Tristan Murail na závěrečném koncertě Melos-Étos

  1. 1
  2. 2
Posledný koncert tohtoročného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos zakončili Miki Skuta a Österreichisches Ensemble für Neue Musik. Program tvorili diela francúzskeho autora Tristana Muraila. Známy pre vedecké skúmanie timbra a inovatívnej syntézy akustických a elektronických techník. Tristana Muraila odborníci považujú za skladateľa spektrálnej školy. Akceptuje zvuk bez hraníc ako základ pre svoj rozsiahly jazyk. Na koncerte v Malom štúdiu Slovenského rozhlasu zazneli tri recitály v jednom: Mikiho Skutu, rakúskeho ansámblu a samozrejme, Tristana Muraila.
Miki Skuta – Festival Melos-Étos 15. 11. 2017 (zdroj Festival Melos-Étos / foto Ján F. Lukáš)

 

Tristan Murail na záverečnom koncerte Melos-Étos

 

Úvodná polhodina patrila Mikimu Skutovi. Comme un oeil suspendu et poli par le songe dostala svoj názov podľa básne, ktorú napísal Murailov otec. Ide o prvé dielo zo skladateľovho katalógu, hudobnú odpoveď Olivierovi Messiaenovi a francúzskym post-serialistom. Krátka kompozícia je pozoruhodná najmä tým, ako v nej počuť Messianove vlastné klavírne veci a ako si zároveň uchováva unikátny charakter. Bližší pohľad na partitúru odhalí motivické a tematické prvky, ktoré by sme mohli považovať za imitačné. V prvom diele ešte nebadáme typický Murailov naturalizmus, zameriava sa skôr na hudobné spektrum s využitím harmonických komplexov timbra. Hudobný tok závisí neraz od rezonancie klavíra, v chromatických harmóniách (opäť rozdiel voči neskoršie občasne využívanej tonálnej metodológii a serializmu). Hudba sa vyvíja lineárne, odvodená z intervalov a melodickej línie. Už ako mladý zdieľal Murail Messianov skladateľský dôraz na využívanie harmonicko -timbrických procesov ako základ hudobnej štruktúry. Druhé dielo Estuaire má už narozdiel od prvého seriálnu estetiku, no už sám autor ho nejednoznačnosťou považoval za prekonané dielo. Škoda, že sa do programu nevošla aj kompozícia z obdobia o päť rokov neskôr Territoires de l´oubli, ktoré je skladbou priamo pre klavír (a interpret ju koncom októbra predniesol napríklad na festivale v Olomouci).

Miki Skuta je výborný hráč na klavíri, v oblasti súčasnej hudby je veľmi zorientovaný a jeho interpretácii sa nedá nič vytknúť. Môžeme polemizovať nad skladbou pre elektrickú gitaru Vampyr!. Je v súčasnej hudbe podstatnejšie vytvárať dojem cez dokonalú interpretáciu a bezchybné ovládanie svojho nástroja alebo si môžu interpreti dovoliť byť menej technickí, ale o to viac výrazovejší? Miki Skuta na koncerte reprezentoval oba názory. Jeho hra na gitare sa nevyrovná klavírnym interpretáciám, ale to pri skladbe boostrovanej gitary a rockových motívov nezohráva rolu natoľko ako vášeň, ktorú si nielen klasická hudba, ale aj rock vyžadujú.

Miki Skuta – Festival Melos-Étos 15. 11. 2017 (zdroj Festival Melos-Étos / foto Ján F. Lukáš)

Tristan Murail v roku 2005 určil svoju hudobnú reč hranicami: existuje hranica medzi tónom a šumom, timbrom a súzvukmi či rytmom a frekvenciou. Murail sa zameral na tieto dosiaľ nevyužité oblasti zvuku, aby tak o to viac zvýraznil ich dynamiku. V tejto estetike, ktorú podrobne načrtáva nielen jeho spis, ale aj všetky nové knihy o francúzskej súčasnej hudbe, komponuje aj cyklus skladieb pre ôsmich hráčov Portulan. Medzihraničná estetika vyžaduje tóny, ktoré nepatria úplne ani do jednej z troch spomínaných konfliktov. Preto má flauta chrapľavý temný tón, klarinetista jazykom búcha o nástroj a klavirista pracuje priamo s klavírnymi strunami bez mechaniky. Všetky tieto techniky interpretácie sú veľmi náročné a dokážu ich dobre zvládnuť iba skúsení hráči súčasného repertoáru.

