Virtuální projekce chtíče – Ohnivý anděl v Mnichově

  1. 1
  2. 2


Obsesie hotelovej suity
Barrie Kosky
mal Anjela na programe už dlhšie. Zo spomenutých dôvodov ho ešte donedávna operné divadlá príliš neuvádzali. Súčasne s mníchovskou produkciou je ho možné vidieť od októbra aj v düsseldorfskej opere. Kosky, hlásiaci sa k režijnému odkazu Waltera Felsensteina a Maxa Reinhardta, vyzdvihol najmä psychologickú líniu Prokofjevovho opusu. Na jednotnej scéne Rebeccy Ringst vidíme luxusne zariadenú hotelovú izbu, v ktorej sa práve ubytoval Ruprecht vracajúci sa z Ameriky. Zpod pohodlnej double king size postele sa znenazdajky vysunie Renata oblečená do bledomodrého pyžamového kostýmu zo saténu. Obaja protagonisti sa razom ocitajú v psychohre, aká by sa mohla odohrať za zatvorenými dverami nejednej manželskej spálne. V Koskyho inscenácii niet po ohnivom anjelovi s plamennými krídlami ani stopy. Oveľa viac sa zdá, že Renata je buď „bielou dámou“ hotelovej izby s hysterickými sklonmi, alebo Ruprechtovým démonom, zosobňujúcim jeho nie práve korektný vzťah k ženám. Psychologická dráma medzi Ruprechtom a Renatou sa odohráva po celý čas v tej istej izbe. Mení sa len jej formát. Posúvanie zadnej steny a znižovanie stropu ešte umocňujú stiesnený pocit žalára ich vzťahu. Je i dejiskom okultnej scény vyvolávania ducha ohnivého anjela za pomoci slepej veštice, ale aj do červeného svetla ponoreného bordelu plného transvestitov v dámskych šatách, ktorého hosťami sú aj Mefisto a Faust. Ich výstup býva často vyškrtnutý, Barrie Kosky sa ho však vďačne chopil a inscenoval ho ako vtipne oplzlý balet sexuálnych fetišov.

Sergej Prokofjev: Ognennyj angel - Opernballett der Bayerischen Staatsoper – © Wilfried Hösl
Sergej Prokofjev: Ognennyj angel – Opernballett der Bayerischen Staatsoper – © Wilfried Hösl

 

Virtuálna projekcia chtíča
Lampa, ktorá osvetľovala scénu zhora, pripomínala počítačový čip. Decentný a akoby nevdojak zasadený symbol digitálneho konzumu tak minimálne u diváka pevne zakoreneného v technológiách informačného veku nutne evokoval asociáciu so svetom virtuálnej sexuality. Takýto scénický výklad by podporil v konečnom dôsledku koncept Renatiných vízií ako Ruprechtovu projekciu. Dešifrovanie mizanscény spomenutým kľúčom psychodrámy medzi hlavnými protagonistami by bolo aj silným javiskovým argumentom v prospech surreálnej scenérie akéhosi samplingu bezhraničnej ľudskej sexuality mimo jasne definovanej pohlavnej symboliky.

Kláštor, do ktorého sa v závere uchýlila Renata bezúspešne hľadajúca spásu pred svojou obsedantnou víziou, je situovaný taktiež do hotelovej izby. Jej steny sú však už obhorené. Celé tableaux s rehoľnými sestrami v kostýme a maske Spasiteľa sa zdá byť jedno veľké autodafé. Na rozdiel od predchádzajúcich scén tu však Koskymu už inscenačne veľa nenapadlo. Oproti akcionizmu predchádzajúcich obrazov pôsobí záverečná scéna ako veľkolepé oratórium. Otázka pôvodu Renaty zostáva aj po záverečnej scéne nevysvetlená. Tak ako sa objavila na začiatku, tak zostáva aj na konci na scéne. Akoby tu bola odjakživa. Ako prelud či démon, ktorého si Ruprecht nosí stále pri sebe. V scéne duelu s Heinrichom, do ktorého ho Renata animovala, mieri na Renatu oblečenú v pánskom obleku. Napriek malým režijným nejasnostiam sa však Koskymu a jeho tímu podaril turbulentný a inteligentný výklad fulminantného Prokofjevovho hudobného divadla.

