Tři dubnoví jubilanti slovenské opery

Sopranistka Eva Jenisová (*14. 4. 1963)
K operným jubilantom mesiaca patrí aj sopranistka Eva Jenisová, ktorá značnú časť svojej činnosti absolvovala mimo územia Slovenska po boku svojho tak úspešného manžela Dalibora. Hoci štúdia (u Zlatice Livorovej) ukončila až v roku 1988, do SND nastúpila (rok po svojej spolužiačke Lívii Ághovej a pod dievčenským menom Antoličová) už v sezóne 1986/87. Škoda, že v Bratislave zostala len cca jedno desaťročie, pretože v každom prípade bola prínosom pre sólistický súbor. Charakterom (jasného) hlasu jej bol bližší slovanský repertoár, ale uplatnila sa v širšom spektre národných operných kultúr. Jej hlas doslovne napĺňal charakteristiku lyrického sopránu, čo v prvých sezónach uplatnila v Mozartovej Papagene, Verdiho Oscarovi, Bizetovej Micaele, Mozartovej Barborke a v koncertnom predvedení Belliniho Námesačnej ako suverénna Lisa.

V preslávenej Bednárikovej inscenácii Fausta a Margaréty bola mimoriadne kvalitnou predstaviteľkou šatniarky premenenej na Faustov idol, aby sa v závere namiesto nanebovstúpenia sa vrátila k režisérom vymyslenému pôvodnému povolaniu. Na sklonku 80. rokov sa po éterickej Juliette Bohuslava Martinu po prvý raz stretla s dielom Leoša Janáčka vytvoriac krásnu kreáciu Lišiaka v Liške Bystrouške. V inscenácii Dvořákovej najznámejšej opery bola popri dramatickejších alternantkách Ľubici Rybárskej a Yvety Matyášovej ideálne snovou Rusalkou. Jej poslednými úlohami v riadnom úväzku bola Pamina v sezóne 1996/97 a Elizabeta z Valois v Bednárikovej, tentoraz menej úspešnej inscenácii Dona Carlosa. Viaceré úlohy si do svojho odchodu do cudziny ešte stihla doštudovať (Mozartova Dona Elvira, Verdiho Violetta, Čajkovského Tatiana).  Jej príjemný hlas bol priam rozžiarený milotou a  nehou tak potrebou pre jej lyrické hrdinky.

O jej úspechoch v zahraničí sme sa dozvedali len málo. Pritom javiská, na ktorých účinkovala neboli bezvýznamné, skôr naopak –  Londýn, Madrid, Mníchov, Paríž, Viedeň, Zurich, Praha a kedysi najslávnejšie juhoamerické divadlo Colón v Buenos Aires. V zahraničí spievala Rusalku, Mařenku, Violettu, Donu Annu, no predovšetkým hrdinky Janáčkových opier (Bystrouška, Káťa a Jenufa). Do SND sa vracala v rokoch 2001-2007 ako hosť na konkrétne úlohy (Dona Anna, Káťa, Rusalka a Čo-Čo-San). Podobne ako Haljaková aj ona sa predčasne stiahla z operných javísk dajúc prednosť rodinným povinnostiam. Dňa 14. apríla mala ešte len 55 rokov.

Basista Sergej Kopčák  (*23. 4. 1948)
Sergej Kopčák patril k najvýznamnejším slovenských „vyslancom“ na svetových operných javiskách. Po prvý raz som ho počul ako Collina v Bargarovej košickej inscenácii Pucciniho Bohémy začiatkom sedemdesiatych rokov. V tej istej úlohe si s chuti zahral o pár rokov neskôr v bratislavskej Kriškovej inscenácii, kde Collina charakterizoval nie ako čudáka (ako bývalo v SND tradíciou) ale ako rozguráženého recesistu. Jeho spevácke majstrovstvo bolo výsledkom vokálnych štúdií v Bratislave i v Sofii, no rozhodujúcu úlohu by som pripísal jeho talentu. Hlasový fond speváka bol naozaj impozantný a priam ho predurčoval na vytváranie monumentálnych hrdinov, akými bolo predovšetkým postavy z ruských opier. Okrem tých, ktoré vytváral na javisku SND (najprv Pimen, Varlaam, a naposledy ako Boris Godunov, ale tiež Končak z Kniežaťa Igora) i na zvukových nosičoch (impozantný Varjažský hosť zo Sadka, hlboko cítiaci Aleko alebo rozvážny Gremin).