Výpravná inscenace k Petipovu výročí. Esmeralda v Bratislavě

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Pod bratislavským naštudovaním sú podpísaní len Vasilij MedvedevStanislav Fečo (Juri Burlaka nie je nikde uvedený), čo by v kontexte uvedeného citátu mohlo znamenať, že na scénu SND sa dostali len Medvedevove choreografické fragmenty doplnené o choreografie Stanislava Feča, čo z vedeckého pohľadu môže vyvolať množstvo otázok ohľadom autenticity Petipovej choreografie. Tá by však ostala sporná bez ohľadu na uvádzanie Burlaku ako spoluautora. Stanislav Fečo v rozhovore uvedenom v bulletine uvádza: „ Z nich (Sergejevových zápisov) bolo možné pochopiť iba schému formácií; členenia priestoru a tak ďalej nie sú presne definované prvky. Myslím si, že je korektnejšie, keď sa takýto balet uvádza ako nová verzia, a nie ako rekonštrukcia.“ S týmto tvrdením v plnej miere súhlasím. Vasilij Medvedev a Stanislav Fečo na základe archívnych zdrojov s odvolaním sa na Petipov odkaz a s použitím zachovaných fragmentov choreografií a vlastného umeleckého vkladu vytvorili verziu, ktorá je sčasti autorským dielom a sčasti oživením zachovaných fragmentov. Obom za ich prácu patrí veľká vďaka.

Cesare Pugni: Esmeralda – SND Bratislava 2018 (zdroj SND Bratislava / foto © Peter Brenkus)

Pre úplnosť treba dodať, že odklon od Petipovej koncepcie spočíva v pridaní Pas de Diane v choreografii Agripiny Vaganovovej (podľa Petipu) do druhého dejstva, ale aj pánskej variácie v Pas d’action v druhom dejstve, ktorá bola pridaná v 30. rokoch 20. storočia pre Vachtana Čabukianiho (Matt Naughtin, Ballet Music-a Handbook, 2014).

Krásne výkony i interpretačné sklamania
Jednotlivé choreografie Vasilija Medvedeva a Stanislava Feča nepriniesli na scénu žiadne neobvyklé krokové väzby či nepredvídateľné rytmické alebo pohybovo-dynamické kombinácie. Choreografia je kompaktná vo svojej podriadenosti ruskej baletnej tradícii a estetike a pre účinkujúcich, najmä sólistov, predstavuje interpretačnú výzvu. Esmeralda, podobne ako mnohé klasické tituly, sa v tomto zmysle stala akousi technicko-umeleckou previerkou baletného súboru.

V titulnej postave sa v prvý večer predstavila Olga Chelpanova, ktorá sa pre postavu Esmeraldy narodila. Sólistka s istou a čistou technikou dokáže veľmi prefíkane narábať s dynamikou, hudobné nuansy dokáže preniesť do dokonale zvládnutej pohybovej koordinácie. Vysoké adagio, ľahké allegro a rýchle brio dokázala hravo skĺbiť s inteligentným a prirodzeným prejavom. Ako som napísal, Chelpanova sa ako Esmeralda narodila a za svoj stopercentný výkon si zaslúži veľké „Bravo!“

Cesare Pugni: Esmeralda – Olga Chelpanova (Esmeralda) – SND Bratislava 2018 (zdroj SND Bratislava / foto © Peter Brenkus)

Jej alternantka Erina Akatsuka sa zhostila stvárnenia hlavnej hrdinky taktiež so cťou a je nesmierne povzbudzujúce sledovať jej umelecký rast, no v porovnaní s Chelpanovou jej stále chýbajú dostatočné javiskové skúsenosti, ktoré by dokázala pretaviť do palety hereckých odtieňov.

Básnik Pierre Gringoire je v aktuálnej inscenácii vykreslený ako naivný mladý muž plný ideálov. Artemyj Pyzhov na prvej premiére predviedol Gringoira v komickej, občas až parodovanej rovine. Pyzhovovi herecká úloha idealistického mládenca veľmi pristala. Mimoriadne vtipne pôsobil v druhom obraze, kde ho Esmeralda učí tancovať. O čosi horšie obstál v pas de deux v druhom dejstve, kde po technicky presvedčivom výkone vo variácii nepredviedol čisto sériu entrechats sixcode. Tie sa naopak vydarili jeho alternantovi Viacheslavovi Kruťovi, ktorý stvárnil Gringoira rovnako vtipne, ale s väčším dôrazom na rozmanitosť prejavu.

