Všechny cesty vedou do Petrohradu

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Malandain potvrdzuje to, čo súbor Complexions. Skutočnosť, aká dôležitá je technická vyspelosť tanečníkov. Choreograf síce nenecháva dámy tancovať na špičkách, ale o to obdivuhodnejšie pôsobí ich celková kompaktnosť, krásne nárty, vysoké relevé, vysoké arabesky, prvotriedne jeté. Páni popri pôsobivej maskulínnej zvodnosti, tiež v ničom nezaostávajú. Takto vyspelí tanečníci môžu dokonale interpretovať choreografické ornamenty Malandaina. Keď opomenieme trochu nejasný kontext večera, dramaturgické pozadie diela, práve oná choreografická schéma vystupuje do popredia. Tancovanie pre tanec. Nie žiadne príbehy, nie žiadne vzťahy, ale obrazová krása pohybov, ornamenty, až krasohľad pôsobivého prelínania figúr a tanečníkov. Vziať si možno úmyselne hudbu, ktorá má svoju kauzalitu a zničiť ju, rozbiť a vystaviť na ňu niečo iné a čakať kto sa toho chytí. Nedbať na vnútornú rovnováhu, ale hnať sa v pohybe dopredu, proti pôvodnému zmyslu a nájsť to svoje pálčivé nutkanie „chcem tvoriť“. Lenže potom sa môže stať, že takto umelo vytvorené dielo v akomsi vákuu, môže zahynúť veľmi rýchlo. Že zostane neživé. Je zaujímavé, ako jasavo publikum prijalo napríklad pas de quatre alebo komické scény. Žiadny škandál od petrohradského publika sa nekonal. Či všetkým učarovala technická vyspelosť súboru, či choreografia, ktorá zaujímavo ilustruje hudbu, či tam bolo publikum, ktoré choreografa vyznáva? Záhada. Možno i divadelný zázrak. „Magifique“ okamih sa preniesol i na publikum.

Posledná práca práve pre Dance Open je miniatúra Dance with Harp. Za zvukov harfy, v zovretej dramaturgii diel, ktoré sú pre harfu vhodné, sa akoby z hudby rodia tri dvojice, ktoré v čistej choreografii bez akýchkoľvek schválností, nezmyslov či zbytočných ornamentov tancujú Manenove tri adagia s dvoma pauzičkami pre refrénové tance mužov. Každá dáma má inú farbu, každé adagio má iný charakter, iný použitý stavebný materiál a predsa všetko k sebe ladí, vytvára harmonický celok, je samo osebe poctou veľkému tvorcovi, ktorý nachádza stále fascinujúce prechody zo známych figúr, tisíckrát videné partnerské figúry, ako mávnutím kúzelného prútika pretvára. Motorika zvuku harfy s bohatou škálou chvenia sa prenáša do motoriky pohybov tiel tanečníkov a vytvárajú spoločne neopakovateľné kúzlo plynúceho snenia. HET balet potvrdil svoje čelné postavenie medzi nielen európskymi súbormi. Anna Tsygankova, Igone de Jongh, Jurgita Dronina predviedli nielen oslnivú techniku, ale aj potrebné okázalé vnútorné zaujatie svojimi abstraktnými charaktermi ženských hrdiniek. Jozef Varga hneď v troch baletoch rozlíšil jednotlivé etapy tvorivej cesty Manena a každú figúru posunul smerom k profesionálnej dokonalosti a hrdosti umelca, že môže kráčať cestou interpretácie, ktorá nemá limity v príbehu.Fascinujúci festival, ktorý nemá v svete obdobu, skončil. S trojicou osobností v čele: Vasily Medvedev, Ekaterina Galanova a Olga Belenkis priniesol pestrú a hodnotnú ukážku tanečného života. Prekonal hranice medzi kontinentmi, logistické i socio-politické nástrahy. Vďaka za možnosť vidieť rôzne diela, rôznych tvorcov. Kritické hodnotenie nepadá na vrub festivalu, ktorý chce byť pluralitný, ale k tvorcom týchto diel. Kiežby si z podobnej prehliadky odniesli viac, než fotky pri pamiatkach. Festivalu do nového roku treba pred štrnástym ročníkom priať hodne štedrých mecenášov, aby sa v Petrohrade mohli objaviť súbory, ktoré nielen uchovávajú svoje národné tradície ale posunuli sa aj do 21. storočia.

Foto Nikolay Krusser, Olivier Houeix, Stas Levshin

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na