Tři dubnoví jubilanti slovenské opery

V preslávenej Bednárikovej inscenácii Fausta a Margaréty bola mimoriadne kvalitnou predstaviteľkou šatniarky premenenej na Faustov idol, aby sa v závere namiesto nanebovstúpenia sa vrátila k režisérom vymyslenému pôvodnému povolaniu. Na sklonku 80. rokov sa po éterickej Juliette Bohuslava Martinu po prvý raz stretla s dielom Leoša Janáčka vytvoriac krásnu kreáciu Lišiaka v Liške Bystrouške. V inscenácii Dvořákovej najznámejšej opery bola popri dramatickejších alternantkách Ľubici Rybárskej a Yvety Matyášovej ideálne snovou Rusalkou. Jej poslednými úlohami v riadnom úväzku bola Pamina v sezóne 1996/97 a Elizabeta z Valois v Bednárikovej, tentoraz menej úspešnej inscenácii Dona Carlosa. Viaceré úlohy si do svojho odchodu do cudziny ešte stihla doštudovať (Mozartova Dona Elvira, Verdiho Violetta, Čajkovského Tatiana).  Jej príjemný hlas bol priam rozžiarený milotou a  nehou tak potrebou pre jej lyrické hrdinky.

O jej úspechoch v zahraničí sme sa dozvedali len málo. Pritom javiská, na ktorých účinkovala neboli bezvýznamné, skôr naopak –  Londýn, Madrid, Mníchov, Paríž, Viedeň, Zurich, Praha a kedysi najslávnejšie juhoamerické divadlo Colón v Buenos Aires. V zahraničí spievala Rusalku, Mařenku, Violettu, Donu Annu, no predovšetkým hrdinky Janáčkových opier (Bystrouška, Káťa a Jenufa). Do SND sa vracala v rokoch 2001-2007 ako hosť na konkrétne úlohy (Dona Anna, Káťa, Rusalka a Čo-Čo-San). Podobne ako Haljaková aj ona sa predčasne stiahla z operných javísk dajúc prednosť rodinným povinnostiam. Dňa 14. apríla mala ešte len 55 rokov.

Leoš Janáček: Jej pastorka – Eva Jenisová (Jano), Elena Holičková (Jenufa) – SND Bratislava 1986 (zdroj archiv SND / foto Jozef Vavro)

Giuseppe Verdi: Maškarný bál – Eva Jenisová (Oscar) – SND Bratislava 1986 (zdroj archiv SND / foto Jozef Vavro)

Leoš Janáček: Příhody lišky Bystroušky – Jana Valášková (Bystrouška), Eva Jenisová (Lišiak) – SND Bratislava 1989 (zdroj archiv SND / foto Katarína Marenčínová)

Charles-François Gounod: Faust a Margaréta – Eva Jenisová (Margaréta) – SND Bratislava 1989 (zdroj archiv SND)

Charles-François Gounod: Faust a Margaréta – Jozef Kundlák (Faust), Eva Jenisová (Margaréta) – SND Bratislava 1989 (zdroj archiv SND)

Giuseppe Verdi: Don Carlos – Eva Jenisová (Alžběta) – SND 1996-1997 (zdroj archiv SND)

Giuseppe Verdi: Don Carlos – Dalibor Jenis (Rodrigo), Eva Jenisová (Alžběta) – SND 1996-1997 (zdroj archiv SND)

Giuseppe Verdi: La traviata – Eva Jenisová, Dalibor Jenis – SND Bratislava (zdroj SND)

Giuseppe Verdi: La traviata – Eva Jenisová – SND Bratislava (zdroj archiv SND)

Giacomo Puccini: Madame Butterfly – Eva Jenisová (Čo-Čo-San), Ľudovít Ludha (Pinkerton) – SND Bratislava 2007 (zdroj archiv SND)

Giacomo Puccini: Madame Butterfly – Eva Jenisová (Čo-Čo-San), Ľudovít Ludha (Pinkerton) – SND Bratislava 2007 (zdroj archiv SND)

Antonín Dvořák: Rusalka – Eva Jenisová (Rusalka) – SND Bratislava (zdroj archiv SND)

Basista Sergej Kopčák  (*23. 4. 1948)
Sergej Kopčák patril k najvýznamnejším slovenských „vyslancom“ na svetových operných javiskách. Po prvý raz som ho počul ako Collina v Bargarovej košickej inscenácii Pucciniho Bohémy začiatkom sedemdesiatych rokov. V tej istej úlohe si s chuti zahral o pár rokov neskôr v bratislavskej Kriškovej inscenácii, kde Collina charakterizoval nie ako čudáka (ako bývalo v SND tradíciou) ale ako rozguráženého recesistu. Jeho spevácke majstrovstvo bolo výsledkom vokálnych štúdií v Bratislave i v Sofii, no rozhodujúcu úlohu by som pripísal jeho talentu. Hlasový fond speváka bol naozaj impozantný a priam ho predurčoval na vytváranie monumentálnych hrdinov, akými bolo predovšetkým postavy z ruských opier. Okrem tých, ktoré vytváral na javisku SND (najprv Pimen, Varlaam, a naposledy ako Boris Godunov, ale tiež Končak z Kniežaťa Igora) i na zvukových nosičoch (impozantný Varjažský hosť zo Sadka, hlboko cítiaci Aleko alebo rozvážny Gremin).