Konstantin Korotkov ako Phoebus predviedol dokonalú pohybovú súhru ruskej techniky a francúzskej elegancie. Jeho allegro charakterizuje ukážkový ballon a mäkký nepočuteľný dopad. Korotkov dokáže predviesť krásne artikulovaný pohyb v dlhých líniách s neobyčajnou ľahkosťou. Igor Leushin neostal svojmu Phoebusovi taktiež nič dlžný. Aj keď nedosahuje Korotkovove kvality, predviedol technicky i herecky veľmi vyrovnaný výkon.

Postava Phoebusovej snúbenice Fleur de Lys bola počas oboch premiér zakliata. Maria Rudenko s fyzicky dokonalými baletnými líniami zvládla slušne zatancovať adagio zo svojho pas de deux v druhom dejstve, no vo variácii a code jej začala dochádzať sila a s ňou i elegancia, koordinácia a prejav.

Cesare Pugni: Esmeralda – Maria Rudenko (Fleur de Lys), Konstantin Korotkov (Phoebus) – SND Bratislava 2018 (zdroj SND Bratislava / foto © Peter Brenkus)

O nič lepšie neobstála ani Luana Brunetti, ktorej žiaľ vôbec nevyšla coda, no herecky sa udržala v postave a žiarlivostná mise-en-scène s Esmeraldou mala aspoň aký taký náboj. V predvedení prvej alternácie vyznela táto dramatická scéna nečitateľne a plocho.

Vsunuté pas de deux Diany a Acteona taktiež nevyznelo úplne presvedčivo. Sólisti-muži doslova prevalcovali svoje nežnejšie partnerky. Yuki Kaminaka predviedol techniku, ktorá dvíha divákov zo stoličiek, variáciu i codu prešpikoval akrobatickými skokmi. Navzdory perfektnému zvládnutiu všetkých náročných skokov mi v pohybovom prejave chýbala rozvaha a elegancia. Jeho alternant Dansaran Vandanov predviedol Acteona rozvážnejšie a viac akademicky čisto a u publika si vyslúžil ohlušujúci aplauz. Slabším elementom oboch premiér boli Diany. Skúsenejšia Romina Kołodziej sa snažila udržať v kľudnom, elegantnom móde, čo jej prejavu veľmi prospelo, a mladšia Tatum Shoptaugh zvolila cestu sexi bohyne, čo zase prospelo jej. Z oboch však v istých momentoch bolo cítiť strach a neistotu, ktoré, ako sa počas pas de deux ukázalo, boli opodstatnené. S ubúdajúcimi silami sa technicky náročné pasáže zdali ako nezdolateľné prekážky. Zaujímavé je, že obe sólistky robili úplne rovnaké chyby na rovnakých miestach, a to i napriek tomu, že každá z nich je fyzicky a povahovo úplne iná.

Postava Claudea Frolla nemá v tejto inscenácii žiaden väčší priestor, je oklieštená len na zopár hereckých scén. Andrej SzaboAliaksei Kavaleuski napriek nedostatku priestoru dokázali zaujať pevným a presvedčivým gestom. Podobne fragmentárne sa v predstavení objavuje aj hrbáč Quasimodo, ktorého stvárnili na premiérach fyzicky diametrálne odlišní interpreti, Juraj ŽilinčárMartin Radošinský.

Za pozornosť stoja výkony dám Kataríny KaanovejViktórie Šimončíkovej, ktoré si v postave Megery odtancovali veľkú časť charakterových tancov v prvom dejstve. Partnermi im boli Raphael SchusterAndrej Szabo, obaja tancovali s veľkým nasadením.

Atmosféru predstavenia výborne dotvorili žiaci Tanečného konzervatória Evy Jaczovej, detičky z Baletnej prípravky, zbor Baletu SND a členovia komparzu s oduševneným prejavom bývalých tanečníkov. Množstvo účinkujúcich vytvorilo nielen vizuálne silnú kulisu, ale i homogénny celok, ktorý v spoločnom snažení ukázal veľký umelecký potenciál súboru.

  1. 1
  2. 2
  3. 3

Hodnocení

Vaše hodnocení - Pugni: Esmeralda (SND Bratislava 2018)

[Celkem: 7    Průměr: 4.4/5]

Mohlo by vás zajímat


Komentáře. Respektujte prosím pravidla diskuze.

Please Login to comment

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

  Subscribe  
Upozornit na