdinky Janáčkových opier (Bystrouška, Káťa a Jenufa). Do SND sa vracala v rokoch 2001-2007 ako hosť na konkrétne úlohy (Dona Anna, Káťa, Rusalka a Čo-Čo-San). Podobne ako Haljaková aj ona sa predčasne stiahla z operných javísk dajúc prednosť rodinným povinnostiam. Dňa 14. apríla mala ešte len 55 rokov.


Basista Sergej Kopčák  (*23. 4. 1948)
Sergej Kopčák
patril k najvýznamnejším slovenských „vyslancom“ na svetových operných javiskách. Po prvý raz som ho počul ako Collina v Bargarovej košickej inscenácii Pucciniho Bohémy začiatkom sedemdesiatych rokov. V tej istej úlohe si s chuti zahral o pár rokov neskôr v bratislavskej Kriškovej inscenácii, kde Collina charakterizoval nie ako čudáka (ako bývalo v SND tradíciou) ale ako rozguráženého recesistu. Jeho spevácke majstrovstvo bolo výsledkom vokálnych štúdií v Bratislave i v Sofii, no rozhodujúcu úlohu by som pripísal jeho talentu. Hlasový fond speváka bol naozaj impozantný a priam ho predurčoval na vytváranie monumentálnych hrdinov, akými bolo predovšetkým postavy z ruských opier. Okrem tých, ktoré vytváral na javisku SND (najprv Pimen, Varlaam, a naposledy ako Boris Godunov, ale tiež Končak z Kniežaťa Igora) i na zvukových nosičoch (impozantný Varjažský hosť zo Sadka, hlboko cítiaci Aleko alebo rozvážny Gremin).

Máloktorý spevák dokázal tak preniesť do speváckeho partu všetky vnútorné záchvevy duše ako on. Napriek obrovskému fondu a trocha drsnejšej farbe hlasu však vďaka kvalitnému školeniu sa ani v zahraničí potom nestal len interpretom pre „západniarov“ exotických slovanských hrdinov, ale rovnocenne dokázal zvládnuť aj úlohy, v ktorých sa od speváka žiada predovšetkým dôsledné legato, autentické a disciplinované frázovanie a kultúra tónu. Také boli jeho úlohy Ramfisa v Aide, Banca z Macbetha, Filipa II. z Dona Carlosa. Mimoriadne blízke mu boli úlohy diabla Mefista v dvoch verziách faustovského príbehu. V inscenácii z roku 1975 bol výborným Gounodovým Mefistom a o dve desaťročia neskôr ešte lepší Mefistofelesom v Boitovej opere. Z iných repertoárových oblastí spomeňme aspoň jeho Palouckého z Hubičky (1980), alebo Vodníka z Rusalky (1987).

Sergej Kopčák (zdroj archiv SND / foto Kamil Vyskočil)

Angažmán Kopčáka v Opere SND ohraničujú sezóny 1975/76 až 1996/97, keď predtým krátky čas pôsobil aj v operných súboroch v Banskej Bystrici a Košiciach. Talent a úspechy na medzinárodných súťažiach mu umožnili dostať sa ako stážistovi do Teatro alla Scala v Miláne a do Viedenskej štátnej opery (v rokoch 1977-79), a následne hosťovať na mnohých zahraničných prvotriednych operných javiskách. Azda najviac mu prirástla k srdcu americká Met, kde bol stálym hosťom  takmer dve desaťročia. V zahraničí si tiež doplnil svoj repertoár o také úlohy, akými sú Dosifej z Musorgského Chovančiny či Pfafner z Wagnerovho Rýnskeho zlata. Kopčák pôsobil aj ako koncertný spevák, pričom najbližšia mu bola ruská a slovenská piesňová tvorba. Geniálne interpretoval piesne Musorgského ale  zaslúžil sa aj o uvedenie skladieb slovenských skladateľov strednej generácie (Bokes, Bázlik atď.). Venoval sa aj pedagogickej činnosti. Ťažko zabudnúť na jeho rozlúčku z bratislavským javiskom v Chudovského inscenácii Borisa Godunova (2008).

Z príležitosti jeho sedemdesiatin sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave uskutoční stretnutie so spevákom, ktorý sa tak hlboko zapísal do dejín Opery SND. Nie počtom zaspievaných predstavení ale kvalitou výkonov.

  1. 1
  2. 2

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na