Valery Gergiev a Orchestr Mariinského divadla na Bratislavských hudebních slavnostech

  1. 1
  2. 2

Hoci mal balet veľký úspech, samotný Stravinskij nebol s hudobnou zložkou diela celkom spokojný. Napokon ho prerobil do menšieho obsadenia orchestra. Samozrejme, za všetkým stáli aj peniaze, keďže skladateľa prostriedky na veľkolepý orchestrálny súbor finančne vyčerpávali. Táto koncertná suita zaznela v Redute teda v menšom obsadení, no bez toho, aby z nej vyprchala dramatická odvážnosť hudby. Práve naopak, okamžite sa objavil mohutný tok v kombinácii pestrých rytmických štruktúr, spevnosti a dramatickosti oboch národov: francúzskeho a ruského. Orchester sa toho chopil so všetkou vervou, a z prirodzeného harmonického reťazca išli zimomriavky, pričom sa nestratili ani drobné nuansy. Nakoniec sa motívy prirodzene zliali v jeden mohutný zvuk v rozličnej farebnej škále a meniacej sa dynamike. Dokonalé vystupňovanie napätia prišli najmä v disonantnej časti Pekelný tanec kráľa Kaščeja až v ohlušujúcom súzvuku bubnov a tuby.

Publikum nadšeným potleskom dalo najavo, že keby tu súbor zakončil koncert, išlo by o jeden z vrcholov festivalu Bratislavské hudobné slávnosti. Orchester Mariinského divadla pod vedením Valery Gergieva, ktorý sa vrátil na Bratislavské hudobné slávnosti už po tretíkrát, prišiel však po prestávke s ďalším veľdielom. Posledná Šostakovičova Symfónia č. 15 patrí k skladateľovým najtemnejším prácam. Chorľavý skladateľ ubitý režimom ju skomponoval počas svojej rekonvalescencie. Prejaviť svoj názor na verejnosti nemohol, tak všetky obavy a výčitky vkomponoval do tejto symfónie. Šostakovičov nepochopený individualizmus vytvoril symfonickú súdržnosť hudby dvadsiateho storočia v búraní starých -izmov. Už v prvom citáte z Rossiniho Williama Tella sa objavuje tá nejednoznačnosť. Veselá operná melódia sa transpozíciami a polymetrickou plochou v Šostakovičovom ponímaní mení z heroického aktu na existencialistický boj jednotlivca proti tyranii prezentovanej Stalinovým režimom. Harmonická a rytmická nejednoznačnosť ukovaná v melancholickom a dramatickom prelínaní nasledovala ešte do hrozivejšej druhej časti, v ktorej skladateľ citoval sám seba (Symfónia č. 11 a opera Ruská lady Macbeth). Smútočné Adagio sa nieslo v nežnom violončele a v kontrastnom úbytku inštrumentácie a odpovediach trombónov, ktoré boli na tomto koncerte znamenité. Tichá transformácia narástla do tretej časti Allegretta v odvážnych dodekafonických postupoch a vystupňovala sa v záverečnom Adagiu Allegretto, v päťnásobnom citovaní motívu témy z Wagnerovej opery Valkýra.

S prirodzenou autoritou viedol dirigent Šostakovičov boj s osudom, ktorý skladateľ nemohol poraziť, od sláčikov až k sólovému vstupu pikoly. Stále pritom udržiaval pulzujúci orchestrálny tok postupne odchádzajúci do prázdnoty vyjadrujúci Šostakovičove vyčerpanie a úbytok posledných tvorivých síl a energie. Skladateľov hnev a zúfalstvo sledovala prísna tvár dirigenta Valery Gergieva vo výnimočnom podaní. Bolo to vyvrcholenie, v ktorom zapálená vášeň a ďalšie emócie vzbĺkli v ohni ruskej vášnivosti a francúzskeho espritu.

Tento monumentálny koncert priniesol nielen zvučné mená skladateľov a realizátorov, ale presvedčenie, že hudba minulých storočí je stále živá a stále nová.

Hodnotenie autora recenzie: 90 %

 

Bratislavské hudobné slávnosti 2017
Dirigent: Valery Gergiev
Symfonický orchester Mariinského divadla
14. októbra 2017 Koncertná sieň Slovenskej filharmónie Bratislava

program:
Claude Debussy: Faunovo neskoré popoludnie
Olivier Messiaen: L’Ascension, štyri symfonické meditácie pre orchester
Igor Stravinskij: Vták ohnivák
Dmitrij Šostakovič: Symfónia č. 15 A dur op. 141

www.bhsfestival.sk

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Orchestr Mariinského divadla - Valery Gergiev (BHS 14. 10. 2017)

[yasr_visitor_votes postid="271773" size="small"]

Mohlo by vás zajímat