Preto bolo oprávneným vyvrcholením festivalu vystúpenie Österreichisches Ensemble für Neue Musik. Ide o súbor, ktorý je jedným z hlavným reprezentantov súčasnej hudby v stredoeurópskom regióne. Portulan je už typickým dielom Murailovho naturalizmu a aj vďaka pomerne širokému rozpätiu rokov vzniku jednotlivých častí (1998 – 2011) máme možnosť autorov vývoj sledovať v jednom diele.

Hráči ansámblu predstavili Muraila ako všestranne zameraného umelca, ktorý si svoju koncepciu umenia dokázal vo svojich dielach obhájiť. Či hovoríme o nežnom sláčikovom kvartete Feuilles à travers les cloches, čo je krátka a postačujúca ukážka autorovho štýlu, s hudobným aj mimohudobným odkazom na Debussyho Obrazy. V krátkom duete pre klarinet a husle Les Ruines Circulaires hráči vytvorili prostredie, kde sa jednotný účel diela postupne zintenzívňuje. Najskôr boli ich podania natoľko odlišné, že sa zdalo, akoby sa vzájomne ignorovali. Splynuli až neskôr v spoločnej kaskáde prekrývajúcich sa arpegií, s lyrickým, ale zúfalým zvukom v závere. V Seven Lakes Drive vynikli alikvótne tóny lesného rohu a klavíra. Pri Garrigue sa človek zamyslí nad zázrakmi prírodného sveta a vníma, ako sa Murail tento poriadok a krásu snažil zachytiť v hudbe. Tu je Murail pravým spektralistom. Letmé motivické odbočky autor naznačil aj v skladbe Dernières nouvelles du vent d’ouest (Olivier Messiaen, Claude Debussy, Niccolò Paganini) s potrebou presných rytmických nástupov hráčov, navyše s flažoletmi vo viole a rýchlymi vyhrávkami v lesnom rohu. V Paludes sa Murail približuje svojim kolegom Gérardovi Griseyovi a Huguesovi Dufortovi, keď komplexný zvuk (ako napríklad zvonček) rozdelí na jednotlivé harmonické časti, ktoré vytvárajú zvuk a potom z takýchto kúskov vyskladá mozaiku nových inštrumentálnych farieb ansámblu. Magická atraktívnosť máp v La Chambre des cartes dovŕšila večernú cestu tvorenú dielami Tristana Muraila; jediné dielo, kde sa predstavilo okteto súčasne.

Dielami Tristana Muraila sa skončil festival Melos-Étos, bohatý na koncerty zahraničných interpretov a diela slovenských skladateľov. Tešíme sa vysoko nastavenej latke pozývania medzinárodne uznávaných interpretov a žiadajme si z Melos-Étos spraviť platformu nielen na uvádzanie novej tvorby, ale aj na jej predstavovanie a diskusiu o nej. Kto pochopí, ako počúvať súčasnú hudbu, neodbočí od nej. Takíto ľudia o festivale vedia, prvoposlucháčov by však neznalosť mohla odradiť. Na druhú stranu, festivalový program ide progresívne dopredu – tento rok organizátori pridali do sprievodných akcií aj tri workshopy so skladateľmi Helenou Tulve, Andriusom Arutiunianom a Tosiyom Suzukim.

Hodnotenie autora recenzie: 95 %

 

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Miki Skuta, Österreichisches Ensemble für Neue Musik (Melos-Étos 15.11.2017)

[Celkem: 2    Průměr: 3.5/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na