Sergej Prokofjev: Ognennyj angel - Svetlana Sozdateleva (Renata), Evgeny Nikitin (Ruprecht) – © Wilfried Hösl
Sergej Prokofjev: Ognennyj angel – Svetlana Sozdateleva (Renata), Evgeny Nikitin (Ruprecht) – © Wilfried Hösl

 

Grandiózna krútňava hystérie
Psychologický vír na scéne však umocnil aj Vladimir Jurowski s Bavorským štátnym orchestrom. Napriek mohutnej dynamike vykreslili počuteľne každučký motív. Do tutti s tubou, tympanmi, pozaunami a zborom (zbormajster: Stellario Fagone) sa primiešalo i pískanie nejedného zle nastaveného sluchového aparátu v hľadisku a človek si ani len nechcel predstaviť, aký nápor decibelov zaútočil na sluchové orgány hráčov v orchestrisku. Hystéria par excellence vybičovaná do orgiastického tanca tónov plných duchov, neukojených vášní a chronických mindrákov. Jevgenij Nikitin, ktorý kvôli vytetovaným nacistickým runám vyletel ešte pred premiérou Blúdiveho Holanďana v roku 2012 z Bayreuthu, bol azda jediný možný Ruprecht, ktorý mohol držať krok s orchestrom, komplexnou inscenáciou i vyčerpávajúcou rolou. Svetlana Sozdateleva, ktorá zaskočila pôvodne plánovanú Evelyn Herlitzius, excelovala ako emocionálne a herecky presvedčivá Renata. S prehľadom sa vysporiadala i s obrovským a precízne artikulovaným penzom textu. V jej podaní nezaznela Renata ani na okamih rusko-pateticky. Psychogram víziami štvanej hrdinky zahrala čisto, zvnútornene a bez veľkých gest, udržiac napätie a dramatický oblúk postavy až do posledného taktu. Aj v tejto inscenácii ponúkla Bavorská štátna opera exkluzívne obsadenie až do poslednej roly. Heike Grötzinger ako agilná hotelová manažérka, Elena Manistina v postave slepej veštice, Goran Jurić ako sonórny inkvizítor, Kevin Conners ako roztopašný Mephistopheles, ale aj Vladimir Galouzine v postave Agrippu von Nettesheima, ktorý je na iných scénach nemenej úspešným Otthelom či Caniom.

Prokofjevov Ohnivý anjel je silovým aktom. Pre divadlo, hudobníkov, spevákov a v konečnom dôsledku i pre publikum. Nič pre jemné duše hľadajúce v opere únik od reality. V máloktorom meste sa však opera vie hrať a sledovať tak zapálene a obsesívne ako v Mníchove.

 

Hodnotenie autora recenzie: 90 %

Sergej Prokofjev:
Ognennyj angel
(Der feurige Engel)
Hudební nastudování a dirigent: Vladimir Jurowski
Režie: Barrie Kosky
Scéna: Rebecca Ringst
Kostýmy: Klaus Bruns
Světla: Joachim Klein
Sbormistr: Stellario Fagone
Choreografie: Otto Pichler
Dramaturgie: Miron Hakenbeck, Bettina Auer
Bayerisches Staatsorchester
Chor der Bayerischen Staatsoper
Statisterie der Bayerischen Staatsoper
Premiéra 29. listopadu 2015 Nationaltheater Mnichov

Ruprecht – Evgeny Nikitin
Renata – Svetlana Sozdateleva
Schenkwirtin – Heike Grötzinger
Wahrsagerin – Elena Manistina
Agrippa von Nettesheim – Vladimir Galouzine
Mephistopheles – Kevin Conners
Äbtissin – Okka von der Damerau
Faust – Igor Tsarkov
Inquisitor – Jens Larsen
Jakob Glock – Christoph Späth
Mathias Wissmann – Tim Kuypers
Doktor – Matthew Grills
Knecht – Christian Rieger
Schankwirt – Andrea Borghini
Erste junge Nonne – Iris van Wijnen
Zweite junge Nonne – Deniz Uzun

www.staatsoper.de

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2

Hodnocení

Vaše hodnocení - Prokofjev: Der feurige Engel (Bayerische Staatsoper 2015)

[yasr_visitor_votes postid="197606" size="small"]

Mohlo by vás zajímat