VŠMU Bratislava a Balet SND: večer taneční budoucnosti

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Večer pokračoval tematicky a choreograficky nástojčivo aj v dielku 1936 (výber z repertoáru moderného tanca) na hudbu Wallingforda Rieggera v naštudovaní Mgr. Art. Dominiky Beňakovej (2. roč. doktorandského štúdia na KTT – Tanečné umenie). Účinkovali Viktória Panenková (časť bakalárskej práce) – (3. roč. Bc. štúdia, študijný program Tanečné umenie – Tanečná interpretácia) a jedenásť ďalších jej kolegýň. Choreografia vznikla ako reakcia na vzrastajúci fašizmus v Európe, má zobrazovať tragédiu vojny v celom jej rozsahu – utrpenie, samotu, devastáciu ducha. Tanečnice odeté do čiernych šiat s červenou aplikáciou a do červených sukní s čiernym vrškom na pozadí v krvavo červenom svietení pôsobia dramaticky vo vizuálnom zmnožení a štylizácii póz Marty Graham. Hoci interpretačne nebolo dielo zvlášť charizmaticky zvládnuté, cítiť z neho choreografický zámer korešpondujúci s témou, odhodlanú bojovnosť a vzdor žien evokujúci v pozadí mozgu akýsi Dom Bernardy Alby.Piata časť večera sa opäť niesla v komornejšom znení s časťou dizertačnej práce Médea na hudbu Samuela Barbera v kostýmoch Mgr. Art. Kristíny Jurínyi v elegantnej a okázalej divadelnosti. Dielo naštudovala Mgr. Art. Dominika Beňaková (2. roč. doktorandského štúdia na KTT – Tanečné umenie), v ktorom aj sama účinkovala spolu s Michalom Tomanom, ktorý si choreografiu (s výnimkou jedného obratu) doslova odstál v sošnom geste. V sóle Médea odhaľuje bolesť zo zrady Jásona, ktorý jej za pomoc pri získaní zlatého rúna sľúbil večnú lásku, sľub však nedodržal a Médea sa mení na démona žiarlivosti. Zatiaľ čo sa Michal Toman drží statočne v roli figurálnej štafáže, tanečnica okolo neho krúži v dynamickom, extrovertnom (možno aj zlostnom) a dramaticky divadelnom nasadení evokujúc démonickú čarodejnicu. Hoci jej tanečný výkon má svoje kvality aj estetiku v kontexte s nehybnou figúrou Jásona vyznieva výjav trochu nechcene komicky.