Máloktorý spevák dokázal tak preniesť do speváckeho partu všetky vnútorné záchvevy duše ako on. Napriek obrovskému fondu a trocha drsnejšej farbe hlasu však vďaka kvalitnému školeniu sa ani v zahraničí potom nestal len interpretom pre „západniarov“ exotických slovanských hrdinov, ale rovnocenne dokázal zvládnuť aj úlohy, v ktorých sa od speváka žiada predovšetkým dôsledné legato, autentické a disciplinované frázovanie a kultúra tónu. Také boli jeho úlohy Ramfisa v Aide, Banca z Macbetha, Filipa II. z Dona Carlosa. Mimoriadne blízke mu boli úlohy diabla Mefista v dvoch verziách faustovského príbehu. V inscenácii z roku 1975 bol výborným Gounodovým Mefistom a o dve desaťročia neskôr ešte lepší Mefistofelesom v Boitovej opere. Z iných repertoárových oblastí spomeňme aspoň jeho Palouckého z Hubičky (1980), alebo Vodníka z Rusalky (1987).

Angažmán Kopčáka v Opere SND ohraničujú sezóny 1975/76 až 1996/97, keď predtým krátky čas pôsobil aj v operných súboroch v Banskej Bystrici a Košiciach. Talent a úspechy na medzinárodných súťažiach mu umožnili dostať sa ako stážistovi do Teatro alla Scala v Miláne a do Viedenskej štátnej opery (v rokoch 1977-79), a následne hosťovať na mnohých zahraničných prvotriednych operných javiskách. Azda najviac mu prirástla k srdcu americká Met, kde bol stálym hosťom  takmer dve desaťročia. V zahraničí si tiež doplnil svoj repertoár o také úlohy, akými sú Dosifej z Musorgského Chovančiny či Pfafner z Wagnerovho Rýnskeho zlata. Kopčák pôsobil aj ako koncertný spevák, pričom najbližšia mu bola ruská a slovenská piesňová tvorba. Geniálne interpretoval piesne Musorgského ale  zaslúžil sa aj o uvedenie skladieb slovenských skladateľov strednej generácie (Bokes, Bázlik atď.). Venoval sa aj pedagogickej činnosti. Ťažko zabudnúť na jeho rozlúčku z bratislavským javiskom v Chudovského inscenácii Borisa Godunova (2008).

Z príležitosti jeho sedemdesiatin sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave uskutoční stretnutie so spevákom, ktorý sa tak hlboko zapísal do dejín Opery SND. Nie počtom zaspievaných predstavení ale kvalitou výkonov.

Charles-François Gounod – Faust a Margaréta – Sergej Kopčák (Mefisto) – SND Bratislava 1975 (zdroj archiv SND / foto Jozef Vavro)

Richard Wagner: Lohengrin – Sergej Kopčák (Heinrich) – SND Bratislava 1976 (zdroj archiv SND / foto Jozef Vavro)

Modest Petrovič Musorgskij: Boris Godunov – Sergej Kopčák (Boris Godunov) – SND Bratislava 1977 (zdroj archiv SND / foto Jozef Vavro)

Bedřich Smetana: Hubička –Segej Kopčák (Otec Paloucký) – SND Bratislava 1980 (zdroj archiv SND / foto Jozef Vavro)

Giuseppe Verdi: Don Carlos – Sergej Kopčák (Filip II.) – SND Bratislava 1981 (zdroj archiv SND / foto Jozef Vavro)

Dmitrij Šostakovič: Katrína Izmajlová – Sergej Kopčák (Boris Izmajlov) – SND Bratislava 1984 (zdroj archiv SND / foto Anton Sládek)

Antonín Dvořák: Rusalka – Sergej Kopčák (Vodník) – SND Bratislava 1987 (zdroj archiv SND / foto Katarína Marenčínová)

Alexandr Prfirjevič Borodin: Knieža Igor – Sergej Kopčák (Končak) – SND Bratislava 1987 (zdroj archiv SND / foto Kamil Vyskočil)

Petr Iljič Čajkovskij: Eugen Onegin – Eva Šeniglová (Tatiana), Segej Kopčák (Knieža Gremin) – SND Bratislava 1993 (zdroj archiv SND / foto Katarína Marenčínová)

Giacomo Puccini: Bohéma – Sergej Kopčák (Colline) – SND Bratislava 1994 (zdroj archiv SND / foto Katarína Marenčínová)

Arrigo Boito: Mefistofeles – Sergej Kopčák (Mefistofeles) – SND Bratislava 1996 (zdroj archiv SND / foto Katarína Marenčínová)

Modest Petrovič Musorgskij: Boris Godunov – Monika Fabiánová (Fiodor), Sergej Kopčák (Boris Godunov), Katarína Polakovičová (Xenia) – SND Bratislava 2008 (zdroj archiv SND / foto Alena Klenková)