Veľkorysejší časový priestor (oproti komornejším a kratším choreografiám) si vymedzila Adriana Pichaničová v diele Zmierenie (bakalárska práca) – (3. roč. Bc. štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia) pod pedagogickým vedením doc. Mgr. Vladimíra Marušina, ArtD. na hudbu Mariána Zavarského v kostýmoch (červeno-bielo-čierna kombinácia) Adriany a Veroniky Pichaničových. Účinkovala Denisa Šeďová (časť bakalárskej práce) – (3. roč. Bc. štúdia, študijný program Tanečné umenie – Tanečná interpretácia), Lukáš Bernát/Stanislav Stanek, Gabriela Bernátová, Patrícia Mindoková, Viktória Panenková, Radana Vidová. Zmierenie sa so stratou je jedným z procesov, ktoré každý človek prežíva vlastným spôsobom. Príbeh je obohatený o mysteriózny svet, ale čerpá z ľudskej skúsenosti. Spočiatku zaľúbený pár sa odchodom mladíka mení na vzťahové peklo pre osamelú dievčinu, ktorá sa dostáva až do akéhosi rituálneho tranzu v kruhu osamelých žien, z ktorého postupne vytriezvie krátkym opätovným stretnutím s mužom a zahalí sa do pocitu zmierenia s realitou. Choreografia je príbehovo a významovo predvídateľná, svojim spôsobom nemá tematicky čím prekvapiť, interpretácia bola pomerne na amatérskej úrovni a celý koncept je zbytočne časovo natiahnutý do časovej nudy bez invenčných záchytných bodov. Hoci si choreografka „uchmatla“ rozsiahly úsek prvej časti večera, nedokázala udržať napätie a pozornosť.Po prestávke čakali divákov dva kompaktnejšie od seba diametrálne odlišné projekty. Folklórny vstup o troch častiach Hej, ditočky, dajte ručky (časť diplomovej práce) v choreografii Bc. Viliama Mikulu (2. ročník Mg. štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia, Choreografia ľudového tanca) pod pedagogickým vedením doc. Mgr. Vladimíra Marušina, ArtD. na hudbu Antona Kónyu v kostýmoch Anny Marušinovej a Viliama Mikulu v účinkovaní baletu, zboru a orchestra PUĽSu. Interpreti sa temperamentne „vyřádili“ s riekankami, spevmi a veľmi vtipne použitou rekvizitou – doskou, ktorá sa plynulo menila na improvizovanú šmýkačku, hojdačku a kolotoč. Choreografia mala dynamiku a mimoriadne optimistické nasadenie tanečníkov. Oj, zlinedobri v réžii doc. Mgr. Vladimíra Marušina, ArtD. opäť na hudbu Antona Kónyu v kostýmoch Anny Marušinovej a účinkovaní zboru a orchestra PUĽSu s dominantnou spevnou zložkou vykúzlilo poetiku inej atmosféry, aby sa premostilo do tretej časti Ja molodyj parobočok (časť diplomovej práce) v choreografii opäť Bc. Viliama Mikulu na hudbu Miloša Veverku. Všetky tri časti sú uvádzané pod spoločným názvom Dar (dar ako tradícia od predkov, dar ako talent, dar divákom a dar diváka) trúsiac sa v reťazci bežných životných zážitkov jednotlivca od detských hier, prvých lások, mladícke bláznenie i prijatie chlapca do kruhu mužov. Tanečníkom sa podarilo preniesť do hľadiska úsmev, pozitívnu energiu, plynulo prechádzali od hravých rovín do poetických a tajomných až po zborovú živočíšnu energiu.Záver večera patril diplomovej práci Panta Rhei v choreografii sólistu Baletu SND Bc. Petra Dedinského (2. roč. Mg. štúdia na KTT, študijný program Tanečné umenie – Choreografia, Choreografia baletu) pod pedagogickým vedením doc. Mgr. Vladimíra Marušina, ArtD. v kostýmoch Petra Dedinského. Koláž hudby tvorili Svetozár Stračina, Nekonečná pieseň domoviny, Gustavo Santaolalla, soundtrack Babel, skladba Deportation/Iguazu, Endless Flight, Last of Us, Dobrakov, soundtrack Marhuľový ostrov, skladba Pytliaci. Účinkovali členovia Baletu SND. Toto dielo bolo už premiérované v štúdiu SND vo večeri nazvanom The Pieces, o ktorom sme písali na tomto webovom portáli (tu). Požičiam si teda sama od seba slová, ktoré by som zrejme inak už neformulovala.

Choreograf stavia tanečnú kompozíciu o ceste životom, o potrebe zmeny, o hľadaní miesta na zemi, o potrebe niekam patriť, ale aj o tom, ako je lepšie niekedy nechať skrátka veci plynúť, hoci ich môžeme sčasti ovplyvniť. Umelec využil aj zadný plán podsvietenia plochy s prirodzeným priemetom reflektorov a zákulisných schodov na plátno. Dedinský pri selekcii svojich protagonistov evidentne vedel, čo robí. Pretože, mať myšlienku, alebo nápad je jedna vec a interpretácia druhá. Dôležité je, aby zafungovali obe. Dedinský využil maximálne v zmysle (ak to tak môžeme nazvať „hlavnej“ postavy) kreatívnu figúrku tvárneho Juraja Žilinčára, ktorý je nielen absolútne vynikajúci tanečník po technickej stránke s vysoko vyprofilovaným výrazovým potenciálom, ale aj s nadstavbou absolútne prirodzeného šantivého humoru a krásneho situačného a charakterového karikovania.

Nejaktuálnější zprávy ze světa hudby přímo do Vaší schránky

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND (SND Bratislava)

[yasr_visitor_votes postid="164290" size="small"]

Mohlo by vás zajímat